Ľutovali ste rozvod?
Ahojte, veľmi uvažujem o rozvode, no mám aj strach či to nebudem ľutovať. Kto si tým prešiel ako to hodnotíte s odstupom času?
Moja situácia:
Sme stredna vrstva, nový dom na hypoteku, dovolenka v zime v lete...2 deti. Manželstvo po 7 ročnom vzťahu ( hádky boli vždy) to že sme ostali spolu zobrali sa a urobili si deti vnímam ako chybu, ľudia čo sa stále hľadajú sa brať nemali..., No už je neskoro.
Muž je dobrý otec, ale nerozumieme si, nelubime sa. Hadáme sa, ale nie je u nás nevera (aspoň myslím) ani alkohol, ani násilie. Proste sme dvaja odlišný ľudia, ktorý majú na všetko opačný názor...veľa času sa ignorujeme. 9rocna dcéra je veľmi citlivá a vníma to citlivo. Pýta sa či sa ľúbime či sa rozvedieme, plače že sa určite rozvedieme ak sa hádame. Ja jej nechcem klamát že sa ľúbime lebo láska takto nevyzerá...
Chcela by som sa rozviesť ale mám strach či to zvládnem. Robím ďalej ako muž a mám fixnú pracovnú dobu, kde nestíham ráno brať deti do školy a škôlky. On je manažér a môže si chodiť do roboty ako chce...
Nemám rodinu ktorá by mi pomohla ostala by som na to sama. Hľadala som si prácu ale bohužiaľ neviem jazyk a skoro všade sa pracuje na smeny čo by som už dupľom nestíhala deti.
Bojím sa toho kroku, že ublížim dcére že zistím že byť sama na dve deti bez podpory babiek je nad moje sily. Na druhej strane má vôbec nebaví takto zit
Z textu cítim, že najlepšie bude ísť asi od seba. Bude to lepšie pre deti a zjavne aj pre vás.. ja by som však možno pred tým skúsila nejaký wellness ešte, sami dvaja a otvorená komunikácia a snažiť sa o zmenu.. ale ak to nejde a nechcete, tak asi ten rozvod bude lepšia možnosť. Trpia najmä deti.
@mirkava nie, nechce a momentálne sme tak zaneprázdnený že netuším kedy by sme to stihli...
A cas na rozvod si najdete? Nebude lepsie si najst cas na zachranu vztahu a dat si sancu?
Veľa času sa ignorujte...Stojí za to dospieť, prestať sa ignorovať a zabojovať.
Určite zabojovať. Podľa možností a okolností aké máte.
V skratke ste spolubývajúci s deťmi. Môje rozhodnutie rozviesť sa som nikdy neoľutovala. No bola to iná situácia. Skôr som chránila syna pred jeho vlastným otcom,bol to agresor a hlavne človek na ktorého sa nedalo absolútne spoľahnúť, tak ľutujem že som na to nenašla odvahu prv. Našla som si muža ktorý je moja druhá polovica. No vtedy mi pomáhala celá moja rodina. Ale nikde není napísané že aj ty nestretnes tvoju spriaznenú dušu. Je to hop,alebo trop. No verím že to máš ťažké. Roky utekajú a ty si vnútorné veľmi nešťastná. Ja som bola takáto vycucnuta deväť rokov a tie veľmi ľutujem.
Ja som teda nič také nezažila, mňa by len zaujímalo čo je dôvodom vašich hádok... Ak máte v podstate všetko 🤔s nie sú tam iné závažné veci ako závislosti
Skús muža nahovoriť na nejakú manželskú poradňu. Ja by som sa to na tvojom mieste pokúsila ešte aspon nejaký cas potiahnut, bolo by mi luto detí, zároven ked nemáš blízko rodinu, bolo by to velmi tazke. Za par rockov bude z dcerky tinedzerka a lepsie pochopi mozno aj tvoju situaciu, ak sa dovtedy nezmeni k lepsiemu. Zaroven bude samostatnejsia, cize bude moct byt hocikedy s druhym rodicom. Pri mensich detoch je to take cakanie na vikend, kym konecne uvidia ocka. Fakt by som to skusila este zachranit.
