Má vzťah stále zmysel pre spokojný život?
Ahojte, zijem už asi 12 rokov s priateľom. Je o 10 rokov starší. Mame dcérku 10 ročnú.
Na začiatku to bol výbuch emocii, mala som 3 vážnejsie vzťahy, celkom dosť románikov, ale toto bolo suznenie. Bol milý inteligentný a sex mame vždy veľmi fajn aj po tych rokoch. Možno nie tak casto.
Pochádzam z rodiny kde môj otec je nadmieru inteligentny a mudry a mama tiež. Ja som to moc nepobrala. Počas strednej som sa flakala s kamoškami alebo s frajerom. Na školu som kaslala. Ale mam ukoncenu výšku. Nikdy som nebola excelentná a nikdy som nebola úplne na tom zle žeby som len tak tak prechádzala. Brat je úplný opak mňa je optimista a žije v zahranici.
Myslím,ze mam dosť aj odziteho, už na výške som išla do zahraničia na rok,mala som dve práce. Napriek tomu ani v jazyku niesom skvelá.
Vo všetkých smeroch keď som sa rozhodla to zmeniť a vedieť viac, som sa venovala nejakým temam hĺbkovo, ale vždy som potom zabudla všetko čo som sa naučila.
Hoci stokrát som niekde bola a niečo sa naucila, nakoniec to neviem. Keď som spoznala priatela imponovala mi jeho múdrosť,vie všetko filozofiu, rétoriku históriu,jazyky,je spoločenský usmievavy a príjemný človek.
Problém nastal keď som sa dostala medzi jeho kamarátov, kde absolútne nezapadám. Ja nezapadam nikde, ale ak su to ešte ľudia ktorí majú o kolečko viac tak to nedávam. Postupne som prestala chodiť s priateľom medzi jeho kamarátov. Prišlo dieťa a tak výhovorka ze nemôžem. Zároveň moje upokojenie ze mam cas sa učiť, aby som zapadla. Takto som žila niekoľko rokov. Nakoniec som prišla na to , že toto ja nedám,že takáto som. A ze proste takto budem žiť.
Moji rodicia sú veľmi úspešní. Založili firmu. Nikdy nechceli malo. Vždy boli vpredu. Len preto sa majú dobre. A vlastne aj ja vďaka nim. Ja nemam absolútne žiadne ambície.
Život chápem tak ze musím vychovať dcéru a postarať sa o našich keď to bude potrebné.
Niesom hladna po moci, po peniazoch. Lebo to v podstatne mam. Rodicia ma nedotuju. Už na strednej som brigádovala a aj na výške. Knedľa zasa niesom.
Z tohto celého vyplýva to, ze absolútne vediem nešťastný život. Mňa nič nebavi. Možno viem o živote viac keďže som zila v zahranici, ale v niektorých vedomostiach by ma predbehlo aj 15 rocne dieťa.
Neviem aké boli obdobia, kde pretekajú aké rieky. Môžem sa to naučiť ale potom to všetko zabudnem a tak už na to kašlem. Som extrémny introvert. A small talk nenávidím. Neviem bezne konverzovat..možno s jednym človekom. V skupine absolútne neviem co robiť.
Zistila som, že ma uz nebavi chodiť ani s kamoškami von. Jedine kamošky mam zo strednej. Tak raz za mesiac ideme niekam von.
Zároveň vidím ako strašne mi je podobná dcera, až ma to strašne desí.
Ja mam z tohto také depresie, že už som neraz rozmýšľala ako by som odišla odtialto. Niekde bude problém.
Ako dieťa som bola veľmi obľúbená, až do výšky som bola usmievavá a kamarátska. Rodicia ma vo všetkom podporovali a hovorili aká som šikovná, asi aj toto bolo na škodu.
Ľudia ma neberu. Neradi sú v mojej prítomnosti. Aspoň tak to vnímam. Jedinú vec, co som si bola istá počas života v zahranici bol môj vzhľad. Mohla som mať akého muža som chcela. Vedela som to. Samozrejme vždy len s kamarátom alkoholom. Za triezva by som sa asi neodvážila.
Som skratka nepoužiteľný človek. Nevhodná partnerka. A dakedy aj nevhodná matka.
Skúšala som zmenit, ale nejde to. Možno som si mala nájsť seberovného chlapa. Ale takých som mala a nešlo to. Zasa sa úplne nezhadzujem . V niektorých veciach ako záhrada, praktické veci,to mam pod palcom ja.
Treba povedať ze mame odlišné názory na politiku. Ale aj tak nam to funguje aj keď je to teraz veľmi ťažké.
