Následky zložitých vzťahov s otcom

Ahojte, chcela by som sa vyrozprávať a nechať si poradiť. Veľmi ma trápia veci, ktoré sa udiali v našej rodine v puberte a neviem sa cez to preniesť už zopár rokov. Mám 26 a myslela som, že to prejde ale trápi ma to od 18. Rodičia mali komplikované manželstvo, podvádzali sa, robili si naprieky ale ostali nakoniec spolu aj keď to nieje rúžové. Je to lepšie ako bývalo, ale ja som sa počas ich rozvodu priklonila k matke a otec nám robil naprieky obom a nejak ma to poznačilo. On je neskutočný egoista a nevie si priznať chybu, jediné čo mi na to vždy povedal, že to bolo náročné pre všetkých zúčastnených a ďalej nerieši, ale ja som vtedy mala 14-18 rokov. Vykrikoval mi, že ma neznáša a nadávky že som hlúpa, stetka a podobne. Čokolvek som spravila dobre, nikdy to nebolo dosť a podobne. Vyjadroval sa aj pred rodinou nepravdivo a očiernoval ma, čo som zistila až nedávno. Čo ma trápi, je že mám sebavedomie a sebahodnotu na bode mrazu, aj keď navonok to nikto nepovie, lebo sa výzorovo o seba starám ale vnútri sa cítim menejcenná a nehodná lásky... Snažím sa pracovať na sebe, byť čo najlepšia ale stále sa necítim dosť.. Vždy keď si spomeniem na toto obdobie mám slzy v očiach a nejak mu to neviem odpustiť.. Vzťahy mi nevychádzajú tiež a mám pocit, že v chlapoch hľadám podvedome jeho.. jeho uznanie a ten pocit že som dosť.. čo s tým?