Nadviazali by ste kontakt s chlapom, ktorý sa vám páči a "pokukuje" po vás?

@casavina Tak to je odvaha a ozvala si sa ty prva k nemu ano?

@anonym_autor vyskúšaj ho osloviť, uvidíš ako zareaguje, držím palce 🙂🍀

@anonym_autor tak ja bývam na vidieku a je tu bežné že sa zdravím.. ale keď som bývala v meste, tak som zdravila tých ktorých som už z videnia poznala, prišlo mi to normálne.. 🙂 a nevravím že po prvom pozdraveni ťa pozve na rande, ale postupne môže nabrat odvahu..

@casavina Dakujem no na oslovenie naozaj asi odvahu nenaberiem 😃

@anonym_autor alebo si prisadni a povedz, že už dlhšie po ňom pokukujes, že či nemá sestru. Že sa veľmi podobá na brata tvojej kolegyne. Dá sa všeličo vymyslieť. Hlavne to ale musí byť prirodzene. Spýtaš sa: ahoj, nie si náhodou Martin? On povie, že nie. A ty povieš, že si si ho pomýlila. Že sa podobá na niekoho. A už sa môžete baviť 😁

Nie to by bolo aj podla mna trapne. 😂 Ja to asi necham tak radsej. 😂 Prisadnut si na to by som mala max odvahu aj to len vtedy ak by nikde nebolo volne 😂.

@anos18 Na zastavke v autobuse 😂 chodime tym istym do prace aj z prace. On je z vedlajsej dediny. Potom casto vecer po praci chodi do bistra kde sem-tam zajdem aj ja.

@anonym_autor no a v tom bistre nič? Nepozve na ☕🍹🍔??? U mňa to bolo naopak, vždy sa mi niekto prihovoril prvý. Pozri, možno naberie odvahu časom. Držím palceky 👍

Mala som možno 18 - 19 rokov, presne na moje narodeniny mi napísal jeden chlapec 25+, že ma stále vídava ako venčim psa a rád by ma spoznal. Ja som bola hlúpa ešte, mladučká a hlúpa... Nikdy v živote som také zlé rande nemala aj keď už mám vyše 30 rokov. Ponaučenie, nechoď vo s chlaon, ktorý ťa už ten čas ťa sleduje. Po prvé, je to choré a po druhé, ani on nie je normálny.

@anonym_fa1d04 ako môžeš takto zovšeobecniť na základe jednej skúsenosti každého muža ktorý len pokukuje..

Tak ako príklad môžem dať zase ja - keď som mala 16 a mala som najlepšiu kamarátku od ktorej som sa často vracala domov večer cez jednu ulicu stretavala som stále jedného chalana - vždy sme na seba len pozerali, on išiel jedným smerom a ja druhým.. už som si vždy povedala v hlave "aa, to je ten".. bolo to tak dlho ani neviem koľko.. a raz som prišla ku kamarátke znova a bol tam práve tento chalan.. vysvitlo že je to spolužiak jej starsieho brata a tak sme sa zoznámili.. (býval na vedľajšej ulici ako ja, ale predtým som ho nejako nevnímala) keďže práve plánovali ísť do mesta na pivo tak sa pýtali či nejdeme s nimi.. celý večer sme sa rozprávali, čo bolo dosť nezvyčajné lebo ja nie som nejaká ukecana, len s pár ľuďmi a tych musím poznať.. stali sme sa kamarátmi, začali sa stretávať celkom intenzívne.. raz ma pozval von len mňa bez partie.. mne to neprišlo divné, lebo veď sme si rozumeli.. po čase ma skúsil objať,. čo som prekvapene stopla a povedala mu, že budeme len kamaráti tak aj bolo.. neurazil sa.. ale keď som si našla priateľa tak sme sa prestali stretávať.. po pár rokoch som ho stretla v autobuse.. opäť sme sa dali do reči a ja som ho videla v úplne inom svetle ako vtedy.. hrozne sa mi zrazu páčil.. vymenili sme si čísla, pozval ma na rande a prekecali sme celú noc .. no a po rande? Už neodišiel.. dnes máme tri deti, volam sa jeho priezviskom a myslím že máme celkom pekný príbeh spoznania len z pokukovania pri stretávani sa na ulici.. je to už 21r čoskoro.. neskôr som sa dozvedela že som sa mu veľmi páčila hneď a vraj vždy mal pocit že keď idem okolo tak mám iný účes, že ho to fascinovalo.. (ja som rada experimentovala s vlasmi)

Takže aj takto môže skončiť len také pokukovanie..

@anonym_fa1d04 ako môžeš takto zovšeobecniť na základe jednej skúsenosti každého muža ktorý len pokukuje..