Prácu mám náročnú s klientmi. Riešim všetko aj sťažnosti a toto tiež nieje ľahké. Niesom pracovník vo firme 1000 ľudí. Firma je naša rodina a všetko beriem osobne. Takže aj tu mam naložené. Bude dobrý rok? Nebude ? Budu peniaze?
Vlastne toto je cele asi pre psychologa.
V skratke uvažujem aj o rozchode. Nech si priateľ nájde niekoho múdrejšieho. A seberovneho v týchto veciach. Hoci ho mam rada. Možno by som sa oslobodila od všetkého. Ale dcérka zasa by trpela takže neviem co robiť.
Ďakujem ak ste si to prečítali.
Ked
Chod za tym psychologom, to bude podla mna najefektivnejsie. "Nikam nezapadam" je pocit, ktory si si asi osvojila uz v rodine a taha sa s tebou. Veci, co si sa naucila, si hned zabudla mozno preto, ze sa skutocne nezaujimali, len si mala pocit, ze ich musis vediet, aby si sa niekomu vyrovnala. Zaujalo ta niekedy nieco naozaj? Hoci aj uplne mimo zaujmov tvojej rodiny alebo manzela. Podla mna by bolo fajn, keby si celkovo zistila viac o sebe, uvedomila si svoje silne stranky (urcite nejake mas), identifikovala, co ti robi radost, co ide naozaj z teba a co robis skor kvoli okoliu. Pomoze ti to viac si vazit samu seba a zlepsi sa aj tvoj pohlad na vas vztah. Da sa to.robit aj samostatne, no s psychologom mozno lepsie, kedze s tym ma uz skusenosti.
Ahoj, odporucam psychologa a nasledne testovanie na neurodivergent - ADHD/autism.
Velmi Vela dospelych zien nie je diagnostikovana a cely zivot ma problem, ze nikam nezapadla.
ADHD u dievcat a chlapcov je rozdielne a v podstate starsia literatura sa opiera iba o ADHD u chlapcov.
V UK je diagnostikovanych iba 3 % dospelych zien, co je tragedia.
Drzim ti place, skus sa accept taka, aka si.
Osobne si myslim, ze potrebujes pravidelne psychoterapie, pretoze si extremne zakomplexovana. A to nechap v zlom. Aj ja mam komplexy, kazdy ich mame, ale v roznej miere, niektore riesime, niektore nas vobec nevplyvnuju.
Ja ti poviem len tolko.
Tvoja hodnota nespociva:
- vo vedomostiach - čo ja viem aká rieka tečie cez kosice? 😀 no vygooglim
- ani v ťažkých filozofických témach
- ani v tom, či si riaditeľka zemegule
- ani vo výške IQ (si bezny priemer)
- ani v tom, ci si niekam zapadla alebo nie
Ty potrebujes spoznat svoju krasu, lebo ty si krasna. Spoznat svoju identitu, sebahodnotu.... pre tvojho priatela si jeho milovana priatelka, ku ktorej vzhliada.
Určite to je na psychológa
Strácam sa v tom, že čo je vlastne problém.Tvoja introvertnost, to, že nemáš ambície a tvoji rodičia, partner áno?Niekto z nich ti to vyčíta?cítiš sa menej?
Skôr každou vetou sa zhadzujes neviem to a neviem ono, neviem komunikovať, nepamätám si rieky ...odtahujes sa od každého, lebo si neveríš a nevieš či si "dosť."..ako ta mohla napadnúť taká absurdita ako rozchod?z akého dôvodu?
Ty si ty...musíš sa prijať aká si určite nie si zlý človek, keď premýšľas nad takými vecami.O každom píšeš pekne...rodičia inteligentní, priateľ tiež, jeho kamaráti tiež len ty si taká "nevydarená" v tvojich očiach, ale to nie je pravda.Musis si začať viac veriť, si dobrá aká si vychovávas dieťa, pracuješ...tiež so myslím,že máš nejakú formu aspergera či niečo iné...slabší sociálny kontakt atď, ale u teba mi to príde ako mierna depresia, zhadzovanie svojej osoby, introverti sa často trápia, že všetci vedia komunikovať, zapadnú a oni sú "mimo" partie.
začni so slovenčinou, aby si vedela, ako sa správne píše: nie som a nie je - určite nie ako jedno slovo
Už tu bolo povedané všetko. Problém je len v Tvojej hlave. A k tomu rozchodu s priateľom, aby si našiel niekoho "múdrejšieho". Keby to chcel, tak to už urobí dávno. Asi by si mala začať uvažovať nad tým, že Ťa ľúbi a chce presne takú, aká si a má s Tebou dcéru.