My sme na tom boli oveľa oveľa ahoršie a teraz máme super vzťah. Absolvovali sme súkromnú parovu terapiu. Rozdiel bol len v tom, ze ja som odísť mohla (zarábam tak, ze si môžem sama dovoliť aj upratovačku aj opatrovateľku), ale odísť som nechcela. Odpúšťala som vela, k chybám som sa nevracala a tešila sa z každej malej zmeny k dobrému.
Drž sa!
Z vlastnej skúsenosti, ak sa niekto chce rozviesť, má byť o tom na 100% presvedčený. Ja som bola, vôbec neľutujem a to som si po rozvode zažila svoje... Ak váhaš, daj si nejaký čas a potom sa rozhodni. Ty musíš vedieť, ako chceš prežiť svoj život.
nie neoľutovala. každý sme si založili svoju rodinu a žijeme svoj život. Nestretávame sa. Len ja som bola rozv. už v mladom veku , v súčasnosti v tomto veku nie sú dievčatá ani vydaté....
Nezažila. Ale kamarátka sa rozviedla s 3 deťmi. vyplatil ju, zobrala si hypotéku, dobre platenú prácu si nasla. Po 2 rokoch sa k sebe vrátili.. a tiež bola na 100% rozhodnutá pre rozvod.. život napíše všeličo.. ale tiež má zaujíma zdroj vašich hádok.. o čom sa hádate?
Koľko má menšie dieťa?Rozviedla by som sa pri veľkých dôvodoch.Kvoli čomu sa hádate?nie je v tom tvoja či jeho vztahovacnost či tvrdohlavosť...potreba mať pravdu?
Ako by si žila finančne, ak by ste dom predali a rozdelili sa?Nehovorim, že to je najdôležitejšie, ale ...ak sa Ti má stať, že Ti nedajú hypo či iný veľký problém s užívaním deti môže sa stať, že si povieš veď to nebolo tak zle.
Možno ste už zacykleni v práca, deti, ponorka rypete do seba...pokus sa s ním porozprávať čo viete zmeniť a či to má význam.Ako to vidí on...a potom by som išla sama k psychologicke poradiť sa.
A si si uplne na 100% ista, ze sa nelubite? Lebo s mojim sa tiez hadame na minimalne tyzdennom poriadku, vadi mi na nom milion veci a urcite aj jemu na mne, ale lubime sa velmi. Nevera, klamstva, nasilie vsak u nas absolutne nefiguruje, a citam, ze ani u vas. Takze tak.
Je možnosť, že by ste pred rozvodom skúsili nie spoločne bývanie? Proste, otec deti by býval inde, ráno by prišiel pre deti, odniesol do školy a poobede a cez víkendy by mal každý svoj program, časom možno spoločný. Nechať to vykryštalizovat, sama by si videla, čo ďalej, či si chýbate.
Dcére povedz, že sa máte s jej ockom určitým spôsobom radi.
byt v takom vztahu je uplne onicom. Ale zas podla tvojho opisu mi to skor pripada, ze potrebujete parovu terapiu ako rozvod.
Pripadne, skuste ist od seba nanecisto a uvidite, ake to bude. Nemusite sa hned tozvadzat. Mozno potrebujete prist na to, ako si chybate a co jeden pre druheho znamenate.
Ja som v tomto roku asi tiez najprv za pokus o záchranu manželstva. Z tvojho opisu mi to skôr pride ze vyprchala iskra, vzťah upadol do stereotypu, ale to všetko sa da napraviť, ak obaja chcú..niesu tam zavislosti, agresia, závažné problémy, podla toho ako píšeš nie ste nešťastní, len nie ste šťastní. Ale to sa možno dá opraviť...
Manželskú poradňu ste neskusali?