Kedy novému partnerovi spomenúť panickú poruchu?

Slaby pardon za chybu

Ja som tiež na ID a mamča.Nikomu som ale svoj zdravotny stav (iné dg.ako ty) nevešala na nos-je to predsa TVOJ zdravotný stav.Ked mas depresie, záleží či užívas aj lieky a chodíš ku psychiatrovi alebo su to len "stavy" občas. Ja som mala velmi fajn kolegynu ktorá mala plny ID na depresie ale bola moooc fajn...Takže ked sa ty cítiš "v poho" nič mu netreba hovoriť. A nechcem byt zlá ale chlapi to beru takto: ked niesi milá, usmiata a vysypeš na neho na prvých rande "svoje problémy" berú ťa ako "psychickú trosku ",nie "fajn sexi kočku na randenie." Počkaj tak polroka, ked sa to bude dobre vyvíjať..a ked ťa po polroku preto neopustí,bude fajn chlap. Ja pri ID frajera nemam-ani nehladam uz.Vela šťastia.

Urcite by som nehovorila na zaciatku... Pockala by som a neskor medzi recou by som to povedala. 🙂

@anonym_c5f930 niesme "slabé jedince" . My sme si tú chorobu nevybrali, ona si vybrala nás . A to o čom píšeš je iba "je**nutá povaha" , to s depresiou a úzkosťou nič nemá. Väčšinou je to po traumách a zlých vzťahoch z rodiny, teda zase nejaké "blbé povahy" čo nás "rozbili",alebo nešťastie čo sa nám stalo nás zlomilo.
A je mi ľúto (lebo ja som tiež ID) , že ľudia nás berú ako "poškodených", nie plnohodnotných ľudí..úrady dokonca ako "socky"-všetkým je jedno že som VŠ , lebo nechodím do práce,štát mi "musí" dávať ID.Tu je najviac vidieť tú "ľudskosť".
A nehovorím o tom,ako nás s ID berú v práci,keď sa nám pošťastí si nájsť zamestnanie...nikto sa s nami nebaví lebo sme "chorý".
O chlapoch nehovrím už ani slovo..to je obdivuhodné že niektorá s ID vôbec chce randiť,(že našla sebavedomie,tajne dúfa) ale držím jej palčeky, lebo motyka musí vystreliť v našom prípade..a to ja som bola krásna ako z obálky , štíhla, roztomilá ..a dnes som rada že som sama.

@popcorn2myska ospravedlňujem sa za preklepy, nedovolí mi to opravy

Nevidim nic zle na tom co napisala @doriiis, teda aspon nie v tejto diskusii, inde nesledujem, tak neviem, vyjadrila svoj nazor, ako ho zhodnotis je na tebe a mozno ti vacsina napise to iste a mozno nie. Ja mam sice iny nazor, ale respektujem ak ho ma niekto iny a nie som za to aby si to hovorila hned, obzvlast ak sa zoznamujes s ludmi na zoznamke, lebo netusis kto ten clovek naozaj je. Som nazoru, ze to treba prisposobit situacii, ale nie to dlho natahovat.

Nevidim nic zle na tom co napisala @doriiis, teda aspon nie v tejto diskusii, inde nesledujem, tak neviem, vyjadrila svoj nazor, ako ho zhodnotis je na tebe a mozno ti vacsina napise to iste a mozno nie. Ja mam sice iny nazor, ale respektujem ak ho ma niekto iny a nie som za to aby si to hovorila hned, obzvlast ak sa zoznamujes s ludmi na zoznamke, lebo netusis kto ten clovek naozaj je. Som nazoru, ze to treba prisposobit situacii, ale nie to dlho natahovat.

Ak by som bola chlap na rande - chcela by som to vedieť čím skôr, aby sme nestrácali čas. Úprimne, ja viem, že je o sebecké ale s človekom čo má PP a depresie by som nechodila - mám vo svojom živote pár ľudí, ktorí nimi prechádzajú a som im oporou ale ďalšieho by som už nezvládla.

Ako sa poznam ja by som to povedala na prvom alebo druhom stretnuti, teda v pripade ze by som si s tym chlapom naozaj sadla a citila ze to moze byt neskor vazne. Nevesala by som to na krk hoc komu. Naopak keby mne povie muz o svojich vaznejsich problemoch takto skoro, bola by som rada ze ma voci mne doveru a chce sa mi otvorit hned.
Rozumiem ze to tak nemame vsetci, vtedy by som s tym ale tiez necakala dajme tomu mesiace.
Pisem to ako clovek s chronickou vaznejsou diagnozou tak to viem pochopit ze kazdy sme iny, nieje vzdy prijemne o tom rozpravat.

tak na 3-4 rande podla toho ako sa to vyvija, pre mna osobne by to bola stopka

@mamina7070 co konkretne by pre teba bola stopka?

polovicny ID na psychicke ochorenie je uz za mna too much co by sommvedela zvladnut (nedava sa len tak)

@mamina7070 ja som nepovedala, že mám polovičný ID na psychiatrickú diagnózu. Napísala som, že mám polovičný ID a že by ste to o mne nepovedali.

@anonym_autor ja by som sa riadila intuiciou. Naozaj to nemusis vesat na nos na prvom rande. Ja mam tiez uzkostnu poruchu, muzovi som to povedala medzi recou na neviem kolkom rande. Zase mne to neprislo ako nieco extra dolezite na oznamenie. Nie je to syfilis🤦 a moj manzel to vobec neriesil. Neviem s akymi divnymi ludmi sa tu stretavaju tie co pisu ake dolezite je to oznamit hned.

