Kto to takto cíti po rozchode rovnako?

i a mesiac sme sa už nevideli, oficiálne sme sa rozišli pred dvomi týždňami. ja si uvedomujem, že ten vzťah bol nezdravý a do budúcnosti by to nemalo zmysel, lebo by som sa iba trápila. on bol veľmi veľký sebec, videl len seba, skrátka celé to bolo akoby len o ňom. nejdem to rozpisovať dopodrobna, ale v podstate nerozišli sme sa v zlom, aspoň podľa mňa, normálne sme si povedali ako sa veci majú, povedali sme si ešte, že môžeme zostať kamaráti, keď nám bude smutno a budeme potrebovať niečo ešte prebrať, môžeme si zavolať, skrátka, že sme si nič zlé nespravili a nemusíme zostať nepriatelia. on povedal do telefónu, že ok, tak zatiaľ sme takto dohodnutí. no na druhý deň napísal že to tak nedokáže a dal mi zbohom. a vymazal ma hneď z priateľov. bola som z toho celkom v šoku a mrzelo ma to.

no a teraz k veci, mne napriek tomu, že viem, že by to nebolo s ním dobré, veľmi chýba jeho blízkosť, dotyky, bozky, túlenie sa. proste tá fyzická blízkosť. ale chýba mi to konkrétne s ním, nie že by som si teraz kvôli tomu nutne hľadala niekoho iného, aby som si to vynahradila. to vôbec... neviem, ako s tým bojovať. o to horšie to je asi kvôli tomu, že pre mňa je toto vo vzťahu to najdôležitejšie a keď toho človeka stratím, tak sa dá povedať, že kvôli tomuto najviac trpím. a to nie som ani žiadna pubertiačka už, mám už po tridsiatke...
tak sa len tak zamýšľam nad tým, ako s tým bojovať...

Pomôže iba cas, žiadny iný liek neexistuje. Takže sa niečím zamestnať, vyplniť si voľný čas niečím zmysluplným, zamestnať si hlavu a ono to časom prejde.

zamestnaj si hlavu. To ze ti fyzicky chyba je uplne normalna a bezna reakcia aj napriek tomu, ze ste si povahovo nerozumeli a nesadli, jednoducho si donho bola poblaznena, fyzicky ta velmi pritahoval. Chce to cas, najdi si nejaky konicek, nieco nove, chod s kamoskami na kavu, na turu, na kupalisko, vonku je krasne. Po case sa nad tym uz len pousmejes 🙂

Počítaj také tri mesiace až pol roka a postupne tie pocity prejdú. To že ťa vymazal znamená že mu na tebe záležalo aurcite mu tiež veľmi chýbaš. Ale jeho ego a sebalaska sú momentálne mocnejšie nemôže sa predsa znížiť. Určite čaká že keď ťa vymazal že sa ti aspoň takto pomstil a ty sa vrátiš.

@slovakboy vieš, popravde, ja som z toho čo napísal a potom ako ma hneď vymazal bola v tom momente v takom šoku, že som mu ešte písala sms-ku, či si nechce ešte zavolať a on mi odpísal že nie, nechce a nemám mu už ani písať. chce na mňa zabudnúť a nič o mne vedieť, počuť. z toho mi bolo potom už úplne na nič, tak som to nechala tak. paradox je, že viem, že my dvaja spolu nemôžeme byť, sme úplne odlišne povahy a hlavne ako som písala, on je preveľký sebec.
ale nechcela som ho úplne odpísať zo svojho života... myslela som, že keď má už 40rokov, budú aj tie jeho reakcie už troška iné.

no vieš, takto rázne uťaté to rýchlejšie prebolí jeho aj teba. Telefonáty, sms, stretnutia po rozchode - načo? To je akoby si si stále oškrabávala chrastu z hojacej sa rany...

cas to zahoji, prechadzam niecim podobnym teraz.Ked mi je smutno idem von, prejst sa, do obchodov, vcera som natierala radiator, malovala stenu..snazim sa zamestnat niecim

Citis to tak preto, ze to prislo ako sek. Bum. Koniec. Nikdy viac. Neexistujes pre mna.
Nedostala si sancu to nechat postupne vysumiet do stratena.
Preto si taka zmatena, ze mas pocit, ako ti chyba.

Keby bolo podla povodnej dohody, tak zijes s tym, ze tam kdesi v pozadi stale je. Ze keby nieco, staci sa mu ozvat. A tym padom by sa ti to neziadalo. Az by to vysumelo uplne.

