Mám sa obhajovať pred rodinou po maminej smrti?
Ahojte, mám v sebe búrku pocitov a asi potrebujem nestranný pohľad a názor nezainteresovanej osoby. Moja mama mi až do dospelosti riadila celý život. Nikdy som nikam nesmela, nič mi nedovolila, v podstate som vyrástla ako introvert bez kamarátov...iba s ňou. Nemohla som si vybrať ani strednú či vysokú školu, schvaľovala mi oblečenie, záujmy a ak som niekedy vyjadrila nesúhlas s jej názorom, odúvala sa a týrala ma nekomunikáciou. Zlom prišiel, keď som spoznala terajšieho manžela (len pre informáciu, mala som vtedy dávno po 20-tke a zarábala som). Mama ho ani nepoznala, ale už vedela, že je to hajzel a neoplatí sa ten vzťah ani začať, lebo ma aj tak opustí. Vyvádzala, buď sa so mnou nerozprávala, alebo po mne kričala, keď som nebola doma, prehľadávala mi veci a lustrovala históriu v počítači. Tento teror trval tak dlho a stupňoval sa, až som sa musela odsťahovať, lebo už som začala mať fyzické problémy a navštevovala som psychologičku. Odvtedy prešlo niekoľko rokov, stalo sa medzi nami veľa situácií, ktoré mi veľmi ublížili, ale vždy som odpustila a z úcty k mamke o nich ani nikomu nevravela (mama si ku mne najviac dovolila vtedy, keď nemala svedkov, vtedy lietali aj také slová, že som k***a a pod., pritom na verejnosti vždy distingvovaná vzdelaná dáma). Aj keď v obmedzenej frekvencii, ale vždy som ich navštívila, často som im volávala a vždy sa správala slušne, aj keď ma niekedy jazyk svrbel, keď som cítila neprávosť, alebo ma urážali. Problém je, že mama nečakane zomrela a až na pohrebe, kde sa zišla celá široká rodina, som zistila, že na mňa všetci zazerajú a obchádzajú ma, dokonca aj príbuzní, s ktorými som vždy skvele vychádzala a mali sme dobré vzťahy. Až následne som sa nezávisle od viacerých osôb dozvedela, že mama ma celé roky systematicky pred ľuďmi ohovárala, nikdy o mne nepovedala nič pozitívne, len rôzne skreslené, dotvorené polopravdy a aj výslovné klamstvá, z ktorých ona vždy vyšla ako obeť a ja doslova ako netvor. Odvtedy som psychicky úplne v kýbli, na jednej strane spracúvam, že mamka tu už nie je, lebo - napriek všetkému - som ju vždy mala rada a usilovala sa vzťah medzi nami zlepšiť, len akosi z druhej strany nebola ochota a snaha. Na druhej strane ma trápi a bolí, ako ma všetci príbuzní a známi neprávom odsúdili, lebo nikto nepozná skutočnú pravdu, ako sa veci stali a prečo som niekedy konala, ako som konala. Nechcem špiniť mamkinu pamiatku a teraz vyťahovať veci z dávnej minulosti...ale zase, tí ľudia na mňa zazerajú ako na vraha pre niečo, čo som nikdy nepovedala, neurobila. Pritom tie vymyslené veci neboli žiadne maličkosti, tam sa ľuďom prezentovala úplne iná realita. Len malý príklad - na Štedrý deň nám mama zakázala ku nim prísť, vraj pri stole už nemajú pre nás 2 miesto, preplakala som celý večer, lebo pre mňa to bol vždy sviatok o rodine, o blízkosti, o spolupatričnosti. Ale celej rodine povedala, že som sa na nich vykašľala a neprišla som. Alebo sa sťažovala, že im ani neprídem pomôcť, keď doma robia rekonštrukciu. Pritom mi ju zatajila, ja som skutočne ani len netušila, že doma niečo robia. Keď mali doma Covid, chcela som im prísť pomôcť, navariť, nakúpiť. Odmietla, zakázala. Ale zrazu sa dozviem, že chudáci potrebovali pomôcť a ja, sebec, som sa na nich vykašľala. Takých situácií bolo za tie roky veľa. Príbuzní nepoznajú môj pohľad na vec, nevedia, prečo som sa z domu tak náhle odsťahovala a ako ma ako mama v istom období života sklamala. Stretli by ste sa aspoň s najdôležitejšími členmi rodiny a vysvetlili, povedali im pravdu, ako to bolo? Alebo sa zmieriť s tým, že na mňa celá rodina zanevrela a reálne už nemám nikoho?
