Môže vzťah veriaceho a neveriacej vydržať?

@lonely66 ale však môže. Predpokladám, že nikto neje klobásu každý jeden deň. A ako to majú doma, či večerajú spolu, či sa pôjde práve v tento deň prejsť...

@zltalienka ale ono sa da povedat, ze pre nu sa vzdat kvoli viere klobasky je predsa obeta, ktoru chce podstupit… post je pre nu ako veriacu - ma vo viere svoj vyznam. Je to zruekanie sa toho, vo ma clovek rad. Ona sa ma klobasky v poste vzdat, je to obeta z jej strany. Ale pre neveriaceho nie. Preco ju teda on nesmie?

@kvieta tak sú neveriaci a neveriaci. Sú takí, čo im je to "jedno" a sú aj takí, čo keď sa spomenie čokoľvek s vierou, tak výbuch atómovej bomby je nič oproti ich reakcii. Predpokladám, že autorka nie je ten druhý typ, lebo by s daným partnerom urcite nebola. Autorka písala, že je ochotná na sobáš a krst v kostole. Písala aj, že spolu bývajú. Z toho dedukujem, že jej partner patrí do tej skupiny veriacich (a predpokladám, že je ich väčšina) čo vieru nežijú úplne striktne a stačí im sobáš, krst, pohreb a polnočná na vianoce. Ale to sa musia oni porozprávať.

@lonely66 on do toho kostola chodí len ak kvôli rodičom. Len cez sviatky, verí v boha ale to je asi všetko, kostol ho neláka, on má podľa mňa tu vieru hlavne v srdci, riadi sa určitými zásadami ale nežije vierou úplne navonok. Náš problém nie je nedostatok rešpektu voči sebe navzájom. Náš problém je nedostatok rešpektu jeho rodičov voči nemu samotnému a voči nášmu vzťahu. Jasne že sa nechcem trápiť kvôli tomu, ani jeho. Začinam ale tak teraz uvažovať, že či ozaj moja neviera je ten problém, alebo jeho rodičia by si našli nejaký problém aj keby priniesol domov veriacu ženu .

@simsalabim prečítala som si ešte raz príspevok hopsas. Ona tam nepíše, že jej manžel si nesmie dať klobásu, keď je post. Ona píše, že jej manžel si dobrovoľne nedá klobásu, keď má ona pôst. Takže netreba prekrúcať slová.

@zltalienka ok, beriem 🤷‍♀️ Mne to vyznelo tak z tohto: “Ak chce, dodržiava to so mnou, ak sa mu nechce , tak nie. Ale určite mi nerobí napriek ako to niektorí zvyknú. Že ty máš post? Tak ja si uvarím klobásu a budem ti ňou mávať pod nosom a vysmievať sa ti že ja môžem a ty nie.” Prislo mi, to ze uvarenie klobasy pocas postu moze vnimat negativne. Ak to tak nie je, beriem spat.

Trefne napísané. "Náš problém je nedostatok rešpektu jeho rodičov voči nemu samotnému a voči nášmu vzťahu." S takou rodinou to budeš ťažké, aj keby si bola veriaca. A rovnako, aj keď by boli oni neveriaci, tak by si to mala tiež ťažké.

@lonely66 ano, toto mi uslo: “ Áno ak by som ja držala.post a on by si varil klobásu je to nedostatok rešpektu.” Takze ona ako veriaca sa (ne)dokaze? zrieknut klobasy v case postu, vadi jej, ked by si ju on dal… pride mi to divne. Jednak preto, ze post je vyjadrenim toho, ze sa kvoli viere viem dacoho zrieknut a jednak preto, ze to ziada aj od neho. Ked som drzala dietu a manzel uvaril daco dobre, nevycitala som mu to - ved dieta bola moja volba. Ani som mu nezakazala to varit a jest….

Je dospelý muž,čiže neverím celkom,že do kostola chodí iba kvôli rodičom. To už puberťák nebude,keď sa mu nechce,kde ešte dospelý muž. Je možné,že predsa ho tam niečo ťahá.
Pre teba ako neveriacu je to niečo možno nepochopiteľné,ale pre neho to môže byť normálna vec,prežívať život aj cez vieru.
Pre neho bude sobáš v kostole,či krst deti,či účasť aspoň počas sviatkov v kostole dôležitá vec,chápem,že ty v Tom význam nevidíš. Jednoducho ste trošku z iných svetov v tomto. Nenechávajte si títo tému neriešenu,lebo náboženstvo je veľmi vážna vec vo vzťahu. Netreba to zľahčovať. Veľa žien ti tu napísalo,že oni sú verisce,muž sa prispôsobil.....takže im sa to píše ľahšie. Vy ste v opačnom garde,ty chces,aby sa vzdal náboženstva on. No zaľúbený muž sľúbi kadečo ...len....aby to naozaj aj budúcnosti tak cítil. Lebo si vzájomne ubližite.
A možno naozaj vôbec nie je problém to,že neveríš...ono nevesty a zatovia to majú niekedy zo začiatku ťažké 🤷