Tak ako príklad môžem dať zase ja - keď som mala 16 a mala som najlepšiu kamarátku od ktorej som sa často vracala domov večer cez jednu ulicu stretavala som stále jedného chalana - vždy sme na seba len pozerali, on išiel jedným smerom a ja druhým.. už som si vždy povedala v hlave "aa, to je ten".. bolo to tak dlho ani neviem koľko.. a raz som prišla ku kamarátke znova a bol tam práve tento chalan.. vysvitlo že je to spolužiak jej starsieho brata a tak sme sa zoznámili.. (býval na vedľajšej ulici ako ja, ale predtým som ho nejako nevnímala) keďže práve plánovali ísť do mesta na pivo tak sa pýtali či nejdeme s nimi.. celý večer sme sa rozprávali, čo bolo dosť nezvyčajné lebo ja nie som nejaká ukecana, len s pár ľuďmi a tych musím poznať.. stali sme sa kamarátmi, začali sa stretávať celkom intenzívne.. raz ma pozval von len mňa bez partie.. mne to neprišlo divné, lebo veď sme si rozumeli.. po čase ma skúsil objať,. čo som prekvapene stopla a povedala mu, že budeme len kamaráti tak aj bolo.. neurazil sa.. ale keď som si našla priateľa tak sme sa prestali stretávať.. po pár rokoch som ho stretla v autobuse.. opäť sme sa dali do reči a ja som ho videla v úplne inom svetle ako vtedy.. hrozne sa mi zrazu páčil.. vymenili sme si čísla, pozval ma na rande a prekecali sme celú noc .. no a po rande? Už neodišiel.. dnes máme tri deti, volam sa jeho priezviskom a myslím že máme celkom pekný príbeh spoznania len z pokukovania pri stretávani sa na ulici.. je to už 21r čoskoro.. neskôr som sa dozvedela že som sa mu veľmi páčila hneď a vraj vždy mal pocit že keď idem okolo tak mám iný účes, že ho to fascinovalo.. (ja som rada experimentovala s vlasmi)

Takže aj takto môže skončiť len také pokukovanie..

@jana_eyre_2 My sme sa stretli na izbe nášho spoločného spolužiaka, ktory sa jej páčil a prišla za ním s kamoškou aby im niečo vysvetlil z matematiky alebo nejakeho podobného predmetu. Tiež experimentovala s vlasmi, lebo ma zaujala vysokou štíhlou postavou a poriadnou trvalou, ktira ju robila vyššou ako som ja. Hovorím kamošovi potom keď odišli, či spolu niečo majú. A on že nie, že jemu mama zakázala dievčatá do tretieho ročníka, aby sa učil. Úprimný ale fakt bol múdry. A potom som ju dlho nevidel, až sa začínal nový semester a my sme sa stretli pod nástenkou s menami tých, čo prešli. A teraz nastal okamih osudu, na ktorý často spomíname. Obaja sme našli svoje mená na jednom papieri s tým, že budeme chodiť do jednej triedy. Jej sa zažiarili oči a ja som vraj šibalským úsmevom povedal: “tak to sa teším” Nič svetaborné som nepovedal, ale neverbálna komunikácia nás oboch bola taká jasná, ako z amerického filmu. Potom sme spolu chodili na cviká, vždy keď čítali naše mená tak sme sa na seba pozreli a usmiali. Celý semester. Ale nechodili sme spolu. Boli sme kamaráti čo sa doberajú. Nebol som do nej hneď po uši ani ona do mňa. Cítil som sa pri nej slobodne. A stále cítim. Dovtedy furt dievčatá očakávali nejaké formálnosti chodenia. Teraz oceňujeme čas priateľstva. Začali sme spolu chodiť až po jednej prechádzke popred pedagogicku fakultu v Prešove. Už som tu o tom písal. Bol to tiež krásny zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem. Po rokoch a všelijakých aj problémoch čo sme preskákali, už teraz môžem povedať, že to bolo osudové a pre nás je to náš osobný hollywoodsky film. Každého milujúceho paru prvé stretnutia sú rôzne ale ak vydržia aj po 30 rokoch, tak sú osudové, hoci by ste boli na začiatku nemožní, trápni a navzájom si nesympatickí. Hoci by ju on len “nabúchal” na diskotéke. Až tie následné kroky robia z toho prvého momentu vesmírny zázrak prozreteľnosti. Ale váš príbeh je pekný, aj keby nedopadol dobre a náš tiež.

@anonym_fa1d04 ako môžeš takto zovšeobecniť na základe jednej skúsenosti každého muža ktorý len pokukuje..

