Kedy ste sa osamostatnili?

A sporis si niečo? Odkladať?

Však keď si sama rak si nájdi ešte nejakú brigádu

Vôbec to nie je divne ,že bývaš v 23rokoch doma.ak si vieš podeliť peniažky,že by si sama poplatiť veci,chod vyskúšať .
Zarazilo ma,že pomáhaš finančne rodine.otazka skôr na maminy takýchto detí, v jej veku.aj vy si beriete nájom od svojich detí,kým u vás bývajú?

@pribinak popri tejto praci jedine cez vikendy brigadu, šetrim si nejake peniaze ale je to málo na to aby som sa osamostatnila

19 som padala

@pe_mi bohuzial mame taku situaciu v rodine že musim prispievat… sme len babka mama a ja, mama pobera invalidny, babka ma po dedkovi dlhy

Aj som si myslela ,že tak odpovieš.skor teda myslím také rodiny ,čo to zvládnu,ale chcú tomu deti naučiť.aby si odkladali na potrebné výdaje.
U vás je to teda iná situácia.
Pisala si,že si nedokážeš odložiť,tak osamostatnenie vôbec nerieš.treba mať plán, peniaze.

A čo zahraničie? Neuvazujes?

Odišla som, keď som sa vydala. Mala som 25.

Mala som 21 keď som odišla od rodičov.
Ešte predtým som bývala kade tade aj v zahraničí, počas letných prázdnin aj počas školy.
V 21 som odišla na internát už ako pracujúca za 150€ mesačne, mala som stabilnejšiu prácu.Dovtedy to boli dočasné práce, niekedy to človek neovplyvní, že stratí prácu.Ja som bola nútená odísť od rodičov pretože som si nevedela nájsť prácu v čase kedy mi chodil autobus z domu.Práca bola, ale nevedela by som dochádzať.Takže začiatok bol aj o požičaní peňazí aspoň na prvý mesiac ubytovania kedže počas 2 mesiacov nezamestnanosti som žila z poslednej výplaty.Najprv som si našla prácu a pred nástupom som si zohnala ubytovanie.

Potom sme už išli s manželom do svojho, ale kebyže si mám kúpiť bývanie sama a v dnešnej dobe je to jedno či hypotéka alebo podnájom tak by som to sama neutiahla.A zatiaľ mám šťastie, že mám stabilnú prácu, bez toho je to ťažké.

Takže osamostatniť sa neznamená hneď niečo vlastniť 🙂.Keď som začala žiť sama, pochopila som, že žiť u rodičov nie je nič zlé.Dnes je všetko predražené.Ale príde mi samozrejmé prispievať na domácnosť a starať sa o ňu všetci rovnakým dielom.Je to len na rodine, či sú všetci spokojní.

V 18tke čiastočne (VŠ v inom meste + robota k tomu) a v 24 úplne

Mal som 21 rokov keď som odišiel z domu

V tvojej situácii je to asi v poriadku. Ved sa vlastne staráš o babku aj mamu. Odísť sa ti oplatí, keď budeš chcieť bývať s partnerom.

V tridsiatke, keď som sa vydala 😅 Inak by som to ani nechcela.

Ja som začala pracovať keď som mala 24, vtedy som vlastne začala bývať v podnájme v garzonke, od našich by sa mi ani nedalo dochádzať do prace. Nemala som vtedy odložené peniaze, prvý nájom mi zaplatili rodičia a po prvej výplate som im to vrátila späť. Od tých čias bývam sama, resp neskôr s priateľom, teraz už s manželom a deťmi.

Manžel zase býval s rodičmi do 35rokov, az kým sa nepristahival ku mne. Bol pracujúci, istý čas robil aj v zahraničí, no neodstahocal sa, keďže bývajú v dobrej lokalite a na dobré vzťahy s rodičmi, tak mu prišlo zbytočne platiť podnájom.

V tvojom prípade pri dnešných cenách je to ťažké, snaž sa šetriť co najviac, a možno by som počkala so sťahovaním, až kým nebudem mat perspektívny vzťah, predsa dvom pracujucim je ľahší platiť najom/hypotéku, ako jednému.

