Mám sa rozviesť po 20 rokoch manželstva?

Sme manželia už pár rokov. Máme 4 detí. Z Toho 2

dospele, a 2 malé. Môj muž aj napriek tomu, že máme toľko detí nikdy nebol ten pravý rodinný typ. Veľa pracuje, má dobrú prácu a skušbe zaribí. Ja som doma s 2,5 ročnym . Práca ho baví a napľňa, napreduje, má vyššiu pozíciu. Doma je len nedelu. Mne to nevadí som zvyknuta , že som celý život na deti sama. On zase slušne zarába. Len očakávala by som, že aspon v nedeľu sa bude venovať rodine. Ale on namiesto toho

celú nedeľu len kriičí na deti, na mňa. Takmer vôbec s nami nekomunikuje. S detí je nervózny, a veľa krát nám nadáva. Aj mne , a čo ma hnevá, že pred deťmi. Aj staršie deti keď boli malé nikdy s nimi nemal taký ten pravý vzťah. Deti ho ani nekontaktujú iba mna. Oni sami povedia, že k nemu nič necítia. Nikdy od neho nedostali pohladenie, povzbudenie…. Síce on povie, že deti miluje, ale nevie to dať absolútne najavo. Ale čo ma hnevá, že ku mne sa tiež správa posledných už pár rokov 4-5 veľmi škaredo. Už slúbil, že sa zmení, že už mne ani deťom nebude nadávať, že on nás má. Rád a pod… ale teda neviem.Už som mu xy krát povedala, nech ma neponižuje a nenadáva mi pred deťmi. Ale urobí to znova a znova. Dokonca aj pred mojou mamou. Už som si raz zbalila veci a odišla, ale skúbil, že sa zmení. Aj sa nachvílu zmenil, dokonca aj na deti bol milý čo on nebýva. Často nadáva aj im. Ale vydržalo mu to asi mesiac. Nič k nemu necítim. Som s ním len kôly peniazom. Po finančnej stránke nám naozaj dopraje a kúpi všetko. Len čo z toho keď jeho správanie voči nám je velmi neúctivé. Vôbec si nás neváži. Mňa dosť uráža aj to, už som si to všimla veľa krát, že hádže očká po druhých ženách. Rád s nimi koketuje keď len pohľadom a rád rozdáva na cudzie ženy úsmevy. A pre mňa je to veľmi ponižujúce. Rozmýšlam, že po 20 rokoch manželstva sa rozvediem. Aj keď on vždy povie, že nás miluje. Ale keď nás miluje prečo sa tak hnusne ku nám soráva? Munule plakala dcerka (10 ) ze jej povedal, ze je jeb..tá lebo mladšej sestre( 2,5) omylom vysypala nieco …Prioste kôly blbosti. Nikdy ani staršie dospelé deti v ničom nepodporil. Keď mu starša dcéra povedala, že ide na výšku tak sa jej

vysmial, že aj tak hovno dokáže. Proste samé ponižovanie. A ja mu to stále hovorím, že prečo je taký a vtedy mi povie odvrkne a nebavi sa somnou viac o danej situácii. Potom zase slubi, že sa zmení. Ale vždy mu to vydrži týžden a zase je to o tom istom. Keď mu poviem nech ma neuráža a nenadáva mi aspoň pred deťmi este mi povie nech idem do pi.. Už mi to tak strašne vadí, že seriôzne k nemu už nič necítim a rozmýšlam , ked nastúpim do práce , že odídem. Len obávam sa financií ako to zvládneme. Preto stále trpím a nevšimam si ho lebo finnčbe sa máme výborne. A poviem si jeden-dva dni (sobota -nedeľa), niekedy len nedeľu s nim vydržim. Všetci doma sa tešíme keď príde pondelok, že bude doma kľud a ticho. Lebo keď je doma len každému nadáva a na každého kričí. Akobx sme mu vadili.