Tak ako príklad môžem dať zase ja - keď som mala 16 a mala som najlepšiu kamarátku od ktorej som sa často vracala domov večer cez jednu ulicu stretavala som stále jedného chalana - vždy sme na seba len pozerali, on išiel jedným smerom a ja druhým.. už som si vždy povedala v hlave "aa, to je ten".. bolo to tak dlho ani neviem koľko.. a raz som prišla ku kamarátke znova a bol tam práve tento chalan.. vysvitlo že je to spolužiak jej starsieho brata a tak sme sa zoznámili.. (býval na vedľajšej ulici ako ja, ale predtým som ho nejako nevnímala) keďže práve plánovali ísť do mesta na pivo tak sa pýtali či nejdeme s nimi.. celý večer sme sa rozprávali, čo bolo dosť nezvyčajné lebo ja nie som nejaká ukecana, len s pár ľuďmi a tych musím poznať.. stali sme sa kamarátmi, začali sa stretávať celkom intenzívne.. raz ma pozval von len mňa bez partie.. mne to neprišlo divné, lebo veď sme si rozumeli.. po čase ma skúsil objať,. čo som prekvapene stopla a povedala mu, že budeme len kamaráti tak aj bolo.. neurazil sa.. ale keď som si našla priateľa tak sme sa prestali stretávať.. po pár rokoch som ho stretla v autobuse.. opäť sme sa dali do reči a ja som ho videla v úplne inom svetle ako vtedy.. hrozne sa mi zrazu páčil.. vymenili sme si čísla, pozval ma na rande a prekecali sme celú noc .. no a po rande? Už neodišiel.. dnes máme tri deti, volam sa jeho priezviskom a myslím že máme celkom pekný príbeh spoznania len z pokukovania pri stretávani sa na ulici.. je to už 21r čoskoro.. neskôr som sa dozvedela že som sa mu veľmi páčila hneď a vraj vždy mal pocit že keď idem okolo tak mám iný účes, že ho to fascinovalo.. (ja som rada experimentovala s vlasmi)

Takže aj takto môže skončiť len také pokukovanie..

@jana_eyre_2 My sme sa stretli na izbe nášho spoločného spolužiaka, ktory sa jej páčil a prišla za ním s kamoškou aby im niečo vysvetlil z matematiky alebo nejakeho podobného predmetu. Tiež experimentovala s vlasmi, lebo ma zaujala vysokou štíhlou postavou a poriadnou trvalou, ktira ju robila vyššou ako som ja. Hovorím kamošovi potom keď odišli, či spolu niečo majú. A on že nie, že jemu mama zakázala dievčatá do tretieho ročníka, aby sa učil. Úprimný ale fakt bol múdry. A potom som ju dlho nevidel, až sa začínal nový semester a my sme sa stretli pod nástenkou s menami tých, čo prešli. A teraz nastal okamih osudu, na ktorý často spomíname. Obaja sme našli svoje mená na jednom papieri s tým, že budeme chodiť do jednej triedy. Jej sa zažiarili oči a ja som vraj šibalským úsmevom povedal: “tak to sa teším” Nič svetaborné som nepovedal, ale neverbálna komunikácia nás oboch bola taká jasná, ako z amerického filmu. Potom sme spolu chodili na cviká, vždy keď čítali naše mená tak sme sa na seba pozreli a usmiali. Celý semester. Ale nechodili sme spolu. Boli sme kamaráti čo sa doberajú. Nebol som do nej hneď po uši ani ona do mňa. Cítil som sa pri nej slobodne. A stále cítim. Dovtedy furt dievčatá očakávali nejaké formálnosti chodenia. Teraz oceňujeme čas priateľstva. Začali sme spolu chodiť až po jednej prechádzke popred pedagogicku fakultu v Prešove. Už som tu o tom písal. Bol to tiež krásny zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem. Po rokoch a všelijakých aj problémoch čo sme preskákali, už teraz môžem povedať, že to bolo osudové a pre nás je to náš osobný hollywoodsky film. Každého milujúceho paru prvé stretnutia sú rôzne ale ak vydržia aj po 30 rokoch, tak sú osudové, hoci by ste boli na začiatku nemožní, trápni a navzájom si nesympatickí. Hoci by ju on len “nabúchal” na diskotéke. Až tie následné kroky robia z toho prvého momentu vesmírny zázrak prozreteľnosti. Ale váš príbeh je pekný, aj keby nedopadol dobre a náš tiež.

Ja som sa nanho este ani raz neusmiala on si vsimol ze sa tiez nanho pozriem casto.

Ja som sa nanho este ani raz neusmiala on si vsimol ze sa tiez nanho pozriem casto.

@anonym_autor to je chyba. Keď nedáš úsmev, on sa bojí. Chytro nasaď zvodný úsmev, pohľad úkosom a hoď vlasy na stranu. Prejdi si rukou po vlasoch. To by nepochopil len dilino.