Tvoja mama ak sa tak dá nazvať žena ktorá nedá dýchať vlastnému dieťaťu ťa celý život manipuloval,manipuloval ľudí okolo aby boli proti tebe a ty to chces teraz riešiť?keď máš vlastnú rodinu?zdvihni hlavu a začni žiť!toľko moje odporúčanie.kto chce pri tebe ostane kto nie nemá čo v tvojom živote robiť.
@negymama Ja si nemyslím, že bola zlá. Skôr len v jadre veľmi nešťastná. Za tie roky som prečítala kvantá psychologickej literatúry, aby som pochopila, čo sa okolo mňa deje. A podľa mňa za to všetko mohlo jej smutné detstvo. A asi jej tá rola obete pomáhala získavať dostatočnú pozornosť, tú, ktorá jej v ranom detstve chýbala.
Rob tak, aby sa tebe uľavilo. Ja zvysoka seriem na ľudí, ktorí majú potrebu na mňa krivo pozerať, prípadne poza chrbát ma ohovárať, lebo iná osoba (hoc aj moja matka) o mne niečo niekedy niekomu povedala. Ty si to však vnútri rozoberáš a riešiš, tak ak máš pocit, že sa potrebuješ stretnúť a vysvetľovať, tak sa stretni a vysvetľuj 🤷. Ja by som radšej šla k psychologičke, aby som si to spracovala vo svojom vnútri, ako obhajovať sa pred celou rodinou (ktorú vidím tak max na nejakom pohrebe pár hodín).
A ty si nekomunikovala len s matkou alebo si nekomunikovala aj s ostatnou rodinou? Lebo mi to tak vychadza ze o tebe vedeli len od matky.
mala zle spravanie, neskatulkujem ze bola zla... ale pestovala si zle spravanie, ohovaranie a klamstvo. Ziskavat pozornost sa da aj inak ako na ukor vlastneho dietata.
na to aby si jej dokazala odpustit a ist dalej, plus pretrhnut tu retaz a sama sa nerobit obetou... musis prijat aka v skutocnosti bola. Iste mala aj mnoho dobrych stranok, v rannom detstve ta opatrovala, prebalovala krmila...potom zrejme nastupla nejaka zast, ci zavist, ci zakomplexovanost. Ona sa nevedela cez to preniest a ked uz sa raz zamotala do klamstiev, uz z toho nevedela vyjst aby nevyzerala pred ludmi blbo. Tak radsej obetovala vztah s jednou dcerou, ...mala aj ine deti, tak jej to asi nebolo luto.
Nazvi veci pravymi menami, to co robila neboli dobre veci. ale ty mozes ist cestou odpustenia. Ak budes zle veci zakryvat, ci sa tvarit ze vlastne to nebolo take zle...tak zabranis procesu odpustania matke...lebo nebude co odpustat.
Podla mna sa s nimi porozpravaj -minimalne surodenci nech vedia tvoj pohlad. Inak ta to neprestane trapit. Ja som tiez taka povaha ako ty...
Všetko, čo si zažila- správanie i matky, aké máš z toho emocie napíš do denníka.
S kým máš najbližší kontakt (ak to tak cítiš) by som sa stretla na káve. Vonku. V cukrárni. Nie doma. Povedala by som tej osobe, ako to v skutočnosti bolo. Či to tá osoba prijme, alebo nie je už jej problém. Ak sa nad tým pozastaví, povie to ďalším členom rodiny.
Za mamu by som dala odslúžiť omšu. Môžeš formulovať "Za obrátenie hriešnikov" (lebo tam bolo viac ľudí, ktorí s tebou manipulovali)
Doma zapáľ 2 biele sviečky. Pomodli sa za rodičov, aby ich duše našli pokoj. Môžeš svojimi slovami. Že im všetko odpúšťaš. Že Ježiš ich miluje a ty s nim.