@lonely66 prebehla som si príspevky hopsas a potvrdzuje môj príspevok o 18:46. Hopsas ma zrejme takého neveriaceho, ktorému "je to jedno". Ak by mal vyhranený negativny názor na vieru, určite by si ju nebral za manželku.
Ale toto nie je prípad autorky a jej partnera. Lebo tam ani jednému na prejavoch viery nezáleží. On chodí do kostola len kvoli svojim rodičom. Čiže pretvárka. V tom prípade nevidím dôvod na sobáš a krst v kostole...ale to som ja. Ako tu čítam, sú viacerí, čo robia veci len "pre pokoj v rodine".

@lonely66 tak ja mu do hlavy nevidím. Autorka to tak napísala. Keď jej vyhovuje chlap, ktorý robí veci len kvôli rodičom...ja by takého nechcela.

@terezka1947 kde prosím píšem, že chcem aby sa vzdal náboženstva ? Do kostola chodí iba ak sme u jeho rodičov a oni na tom trvajú, na Vianoce napríklad na tu polnočnú. Keď sme u mojich rodičov na sviatky, alebo len dvaja, tak ho to tam vôbec neťahá.

Sme čerstvo po škole, obaja 20+

Ja iba toľko k tejto téme. Musím ťa varovať, že ak by ste mali svadbu v kostole, tak také manželstvo sa cirkevne nedá rozviesť, iba anulovať. Takže dvakrát si zváž, než urobíš takýto krok. Anulácia je aj na niekoľko rokov. Pitvajú sa tam aj intímne veci. A stojí to veľa peňazí. Tiež sme mali svadbu v kostole. 9 rokov s mužom nežijem. Je alkoholik. A ja som uväznená a nemôžem sa nikam pohnúť bez anulácie, ktorú by som psychicky nedala.

@lonely66 autorke možno, ale, ak by si zobrala vyvoleneho v kostole, jemu by to nemuselo byť u prdele, keďže je veriaci. Resp. Jeho rodine. Keby riešil anuláciu, aj autorku by si predvolali a riešili ich spoločný život a intímne veci.

Autorka: tak potom názov témy je zavádzajúci. Vy ste 2 neveriaci. To, že on robí divadielko pred svojimi rodičmi, keď je u nich je ... aby som to skrátila .... z pohľadu viery nepodstatné. Keď on nemá sám od seba o náboženstvo záujem, tak načo sa máte sobášiť v kostole a krstiť deti?

Ak priateľ chodí do kostola, môže to byť ... nazvime zvláštne. Mám takýto vzťah za sebou, no môj bývalý (láska ako hrom, boli sme fakt zamilovaní, dokonca si pamätám presne ten moment, keď nás vystrelil Amor 😍... ) bol praktizujuci kresťan, dokonca som kvôli nemu začala chodiť... povedzme, že pozorovať... stretnutia katolíckej mládeže, chcela som pochopiť, co prežíva... 😉, inak bola som vychovana ako katolícka, ale vždy som trochu proti viere rebelovala, odkedy mi pánko na náboženstve povedal, " lepšie zomrieť ako zhrešiť", vždy som sa veľa pýtala..
A ti mladí kresťania boli takí pozitívni a vo viere šťastní, osvieteni, že som sa medzi nimi cítila ako zatulana ovca ..., ba niektoré jeho kamarátky sa dokonca stali pre mňa kamarátky, no až neskôr som pochopila, že chceli evanjelizovat... viedla som s nimi filozofickej debaty a tak... no srdce som nemala "hore u Pána" ako ony... a ani ako môj drahý... ktorý sa postupne v tom spoločenstve strácal... ako v hmle 😔. Cítila som, že on potrebuje iné dievča ako ja... a súčasne bola medzi taká "chémia" ... v jeho očiach som sa doslova topila.
Bolo to náročné ☹. Nakoniec som ho nechala Bohu....a on si našiel veriace dievča a žijú ako praktizujuci kresťania a vytvorili takú rodinu. Vyzerajú šťastní... spojení... majú kresťanských priateľov... a ja mám na neho krásne spomienky, že láska na prvý pohľad existuje 😊. Som presvedčená, že keby sme spolu zostali, trápili by sme sa. Jeho žena vierou žije, ja by som sa len bola prispôsobila 😔. Pointa: určite si s ním vyjasni, ako on a Boh. A viac sleduj jeho činy ako slová....

Manžel.je z veľmi veriacej rodiny, ja ateistickej. Sme spolu vyše 20.rokov:). Isto, jeden ustúpi, mali sme svadbu v kostole, deti majú krst a chodia na náboženstvo, ale nemám problém im povedať, že ja neverím...viera nie je problém..sú však iné problemy😁

@anoushka33 Si úžasná❤