Môže vzťah veriaceho a neveriacej vydržať?
Priateľ má veriacu rodinu, chodia do kostola a riadia sa prikázaniami. Trvajú na tom, aby aj ich deti išli v ich šľapajách. Ja som z pohodovej rodiny, kde si robíme vlastne všetci čo chceme. Nemáme nijak stanovené čomu by sme mali alebo nemali veriť, máme v názoroch a postojoch úplnú slobodu. Rodičia mi nikdy nevyčítali žiadne moje postoje a presvedčenia. Priateľ je veriaci ale nežije vierou natoľko ako jeho rodina. Nevadi mu moja neviera. Do kostola s nimi ochotná chodit nie som ani na sviatky, pri stole na návšteve sa nepomodlím s nimi. Zároveň mi nevadí ich viera, akceptujem ju, ale chcem tiež byť akceptovaná a prijímana nimi taká aká som. Jeho rodina nie je stotožnená s mojim postojom. Cítim že ma nemajú v láske. Nechcú ma do rodiny. Myslíte že by takýto vzťah mohol fungovať? Alebo bude môj postoj k viere vyvolávať v ich rodine stále konflikty ?
@nevenka reiki je relaxačná technika. ako ti môže technika liečenia a relaxácie urobiť niečo s osobnosťou? podľa toho čo píšeš je zjavné že doteraz nevieš o čo ide… pre teba to bola nejaká barlička ktorá ti nemohla vyhovovať, keďže si ju nepochopila.. depresie si nemala z reiki a veštenia, len vo viere si našla ľahkosť ktorou to prijímaš, nič viac…
Tak klucom je to, ze sa jeho rosinou citis neprijimana, nechcena. A tu vidim trosku problem. My sme boli aj sme praktizujuca veriaca rodina. A moja sestra si tiez nasla muza neveriaceho, ale my sme mu nikdy nefavali najavo, ze ho takeho neprijimame. Mozno aj preto im to stale klape, uz su spolu 30rokov. On stale do kostola nepachne, segra ano. Ale pre vychovu detí to je take o nicom. Ten veriaci zo zaciatku berie deti so sebou ale deti casom zacnu s tym, ze "a ocko nechodi nikam, nic nemusi, ziadne sviatky v kostole travit" a uz je to potom take nic moc. Ta potom uz len ona sama zostala na tu vieru, deti sa odklonili a idu v ockovych slapajach. Este muzova sestra je tak, ze ona ano, muz nie. Naju stastne manzelstvo uz cca 18rokov, dve deti. A inak poznam este dalsie dva pary, kamosky uprimne hlboko veriace, praktizujuce, muzi nie a tiez su uz dlho spolu obe, jedna cca 20rokov, druha 18rokov. Taze, da sa. Poviem tak, nepoznam par, ktory sa rozisiel koli nezhodam v otazke viery, nabozenstva.
@rikarika môj muž je veriaci, a nie len tak “na oko” ale reálne verí a normálne dokáže akceptovať mňa ako neveriacu a moje postoje. Iba hovorim svoju skúsenosť, netreba to takto paušalizovať.
Predpokladam vsak, ze uz ste spolu spali, takze porozpravat sa mudis s nim.
O buducnosti a ci nebudu hustit do teba, aby si vhodila do kostola a dodrziavala sviatky, posty, prve piatky a mnoho inych. Zaroven dobolis aby deti do kostola chodili, leno ved akceptujes aj ty
Ja normálne neverím, že dnes ešte existujú takéto rodiny. Však jedna vec je byt veriacim, ale až takto? Tiež som katolík, ale nechodím do kostola, ani sanemodlim pred jedlom. Proste žijem ako každý iný.🙈🙈
Nie tvoj postoj,ale ich postoj bude vyvolávať konflikty.Lebo iní nie sú ochotní akceptovať inú možnosť Podľa toho čo píšeš s priateľom môžete fungovať,lebo sa rešpektujte,ale či vám vzťah nebude ničiť jeho rodina,to už je iná vec.
Môže to fungovať ja som toho príklad. Ale druhá strana musí rátat s tým že my veriaci budeme vieru aplikovať do všetkých oblastí svojho života. Môj manžel vopred vedel že deti budú pokrstene a vychovávane vo viere akú mám ja, že sa pravidelne chodí do kostola, že sa doma modlí. Že sa riadime desiatimi Božími prikázania mi. Bol ochotný to akceptovať lebo pre mňa je to nesmierne dôležité. A funguje nám to. Otázka je či sa k veriacemu priateľovi a jeho rodine dokážeš postaviť rovnako. Lebo mne sa zdá že asi nie. Len tak dedukujem z toho čo píšeš. Nič v zlom.