@tykat No, bývala som niekoľko hodín cesty od rodičov, ak sme šli na návštevu k nim, väčšinou sme sa snažili ten čas stráviť intenzívne s nimi, takže na nejaké rozsiahle navštevovanie širokej rodiny to nebolo. So širokou rodinou sme sa stretli tak raz za čas na nejakom pohrebe väčšinou, ešte tak s otcovou stranou rodiny som intenzívnejšie v kontakte, tam mám pocit, že ma naďalej berú normálne bez nejakých nevraživostí a dvere tam mám otvorené. Skôr mamina strana rodiny ma odpísala. So súrodencami sme v kontakte hlavne cez telefón, ale väčšinou to iniciujem ja a aj ten hovor trvá krátko, lebo vždy majú práve iný program a pripadám si, že obťažujem. Keď som ich pozývala k nám na menšie oslavy a na sviatky, nikdy neprišli, vždy mali výhovorku a mňa zase nikdy nikto z nich nepozval. Krstní rodičia (z maminej strany) so mnou prestali komunikovať bez vysvetlenia, pred pár rokmi si náhle zmenili telefónne číslo a iba mne nové nedali. Nikto mi nevedel povedať dôvod. Na pohrebe ma ignorovali, aj keď som za nimi sama šla a snažila sa prihovoriť. Toto neprajem zažiť nikomu, keď Vás niekto takto ignoruje ako cudzieho a nechápete, prečo, čo ste urobili. A ja som si na 1000% istá, že som krstným rodičom nikdy slovom ani činom neublížila, ja mám v tomto smere absolútne čisté svedomie. Ale zase, tiež mám nejakú hrdosť a donekonečna sa nebudem vnucovať tam, kde ma nechcú, pokusov som urobila viac než dosť.
Cez tych par ludi, co ti to objasnili, by som pustila info, ako to bolo.
Ale co sa poznam, tak by som to vysvetlit chcela. Neznasam reci poza chrbat a stare krivdy.
je mi to velmi luto, stretnut sa a vysvetlovat podla mna nepomoze .. nemas to ako dokazat a ked Ta roky mali systematicky takto vykreslenu tak Ti ani nebudu verit a budu este viac zhrozeni preco “ mame nedas ani po smrti pokoj” … je mi luto ze Ti mama pripravila este aj po svojej smrti taketo “ prekvapenie “ prajem vsetko dobre, sustred sa na svoju rodinu aby si bola lepšou mamou ako Tvoja mama 🙂
Otazka znie. A uveria ti ked sa aj budes obhajovat?
No. Poviem ti len toľko že buď rada že si sa.zbavila tej toxickej osoby a že môžeš konečne žiť! A začni si to užívať... Ona ti zničila celý život a ty ešte ju ideš ľutovať že mala ťažké detstvo? A prečo by si ty mala akoze za to trpieť? Normálne zasnem...
Ako tu už bolo napísané , neobhajuj sa. Viem presne ako ťa to musí mrzieť , prešla som si niečím takým , 6 rokov sme žili s jednou osobou ktorá pekného slova na nás nikomu nepovedala , len klamstvá. Bývalí sme v jednom dome a posledné dva roky sme sa obchádzali...pomohlo az odsťahovať sa . Najskôr má vždy mrzelo čo si o mne a mužovi musia ľudia a jeho rodina myslieť (bola to osoba z mužovej strany). ..ale potom jedného dňa som si uvedomila že mi to môže byť jedno. Prestala som sa obhajovať, nech si myslia čo chcú . Ja viem kde je pravda ,oni vedia len samé klamstvá a polopravdy ale mne už neuveria . Život je oveľa jednoduchší keď sa naučis takéto veci si nepripúšťat . Keď sa so mnou niekto nechce baviť lebo verí klamstvám ,nech sa so mnou nebaví 💁♀️ bol to veľmi zlý zatrpknuty človek ,dúfam že na druhom svete už našla pokoj 🙏my máme čisté svedomie ,nikdy sme jej ničím neublížili a ako čítam tak ty to máš rovnako . Asi to nepôjde hneď ,aj mne to trvalo ,ale najlepšie je neriešiť ostatných 🙂
Neobhajuj sa.
Je mi to ľúto, tvoja matka bola nešťastná žena. Predpokladám, z tých súvislosti co píšeš, že trpela bipolarnou duševnou poruchou, ktorá sa vekom zhoršovala. Zdravá nebola určite.
Ahoj, viem si predstavit ako Ta to mrzi, ale ked sa to tak vezme, najhorsie mas za sebou - ci uz tu manipulaciu a nerespektovanie v detstve alebo ten pohreb. Teraz je cas, aby si si zacelila/vyliecila rany. To co si o Tebe mysli rodina je ich vec. Mozno si precitaj nieco a narcistickych matkach a vyhladaj odbornika-cku, terapeuta-ku, aby Ti vsetko vysvetlil. Drzim palce, nepochybuj o sebe.
vies co zapal aj 10 sviecok, daj za nu odsluzit omsu ak si veriaca...nech ma ona dusu na pokoji, Zrejme to nebola stastna osoba. Neviem si predstavit dobreho stastneho cloveka, co klamstvami skodi vlastnemu dietatu.