Keď som mala 20

Az po svadbe v 26r.

18 ročná, do prace a do podnájmu.

22 ročná ...isla som do iného kraja

Po vysokej, v 23 som išla do podnájmu. V 25 sme sa spoznali s manželom a kúpili spolu byt.

je podla vas “vyhodne” sa aj sama osamostatnit? Ci je lepsie ked ste dvaja na to? Neviem si predstavit ako niektori pisali ze v 18,20 by som odisla, vtedy som len študovala nepracovala, a ani teraz by som asi neuniesla sama podnajom

Ja som sa osamostatnila ako študentka VŠ v 19 rokoch.hladala som si študentské podnjamy,kde bol napr. 2 izb, 3.izb byt a v každej izbe sme boli 2 baby.chosili sme do školy ,na brigády
Bolo to 14 rokov dozadu, nájom som platila okolo 80eur, plus samozrejme cigarety,kávičky, MHD, strava a podobne.
Mama mi platila vždy nájom a ja už ostatné veci,keďže som si ako čašníčka veľmi dobre zarobila popri škole.
To ,či sa ti to oplatí zistíš vtedy,keď budeš mať zárobok a všetko si vyrataš.keby nie,vždy sa vieš vratiť domov

Ja som bývala 18 rokov na dedine s rodičmi. Hneď, ako som dokončila skolu, tak som išla bývať do BA do podnájmu a mala som hneď prácu a mala som 18 rokov. Teraz mám 26 a stále bývam v BA. Ja som chcela ísť čím skôr z domu, aby som sa osamostatnila. V 23tke by som už isto nebývala u rodičov, ale to je môj názor.

Záleží od toho, že kde by si bývala a či ti by stačil príjem.

Odisla som ked som mala asi 23 rokov. Byvala som najskor v podnajme, potom som si nasla priatela, kupili sme si vlastne byvanie a uz to islo. Podla mna kazdy to ma inak, kazdy mame ine moznosti.

Ja mám 21 a bývam stále s rodičmi. Mám riadne zamestnanie na trvalý úväzok a samozrejme sa podielam na chode domácnosti aj finančne aj fyzicky. Ale zatiaľ nemám srdce na to odísť od rodiny, som veľmi rodinne založená a samej medzi 4mi stenami by mi chýbala spoločnosť. Koniec koncov u nás v meste sú podnájmy dosť drahé čo som pozerala. Chcem ešte zostať s rodičmi pretože nechcem aby toho mama mala veľa keďže mala aj nejaké zdravotne problémy tak sa jej snažím pomáhať ako môžem a čo najviac ju zbaviť povinnosti. Aspoň do doby kým ma moja mladšia sestra nezastúpi. Kedysi bolo bežne že deti odchádzali z domu až po svadbe napríklad a nie je nič zle na tom bývať s rodičmi ak sa nejakým spôsobom podielaš na chode domácnosti. Ja mám v pláne určite sa osamostatniť ale momentálne mi príde že ešte na to nemám dôvod a ani srdce ich opustiť.

@sabina230 aj ja to mam tak, potrebuju ma ale prezili by bezomna… no naco pojdem sama na podnajom, drahe to tu mame taktiez takze ja by som tiež po svadbe až alebo s partnerom uz ked tak aj do vlastneho… mne by nevadilo keby aj v 25,30, len niektorí pozeraju čo taka stara ešte u rodiny… ale nevidia do toho takže nemaju čo hovorit

Aj mne príde teraz že všetci sa už od 18 začínajú pratať z domu, že keď máš napríklad 23 tak by ťa ľudia brali ako príživníka ale ty nemusíš ak nechceš alebo ti to okolnosti nedovoľujú, na tvojom mieste by som zostala ak to tvojej rodine nevadí a ak im uľahčuješ tým život. Moja mama je rada že som doma, je spokojná ako doma fungujeme a povedala mi že môžem zostať doma dokedy sa nebudem cítiť na to že už je čas sa osamostatniť. Sama by som sa na byte asi zbláznila.