Takto ti to bolo odoprene a bola sa konfrontovana s tym, ze uz nikdy nic. Tak si trochu v soku, kedze to prislo tak necakane a okradli ta o pocit, ze tam kdesi stale je a keby si chcela kontakt, staci mu napr. napisat.
To je bezny stav. Ked nieco mas a zrazu je to prec. Hlavne, ak si myslis, ze uz navzdy.
A asi sa citis aj trochu urazena.
(Co inak tiez nie je pravda, ze uz nic nebude, podla mna to teraz zbytocne tak prezivas, ze ta zasklil. Jasne, ze sa casom ozve, ked sa ukludni.)

Nehovoriac, ze uz o nejaky cas to predychas a vezmes ako fakt, ze to je, ako to je.

Mala som to podobne po 4 rokoch sme sa rozišli lebo proste nás vzťah nemal budúcnosť, mal by ale to by sa nemohol správať ako malé dieťa, ešte ja som bola ta najhoršia, nechcel zostať kamarát, proste hneď si ma zablokoval. Bolelo ma to moc, lebo som toho chlapa milovala, chýbal mi, len čo s takým človekom ktorý si robil čo chcel. Plakala som dlho za ním a trápila sa, nič nepomohlo len čas, zamestnávať si hlavu niečím iným, ale aj tak pri voľnej minúte som si spomenula.
Raz sme sa aj stretli a prehodili pár viet, povedal mi ze trápil sa po rozchode moc, bolo to vzajomne ale v ten deň mi odľahlo, že sme dokázali prehodiť pár viet, že není to úplne také že by ma vymazal z minulosti ako to po rozchode vyzeralo.
No teraz už mám svoju rodinu a dúfam že aj on dostane rozum a bude ju raz mat.
Chce to len všetko čas, nezabudneš nikdy, pokiaľ si ho milovala, spomenieš si naňho hocikedy ale trápenie raz prejde 🙂 ako píšem trvalo mi to dlho než som sa prestala trápiť.

@moonlight1210 presne si to vystihla. ten pocit, že už NIKDY, už nikdy sa neuvidíme, nepoučujeme, je najhorší. aj keď viem, že vo vzťahu by to naozaj nikdy neklapalo a bolo by to celé zbytočné. mali sme 2-týždňovú odmlku s tým, že je to na mne ako to cítim a ako sa ďalej rozhodnem. tie celé dva týždne som bola celkom v kľude, že veď keď sa neozývam, tak to zoberie tak, že z toho nič nebude, necháme to vyšumieť a časom sa treba ozveme a budeme sa vedieť normálne baviť spolu. lenže po tých dvoch týždňoch nakoniec spravil on ten radikálny rez a to už mi všetko jedno nebolo.
no naozaj úplne presne ako píšeš vyššie, tak to je.
uvidím teda, čo prinesie ešte budúcnosť, či sa ozve a kedy a čo z toho bude ďalej. ..

v podstate už to možno začínam brať tak, ako to je, len ešte potrebujem aby sa vo mne stratila tá túžba po tom fyzickom kontakte s ním.

normálne sa obávam sama seba, že čo by som spravila, keby som ho videla niekde, či by som udržala svoje emócie na uzde a nerozrevala sa... dúfam že nie.

ved neumieras, mozno sa ti ozve casom. Vzdy sa ozvali.

@bosorka2302 aj ja sa snažím robiť stále niečo, aby som na to nemyslela. a tiež si sa teraz niekedy rozišla s partnerom? ja chodím zase na dlhé hodiny von na bicykel a tiež doma robím stále niečo, vidíš, asi pôjdem dnes pivnicu poupratovať 🙂

ano pred 2 tyzdnami

@bosorka2302 môžem ti napísať správu?

jasne

napis aj mne 🙂

@brembo áno, ten rozchod bol zrejme nevyhnutný, ja som sa v tom vzťahu dosť trápila, práve kvôli tomu, že všetko chcel aby bolo tak ako on povie, a keď aj nechal že nech teda rozhodnem v niečom aj ja, tak som videla, že sa netvári veľmi že mu to je po vôli a nadšene. on mal tak veľké ego že ja som sa s takým niečím asi ešte nestretla ☹ na druhej strane mi prišlo, že trpí nejakými komplexami a preto sa tak strašne vystatuje a robí ,,machra". ale ako som písala... 40 ročný muž... len správanie mal také na 18-ročneho ☹ nerozumiem tomu.

je mi to veľmi ľúto, ja som ho mala rada... už som si aj naňho zvykla, niečo sme spolu prežili, dosť som si naňho fyzicky zvykla, lebo ja s tým mám problém, že ma niekto začne priťahovať ´no a nezostávalo mi nakoniec nič iné, len ten vzťah ukončiť 😢

najhoršie je keď si začnem predstavovať tie pekné chvíle a úplne najhoršie to znášam keď tie intímne...
veľmi to bolí 😢😢