Potrebuješ psychoterapiu
Ten psycholog nie je na zahodenie. Nezivia ta rodicia ale ich firma, kde pracujes, cize...? Skus najst co ta bavi a osamostatni sa od rodinnych vazieb, pracu si najdi uplne inde a sama, bez pomoci. Bez pomoci si vyzuzli CV-cko a bez tlacenky na pohovor. Prezi si to teda ake to je, ked ta nikto ani sprostredkovane nezivi a dakde nedrzi vramci rodiny na vyplatnej paske. Potom sa zamysli co je pre teba tvoj priatel a aky k tebe bude.
Priatelov spoznas v najhorsom obdobi, nie ked nemas ambiciu ani motivaciu, lebo si pohodlna. Prekonaj sa a prekonaj prekazky a zacni sama, od seba.
Toto je na psychológa. Nikam nezapadáš nie kvôli sebe ale kvôli tvojej potrebe byť rovnaká ako ostatní. Vyštudovala si na vysokej škole takže hlúpa nie si, dokonca si si našla prácu v zahraničí a zvládla tam rok pracovať, to tiež nezvládne každý. Ak nechceš chodiť po vedomostných súťažiach také blbosti ako kadiaľ tečú rieky vedieť nepotrebuješ. Nájdi čo baví teba a nie ostatných.
Spýtaj sa partnera prečo si vybral práve teba a ktoré tvoje vlastnosti sa mu páčia. Možno ti to otvorí oči a zistíš že ťa má úprimne rád pre veci ktoré ty o sebe ani netušíš. Možno ťa to prekvapí a dá iný pohľad na vec.
@liz_lemon toto je totalne mimo komentar - za mna ma pisomny prejav velmi dobry a na to, ze sama sebe neveri a povazuje sa div ze nie za hlupu, tak priam excelentny. Mne sa napr na mobile tiez nechce babrat s diakritikou, ciarkami, velkymi / malymi pismenami 🤷♀️
Autorka: ja mam tak trosku pocit a blika mi kontrolka, ci tvoj uzasny partner ti tak nejak pocas tych rokov neznizoval sebavedomie aby on este viac zaziaril… lebo mne osobne nepripadas vobec hlupa ani nijako menejcenna, len sa zbytocne porovnavas. A spravny chlap by nemal dovolit, aby sa jeho partnerka citila takto…Ja mam tiez uplne obycajnu pracu, nie som ziadna “jedna z miliona” ktora by to mohla robit a mam kolegov, ktori maju tak specificke pozicie, ze by bolo tazke ich nahradit. Ale neporovnavam sa s nimi. Oni vystudovali nieco ine, nieco, k comu ja nemam ziadny vztah a je to pre mna uplne sci-fi. Ja viem zase veci o ktorych oni nemaju ani ponatia a takto sa doplname. A paradoxne - oni o svojej praci povedia to iste - ved je to jednoduche a nic extra 😃 lebo je to jednoduche pre nich, tak nechapu to, ze pre ineho to moze byt nedosiahnutelne. A oni si o mne obcas myslia, ze som kuzelnik 😂
A som presvedcena o tom, ze aj ty si v niektorych oblastiach sikovnejsia ako ostatni. Len problem bude asi v tom, ze to nikto nevie ocenit a kazdy to berie ako samozrejmost. Ze nevies kde aka rieka preteka alebo kedy prebiehala storocna vojna? Lebo to nepotrebujes vediet a nepracujes s tymito informaciami na dennej baze. Keby si kreslila mapy alebo ucila dejepis, tak to sypes z rukava aj o polnoci. Mimochodom, ani ja neviem a necitim sa kvoli tomu hlupo 😉 ked to budem k niecomu potrebovat, tak si to vygooglim.
Naozaj nie si ani hlupa, ani horsia ako ini, len si z nejakeho dovodu neveris.
Preco sa citis menejcenne pri partnerovi? Dal ti niekedy najavo, ze tvoj intelekt je nepostacujuci, alebo je to iba tvoja teoria, ktoru si si vytvorila porovnavanim sa s extremne nadanymi a uspesnymi rodicmi?
Z tvojich riadkov mam pocit, ze vobec nie si intelektualne nizsie ako tvoja rodina a priatel, skor je to zapricinene tym, ze vsetci su extroverti, maju velky dar reci, nebola sa otvorit usta a bavit sa o vsetkom, mozno aj o tom, v com si nie su uplne isti. Ty ako introvert prirodzene vyberas temy, v ktorych si “doma”, aby si sa pred nimi nestrapnila, extroverti toto vobec neriesia, navia sa o vsetkom a nemusia byt vobec o triedu inteligencne vyssie ako ty.
