Môžem za to len ja?

Ahojte,
už mesiac sa trápim nad tým či za rozpad vzťahu môžem vážne len ja.
Tak náš vzťah sa začínal pekne postupne od kamarátstva. Keď sme sa spoznali bolo všetko super. Vo všetkom sme si rozumeli, rovnaké názory, rovnaké plány do budúcnosti, podobne záujmy, stále keď sme mali čas zašli sme na prechádzku alebo ma kávu, vedeli sme sa rozprávať naozaj o všetkom, bolo to ako z rozprávky. Po 5 mesiacov, teraz už bývalý ​partner, navrhol ci to teda spolu neskúsime. Prvých pár dní bolo všetko fajn, snažili sme sa byť spolu čo najčastejšie. No on sa pred cudzími tváril, že sme len kamaráti. Na verejnosti žiadne držanie za ruky ani pusa no nič. Nakoľko som dosť kontaktný človek tak mi to chýbalo, tak sme sa o tom porozprávali. Komunikácia nám nerobila problém. No po týždni sa to všetko z dňa na deň zmenilo. Prestal mi odpisovať aj keď bol prihlásený, nechcel sa so mnou ani stretnúť stále mal nejaký dôvod prečo to momentálne nejde. Po pár dňoch mi to však začalo vadiť, tak som sa ho priamo opýtala čo sa deje. Tvrdil mi že to s nami nemá nič spoločné, že ma záležitosti, ktoré musí vyriešiť. No dni ubiehali a mňa nato situácia začala ničiť. Ja som sa do neho zaľúbila a chcela som byť s ním, stať pri ňom ak ma nejaké problémy no on sa stále so mnou odmietal stretnúť. Bolo to pre mňa veľmi ťažké a takýto začiatok vzťahu som si nepredstavovala. Začala som mu častejšie písať a častejšie riešiť to prečo sa tak správa. No po týždni mi napísal, že to takto ďalej nejde nakoľko máme rozdielne povahy. Vraj len potreboval čas aby si to všetko premyslel a vyriešil v kľude a ja som mu tento priestor nedala a stále na neho tlačila. No vôbec som tejto správe nechápala, nakoľko bolo medzi nami všetko super, rozumeli sme si. Ja si o sebe myslím že som chápavý človek, ale on mi veľmi ani nedal priestor nato aby som niečo chápala. Z dňa na deň zmenil svoje správanie bez jasného vysvetlenia. že si potrebuje vyriešiť veci a všetko si premyslieť ? po týždni vzťahu ? No tak po 3 týždňoch sa táto rozprávka skončila len cez správu. Snažila som sa s ním stretnúť, aby sme sa o tom porozprávali, vyriešili. Veď jedna prekážka vo vzťahu nestojí o tom aby sme to všetko zahodili. No on stále odmietal. Mala som pocit, že je v tom niekto iný, no prisahal mi, že nikto iný v tom určite nie je. Po mesiaci môjho trápenia som sa odhodlala ísť k nemu po svoje veci. Jedine čo mi vtedy povedal bolo, že zato, že to takto skončilo môžem ja pretože som ho nedokázala pochopiť. Priznala som si chybu, že som tlačila na pílu no on mi nato len povedal, že to je už dávno za ním vraj nato už ani nemyslí. No pri odchode mi povedal, že stále rieši nejaké veci a že sa mi možno ešte ozve. No čo si o tom všetkom mám myslieť ? Obaja máme nad 25 no mám pocit, že toto je správanie 15 ročného chlapca a nie dospelého chlapa. Alebo je vážne všetko len moja vina a nemala som na neho tak veľmi tlačiť?