Milujem chlapa, ktorý je totálny narcis

@jaond19 nemyslím si, že je nutné nazývať autorku takto. Manipulátor sa nazýva manipulátorom preto, lebo VIE INÝMI MANIPULOVAŤ. Treba mať určité skills a aj s takým človekom sa žiť dá, ale treba o tom veľa vedieť aby to autorku neprevalcovalo a nerobila hlúposti typu - nechám sa odstrihnúť od detí, lebo mu nevyhovujú. Hranice. To je úplný základ, čo treba v kontakte a vzťahu s takýmto človekom mať.

@elisa7 akože on ich nerešpektuje máš namysli že ten ch.j nerešpektuje tvoje deti?!!!!!dúfam že nie lebo ak áno tak mám dosť fakt. Keď ich nerešpektuje tak nech ide do riti !!!a ty by si sa mala nad sebou zamyslieť či naozaj chces po svojom boku človeka ktorý nemá ani len najmenší záujem spoznať tvoje deti ktoré sú tvojou súčasťou a do konca života budú....... to si naozaj tak zaslepena?!!zobuď sa!deti podrastu nebudú sa s tebou chcieť stretávať pretože on ich nechce vidieť atď??? Ako naozaj kopni ho do riti buď taká láskavá a zachráň si ešte aký taký vzťah s deťmi čo máš

@elisa7 akoze v tyzdni, ked nemas deti, odchadzas z vlastneho bytu zit s narcisom a jeho matkou? Tak ano, si sprosta…ked to teda potrebujes mat napisane. Skus si neznicit vztah s detmi kvoli magorovi. Co znamena, ze ich nerespektuje? Nech si najde bezdetnu…

to nie je láska, ale závislosť.

@kasssiopea zenu ktora dobrovolne lozí ku chlapovi, o ktorom vie ze neakceptuje jej deti, uráza vlastnu matku, s nou samou manipuluje, mam nejako nežne nazývat??? Vsak to je na psychiatriu a mala by vyhladat odborníka.

@jaond19 Nie, len si myslim, ze ju nemusis nazyvat nijako. Thats all.

@elisa7 prestan s nim spávať, ostatne príde samo

@kasssiopea mozem sa prosim ta opytat, ako dlho trvalo tvojmu partnerovi, kym si na tvoje deti zvykol? Mali ste na tomto aj take vyraznejsie strety, ci si zvykal v klude? Pytam sa, pretoze mam kamaratku, ktora si tymto momentalne prechadza, synovia relativne mali, jej partner uz ma deti dospele, je aj vyrazne starsi od nej, tak asi aj vekom tam ta trpezlivost je uz slabsia a stale sa hadaju. Jemu vadia deti, lebo robia neporiadok a hluk, detom vadi, ze on ich stale okrikuje a ta moja kamaratka je ako medzi mlynskymi kamenmi okricana od vsetkych. Neprizna to sice narovinu, ale myslim, ze uz lutuje, ze sa unahlila do spolocneho byvania s nim. Ziju spolu 5 mesiacov a mam pocit, ze sa stazuje stale viac a viac.

@luciaaaaa ahoj Lucia. Prepáč, že odpisujem neskôr. Úprimne povedané, 5 mesiacov je veľmi krátka doba.. môjmu trvalo asi dva roky kým si "zvykol" akí sú ale iba do takej miery, že to toľko nekomentuje a reaguje miernejšie. Ale moji chlapci sú naozaj extrémne hluční a energickí.. a on úplný ale úplný opak. Ja som z toho mala tak isto veľký stres zo začiatku, snažila som sa aby sa oni správali tak aby nenarúšali jeho komfort ale to nejde. To som bola ja stále v strese a aj tak dlhodobo tie deti s temperamentom "neposadíš na zadok".. takže som prestala na seba vyvíjať taký tlak aby som ich spoločné fungovanie zvládla ja, ak je nejaký problém a môj muž má smerom ku mne - pozri sa čo zas robí to nie je normálne - tak odpoviem "ale on je od Teba v rovnakej vzdialenosti ako odo mňa tak mu niečo povedz". Samozrejme že zasiahnem aj ja, ale môj partner vedel, že mám dve deti keď chcel so mnou začať žiť, tak isto aj partner Tvojej kamarátky vedel, že má deti tak sa aj on musí snažiť s nimi nejak vyjsť. Aj keď rozumiem, že muž v istom veku sa len veľmi ťažko prispôsobí.. treba sa aj pokúsiť nájst také spoločné fungovanie, kde to bude škrípať najmenej. My chlapcov veľa berieme na lyže, bicykle alebo dlhé turistiky. Oni keď majú pohyb tak sú "normálni", keď majú nečinne sedieť vymýšľajú také kraviny že sa aj mne rozum zastaví. Takže ak trávime aktívne čas vie nám byť spolu pekne. Ubytovanie vždy riešime tak, že máme samostané spálne, my dvaja spolu a chlapci spolu (samozrejme v jednom apartmáne) a keď je toho už príliš, vie sa môj utiahnuť do ticha.. 😀 a áno, jasné, mali sme strety ale iba kým som si zvedomila, že to ako fungujeme ako "rodina" je aj jeho zodpovednosť nie iba moja. Ja som mu raz navrhla, že si nájdem svoje bývanie a budeme sa teda stretávať len keď budú chlapci s ockom, ale s tým absolútne nesúhlasil. On ich má myslím si veľmi rád, len sú veľmi odlišné povahy, môj partner introvert a deti totálni extroverti a verím, že je to pre obe strany občas ťažké. Treba aj veľa o tom komunikovať. Veď aj v práci nám povahy iných nevyhovujú vždy a musíme sa naučiť spolu fungovať a vychádzať, v rodine je to podobné.. základ ale je, aby ona prestala byť medzi dvoma mlynskými kameňmi, to je veľmi vyčerpávajúca pozícia.