Ja mam tiez otca uspesneho podnikatela, extremneho extroverta, ktory ma vsetko, peniaze, vela kamaratov, zazitkov, precestovany cely svet a tym padom kopec skusenosti, ktore ini bezni ludia nemaju. Vsade kde chodi medzi ludi rozprava o svojich zazitkoch z ciest, pamata si nazvy pohori, riek, miest, lebo tam bol. To su veci, ktore ked nevidis/nezazijes na vlastnej kozi, tak sa ich mozes ucit z encyklopedie naspamat a na druhy den ich zabudnes. Ale pointa - ja som velky introvert, a s otcom si tym padom nerozumiem, nie som sponzorovana, nemam precestovany svet. Dlhe roky som ho chcela ohurit, minala som vsetky tazko zarobene prachy na letenky, len aby mal otec dceru, ktora mu je aspon trochu podobna. Nastastie som na prelome 30-tky zistila, ze toto nie je cesta pre mna, ze ma to ani nebavi, ani nenaplna, a uz vobec to nechcem robit iba preto, aby som zapadla do rodiny. Volal ma robit do svojej firmy, vydrzala som rok a poviem ti, ze to bola ta najhorsia praca za poslednych 15 rokov. Nikdy viac, hrozne sa mi ulavilo ked som dala vypoved a isla si vlastnou cestou.
Nesnaz sa samu seba prerobit na extroverta a intelektuala, len aby si zapadla, vobec to za to nestoji. Najdi si vlastny svet, to co ta naplna, zi si svoj zivot a dopraj si viac priestoru byt mimo rodiny, pred ktorou mas pocit, ze musis byt ako oni. NEMUSIS. Bud stastna sama so sebou, taka asi si, rob veci ktore nechapu, nezaclenuj sa nasilu do priatelovho kolektivu len aby si mu dala pocitit, ze si s nimi rozumies a maju ta radi. Nemusi ta mat rad kazdy, maj vlastnych priatelov a ked nechces, tak nemaj vobec ziadnych. Je to cesta k uplnemu vyhoreniu, snazit sa pretvorit samu seba na obraz ludi, ktori su uplne ini ako ty. Kasli na to a zi si zivot podla seba.
Podľa mňa máš príliš veľa času na myšlienky. Nájdi si jeden smer do ktorého investuješ energiu. Zbytočne sa s niekým porovnávaš lebo ty niesi oni ani nikdy nebudeš takže saa zbytočne snažíš. Ty si skvelá taká aká si. Napríklad tie rieky jasné, že si ich nezapamatáš keď si ich nenavstivila. Veci sa oveľa ľahšie učia na danom mieste než z knihy. A porozmýšľaj či sa ti neobjavila popôrodná depresia. Tá má veľa foriem. Niekedy matky neodmietaju dieťa ale partnera alebo svoj doterajší život. Z minulosti si vytiahla len tie negatíva, môže byť, že ten nepomer hormónov ti akosi nedovolí vidieť tie pozitíva. Určite vyhľadaj odborníka, je to v poriadku veľa žien má rôzne ťažkosti, dovolím si tvrdiť, že je to bežné.
@aliaray1 nie som závislá finančne. Už od strednej som brigadovala a pracovala som rok v zahranici a dva roky v korporáte. Áno, podnikanie je zahul na psychiku,ale aj vďaka tomu som volna. Pracujem na seba. Nemusím sa nikomu spovedať, kedy prídem a kedy odídem z práce. Vo firme už sme len otec a ja. A viac-menej veľa toho už robím ja a mame to napoly.
Vynimocna si napriklad tym, ze mas schopnost sebareflexie. To ma malokto 🙂
A skus si niekde precitat o narcisistickom zneuzivani, ci sa ta to netykalo zo strany rodicov alebo tvojho muza.
Z toho čo a ako píšeš mi určite nepripadáš ako hlúpa. Máš zbytočne nízke sebavedomie a nevnímaš sa tak, ako ťa vnímajú druhí. Tým som si istá. Skončila si školu, bola si si privyrobiť von, robíš vo firme s otcom a teda nie si ani lenivá a ani neschopná. Že nie si zbehlá a toľko sčítaná, to nevadí. Určite sú oblasti, kde si doma viac než iní.
Ale prosim Ta preco sa tak podcenujes?Tvoj manzel je urcite stastny ze si nasiel taku mladícu s VS a este aj atraktívnu.Myslis ze by takuto kombináciu uz inde nasiel?
"Vlastne toto je cele asi pre psychologa." - nie asi ale urcite, precitaj si po sebe co pises a pre svoje dobro sa zacni riesit, bude to praca ale ulavi sa ti.

Ano potrebuješ psychológa, ktorý spraví niečo s tvojim sebavedomím. A to zrejme nebude jediný problém.