Môže vydržať, ak obe strany zvládnu prípadné tlaky rodiny či okolia, ak si partneri veľmi vážne a do hĺbky odkomunikuju názory, postoje a nedovolia nátlak od nikoho.
Mám teraz ja ateistka, z evanjelickej rodiny, partnera katolíka. Moje okolie a rodina, a hlavne ja akceptujeme jeho vieru, avšak jeho strana má občas poznámky a pripomienky. A to sme spolu bez sobáša 20 rokov. Avšak sme už po období založenia rodiny, plodenia detí. V kostole som bola 3x, raz len tak - otras ceremónie, potom pohreb babky otras farár psycho, a ešte na PSP jeho netere. Stačilo !
@hopsas veď ja viem, ale čo mám skúsenosti 50+, tak katolíci sú viac netolerantní, bigotnejší. Pritom mám 2 kamošky z detstva, evanjelické rodiny a majú mužov katolíkov. V drvivej väčšine čo poznám, tak katolícka rodina tlačila na ich obrady a vieru, nedala voľnosť ako evanjelická rodina.
@hopsas Vyššie si napísala:
"Otázka je či sa k veriacemu priateľovi a jeho rodine dokážeš postaviť rovnako. "
A presne o tom to je. V takomto vzťahu sa očakáva, že neveriaci bude tolerovať veriaceho, pretože pre neho je to veľmi dôležité. ´
Veriaci si neuvedomujú, že aj pre neveriaceho je jeho neverenie tak dôležité, ako pre veriaceho jeho viera. Preto sa tu nedá hovoriť o tolerancii, ale o ústupku.
Pre mňa ako neveriacu by nebolo prípustné mať svadbu v kostole, dať deti pokrstiť, ísť raz začas do kostola, len aby bola svokra spokojná.
V kamarátskych a priateľských vzťahoch môžeme hovoriť o vzájomnej tolerancii, no v partnerskom vzťahu ide o jednostranný ústupok.
Myslím ze priateľ je v pohode kým nebudete mat dieťa. Potom už to bude o inom, a ani nebudeš vedieť ako a už bude krstene a pod. Poznám taky prípad, neustále narážajú na tento problém, ešte k tomu je jej muž jedináčik.
@kvieta zle si to pochopila. Keď ja ako veriaca chcem aby moje deti boli pokrstene a môj muž je ateista neverí v Boha a teda neverí ani v krst, tak mu to môže byť jedno a nebude mi robiť napriek. Je lepšie ak sa v týchto veciach manželia zhodnú ale ak sa chcú aj napriek tomu vziať, tak ústupok ako píšeš robí neveriaci lebo on sa nevzdáva ničoho a veriaca stránka by sa musela vzdať viery v Boha. A za to nijaký človek nestojí.
@hopsas Ústupok je aj v tomto prípade upustením od svojich zásad. Zásada je pre neveriaceho to, čo je pre Teba viera v Boha. Ustúpiť teda môže aj veriaci, nemusí sa to očakávať iba od neveriaceho.
Vo väčšine prípadov to je tak, ako chce žena, čo som si všimla. Stále je však tá druhá strana o niečo "obraná", bez ohľadu na to, ktorá. Niekoho to mrzí viac, niekoho menej, niekoho vôbec. Niekto to dá najavo, niekto sa s tým snaží celý život zmieriť...
Medzi sebou si dokážeme poriešiť veci, to nie je zatiaľ problém. Za neho by ma mrzelo, keby sa hádal s rodinou kvôli mne. On sa postaví za mňa, poháda sa s nimi kvôli mne, len to ja nechcem. Mňa to stále mrzí keď si ma zastáva a narúša to jeho vztahy s rodinou. Lebo viem aký sú pre neho dôležitý a ako ich má rád.