@kasssiopea dakujem za vycerpavajucu odpoved. Poslala som to kamaratke, tiez dakuje za realnu skusenost. U nich urcite 2 roky cakania na nejake spolocne zladenie povah sa konat nebude, ona je na prasky uz teraz po ani nie pol roku. Hovorila uz nie raz, ze sa divi susedom, ze na nich nevolaju policajtov, lebo u nich su take vreskory, ze ma picit obcas ako na psychiatrii. Podla mna su zeny prisposobivejsie a podstatne lepsie dokazu vychadzat s detmi svojho partnera ako chlapi a zvlast uz taki starsi, co vlastne deti maju davno dospele a teda funguje u nich uz len spomienkovy optimizmus, ze ich deti boli len dobre a poslusne.

@luciaaaaa Áno, aj ja som počula neraz, že "toto moje deti nikdy nerobili/takto sa moje deti nikdy nesprávali" a pod.. vieš, my bývame v dome, ktorý má 240m2. Čiže viem ten hluk odseparovať na iné podlažie. Ak by som mala byť s mojim partnerom a deťmi v byte, nie, to by určite nešlo. To viem na milión percent. Aj keď sme spolu niekde ubytovaní, kde máme "susedov", vždy je napätie, oveľa viac vtedy rieši, že sú chlapci hluční. Bývať tak - v žiadnom prípade, to by nešlo.

@kasssiopea mam dcery (starsiu tiez 2010 ako ty syna) a tiez neraz dakujem bohu, ze nebyvame v byte, pretoze socialna kuratela by u nas bola myslim na mesacnej baze. Starsia s prichodom puberty jaci akoby ju niekto z koze dral, trieska dverami a s mladsou si robia take naschvaly, ze s muzom sa nestacime divit. Izby maju kazda svoju, ale schvalne chodia jedna druhej do izby a provokuju sa. Berieme to vsak s manzelom obaja tak, ze su to deti a musia si tym prejst a vyrast z toho. Svokra ma synov od 40- 45 a casto pri roznych prilezitostiach nadnesene povie, ze sa cuduje, ze sa nestala za mlada alkoholickou, lebo pri troch chlapcoch to bola extra divocina a ze kazdym rokom dufala, ze to bude lepsie a lepsie a ono to bolo vzdy horsie, cim boli starsi. Zlepsilo sa to az ked uz boli dospeli. Moj svagor, slobodny, bezdetny, mal pred 2rokmi priatelku. Ona sa prakticky kvoli nemu rozviedla (manzelstvo sice nebolo ideal, ale bez svagra by sa nerozviedla), po rozvode spolu zacali zit. Jej dcery 5 a 7, v striedavke, cize prakticky polovicu mesiaca boli oni dvaja sami bez dievcat. Svagor zije na opacnom konci krajiny, stretavame sa parkrat rocne u svokrovcov na oslavach a vzdy, ked prisiel, spustil litanie, ake su tie dievcata besne, ze to sa s nimi neda zit, ze on ma pocit akoby bol v koterci so simpanzmi, ze on musi brat lieky na bolesti hlavy kvoli nim. My sme sa vsetci v rodine stale len zasmiali a trpezlivo mu vysvetlovali, ze to su deti. Moj manzel mu este s humorom neraz povedal, ze bracho, mas vyhodu, lebo deti mate len 2 tyzdne v mesiaci, my mame nase dievcata doma vzdy. Vztah im vydrzal rok a pol, rozpadol sa kvoli jej dceram, vlastne kvoli svagrovi, pretoze on to spolunazivanie s malymi detmi nezvladol. Pritom baba krasna, sikovna, pravnicka, fantasticka kucharka, starostliva a obetava. Svagor bez okolkov skonstatoval, ze keby nemala deti, vzal by si ju, pretoze splna vsetky atributy dokonalosti, ale na tie jej dcery si jednoducho nezvykol a vie, ze sk i ani nezvykne. Chvilu boli od seba, ale maju sa radi, nevedia byt bez seba, tak funguju viac-menej ako priatelia s vyhodami. Ked su jej dcery u otca, tak je so svagrom- idu niekam na vikend, na dovolenku, ale vsetko uz bez jej dcer a oficialne spolu uz nie su. O tomto som tiez kamaratke hovorila. Chcem tym len povedat, ze vo vacsine pripadov podobne vztahy nemaju taky stastny koniec ako je to vo vasom pripade.