@anonym_autor Pokiaľ chceš na začiatku len vzťah s niekým, ísť si sadnúť na kávu, do kina, ak by súhlasil do divadla, na výlet, ty budeš bývať sama a on sám - tak ja by som nič nehovorila, pokiaľ by to malo byť viac (chcete bývať spolu, záleží kde a ako) - viac myslím manželstvo - to už je iná vec, tam treba povedať všetko. Takže za mňa nie, nič nehovor a len sa stretávajte. Vo vzťahu môžeš byť celé roky.

@anonym_autor ahoj, prve stretko velmi neries.este sa len ides zoznamovat virtualne. S takymto pristupom asi ale slusneho muza neoslovis. Ale ak stretko bude/budu, potom sa neboj, ci to oznamovat, s takymto pristupom mozno nebude treba oznamovat nic.
Na prvom rande by som sa na zdravotny stav nepytala, na mozne deti, manzelstva, zakladnu historiu, vzdelanie, zamestnanie atd by som sa opytala uz predtym v spravach

@janetinka27 preco si myslis? S akym pristupom? Nerozumiem teraz celkom. Muzi maju zaujem na socialnych sietach, ale naozaj filtrujem po zlych skusenostiach, koho pustim do svojho zivota. Ono tie panicke ataky ci uzkosti su dost casto podmienene aj vztahom. Ak si v nevhodnom vztahu, kde sa dusis, tak pridu ataky.

Autorka, prejav sa presne tak, ako tu v komentaroch voci @doriis a zarucene mu nemusis hovorit nic, lebo druhe rande ani nebude. Viac ho odradi tvoje spravanie ako diagnozy.

@martinkatinka presne som na to isté myslela, po prečítaní autorkinych odpovedí.

@martinkatinka Dorota je niekto, koho jednoducho nemusim. A netajim sa tym. Ani teraz, ani pred dvoma mesiacmi, ani do buducnosti. Ale ona je cudzia nevrla a zatrpknuta zena z netu. Ona nie je muz, o ktoreho by som mala zaujem.

Hlavne, ze to pises anonymne. To hovori za vsetko. Mozno ani ti muzi nrbudu mat zaujem, aj ked ty ano.

@martinkatinka vôbec s tym nemam problem. Myslim si, ze ona velmi dobre vie, kto ju na tomto fore nemusi. Ked vystupuje tak ako vystupuje a vyjadruje sa ako vyjadruje, tak musi byt stotoznena s tym, ze jednoducho niektori ludia ju nebudu mat v oblube. Myslim si, ze je velke dievca a chape to.

na nejakom 2.- možno 3. rande by som povedala

na tom 1. rande uvidíš, aký je, či mu vieš dôverovať a zdôveriť sa

@anonym_autor Neviem, čo s ňou máš za problém, ale ty tiež teraz nevyzeráš ako milá osôbka, tak načo tie reči. Ani nič extra nenapísala, aby tvoja reakcia bola takáto. Spoznala by si ju, keby ti odpovedala anonymne? Ak na teba takto pôsobí, že prebúdza v tebe to horšie, ignoruj ju, pomôže ti to lepšie zvládať tvoju diagnózu.

@gribka1 Ďakujem za radu a prajem pekný deň 🙂.

univerzalna odpoved neexistuje, za mna ked to zacne byt pravidelne stretavanie, ktore k niecomu smeruje

to ze ja by som nedala vztah kde su od zaciatku take diagnozy je podmienene mojou skusenostou s takym clovekom (nie ako partner) a je fer si to otvorene priznat niekto iny by zasa nedal vztah so mnou kvoli mojim diagnozam (som 23 rokov vydata takze partnera nehladam hovorim to len ako priklad)

@mamina7070 chápem. U mňa PP a úzkosti prišli ako reakcia na traumu - fyzickú aj psychickú a stratu milovanej osoby. V zásade zatiaľ ta tie roky, každý kto sa už dozvedel "story behind", tak ma pochopil. Ešte som sa nestretla s tým, že by sa niekto čudoval, že prečo máš PP. Skôr, buď rada, že je to len to a že si vyviazla takto ... zase na druhej strane tá invalidita súvisí s fyzickým zranením, ktoré som mala počas tejto udalosti, čiže ono sú to dve spojené nádoby.

Riad sa podľa intuície. Poznám ženu s týmto ochorením a je to super žena. Veď on ťa bude aj tak pozorovať, aká si a ako sa správaš. Ak si ťa vyberie pre teba samotnú, nejaké ochorenie nemá šancu. ( No muži sú hodne povrchný a na tých zoznamkach , čo si spomínala, je to hrôza a des).

Ak je človek v takom stave že na ňom prejavy choroby nevidno funguje nezasahuje jeho choroba do života iných ľudí štýlom "keby mi to nepovie beriem ho ako bezného občana" ani by som to nepotrebovala vedieť. Ak zvláštnosť a choroba mňa ani vztah negatívne neovplyvňujú nemusí nič nikto oznamovať. Nie je to pobyt vo väzení v histórii ani porucha osobnosti. Jediné by som o danej veci rada vedela ak by som mohla byť tomu človeku v ťažkej situácii oporou. A tiež ak berie lieky ktoré spôsobujú nejaké problémy to by som rada vedela. To sú hlavne neuroleptika. Lebo snažiť sa pol roka aby sa chlapovi chcelo a on stále dokopy nič to je dosť nepríjemné zistenie po takom čase že ma vedľajšie účinky liekov a nie že ja som nemehlo alebo strasidlo.