Priateľ to bude mať ťažké pred rodinou obhajovať takýto vzťah... A prídu aj iné rozdiely keď nakoniec in bude chcieť vychovávať deti tak ako bol vychovaný on ... je pochopiteľné že niesu nadšení z vášho vzťahu viem ich pochopiť v tomto ..ťažko nebudem písať že to budúcnosť nemá ale teda bude to veľmi ťažké ak by sa vám podarilo fungovať
@xena0 myslím že v budúcnosti by neboli medzi nami problémy, on netrvá na výchove podľa svojich rodičov, v tomto by myslím nechal rozhodovať mňa. Nenávidí zvieratká v byte, lebo doma mu nikdy nedovolili ani korytnačku. Ale vie že ja mám rada zvieratá a tak nám kúpil šteňa do bytu úplne sam od seba, vôbec som to nečakala od neho. A ešte malého psa nám kúpil, aj keď take plemená sa mu nepáčia.
Ahoj, moja teta a ujo tak žijú už cez 50 rokov. Teta je veriaca (ako celá strana z maminej rodiny) ujo je z rodiny, kde sú neveriaci. Sesternica a bratranec boli vychovaní vo viere. Tak sa na tom zrejme dohodli. Ale ujo nikdy neslávil sviatky ani nechodil do kostola.
Pozri, ja som bola vychovaná v silne veriacej rodine. Ja som neveriaca, ale nikto ma nevydedil a stále som s našimi. Ja nechodím do kostola a neslávim sviatky. Inak moja mamka je veľmi praktický a racionálny človek (až sa čudujem, že verí:D) Hlavne si nastav hranice dopredu 😇 aby nemal očakávania, ktoré nedokážeš splniť.
Tak to klobuk dolu, ako sa obetoval, ked nenavidi zvierata v byte a kupil vam hned dvoch, to celkom nechapem. To asi ide dost proti sebe.
Ja sama seba nazyvam "lightova" veriaca, lebo sa pravidelne nemodlim, nechodim do kostola ked treba, ale ked mam moznost a modlim sa tiez vtedy, ked ja chcem a potrebujem. Vobec nemam problem s vychovou deti vo viere aj keby vo viere vychovane neboli, ak by bol partner ateista. Zila som roky s clovekom, ktory bol z bigotne veriacej rodiny, kde modlenie pred jedlom bola povinnost, nedelne obedy s fararom a omsa aj 2 x denne. Oni ma myslim dost predychavali a stale dufali, ze ich syn dostane rozum /ake "partnerky" ma po nasom rozchode si myslim, ze kedy vedeli, tak si kyslikovy pristroj rovno domov objednaju/. Lebo ano, nehodili sme sa k sebe v tejto otazke, aj ked nasa viera bola rovnaka.
Mam trebars kamaratku, ktora je velmi zaryta ateistka a uz len pri slove nabozenstvo ju chyta amok pomaly. NEviem co sa stalo, preco to tak ma, poznam ju len par rokov. Ani na dovolenkach nenavstevuje ziadne sakralne pamiatky. Cize u nej si vobec neviem predstavit, ze by len mala akykolvek vztah s clovekom, co je veriaci. Takze aj ti neveriaci su rozni.
Viera je tak zásadná otázka, že by ste to mali prebrať čím skôr. A hlavne otvorené nech ti povie ako si to predstavuje so svojou nastávajúcou. Nemusíš to byť ty, ale všeobecne.
Možno sa dozvies veci, ktoré nechces počuť....lebo odťahovať od viery niekoho aj keď nechcene nemusi byť natrvalo. Raz to môže u vás škrípať kvôli viere.
Ideálne je, aby si si našla muža s rovnakým vnímaním života, rovnakým zivotnym stylom, rovnakými cieľmi.
Na MK je veľa žien, ktoré tu vyplakavaju aký je manžel...ale veď o tom je spoznávanie pred svadbou, je potrebné veľa sa rozprávať.
Viera, výchova, počet detí, financie, životný štýl, voľný čas, bývanie...
Teraz vôbec nerieš jeho rodinu, ale len jeho.
Ako si predstavuješ budúcnosť hlavne ,čo sa týka výchovy detí. Nielen krst,ale náboženstvo v škole ,či ich plánujete učiť modlitby,či budú chodiť s manželom do kostola, či pôjdu na prijimanie,birmovku atď...
Ak nie...tak,či manžel bude s tým vnútorne Ok.
On zatiaľ vyzerá, že dosť potláča seba kvôli tebe..zviera v byte pritom to.nie je jeho šálka kávy....A je to tiež dosť výrazná skutočnosť.

@terezka1947 dakujem