Naštrbené vzťahy so súrodencami

@adripetr včera sim mužovi vravela,že nepoznám fakt rodinu ,kde sú dobre vzťahy medzi súrodencami

väčšinou po smrti rodičov - majetok, dedičstvo.
O rodičov sa nemá kto poriadne starať ,ale po ich smrti sa všetci zhŕknu ako supy...

u nas v rodine je to podobne, problemom su majetky, peniaze, povaha, urazene ego

Ja si neviem predstaviť, že by som sa s bratom alebo sestrou nerozpravala
Som veľmi vďačná ako nás rodičia vychovali

Ja skôr asi ani nemám v okolí rodinu,kde by boli dobré vzťahy medzi súrodencami,moja mama sa nerozpráva s bratom ani so sestrou,svokra sa nerozpráva so sestrou,svokor s bratom a ostatní aj keď sú nejakým spôsobom so súrodencami v kontakte,tak vzťahy nie sú vôbec nejako vrelé..Preto sa ja osobne vždy smejem ,keď tu čítam ako "Najlepšie,čo môžeš dieťaťu dať,je súrodenec",tak to teda okolo pravdy absolútne ani neutekalo 😉

Priznám sa, že u nás je to rovnako. Hlavným dôvodom je závisť. Najprv dom, ktorý bol 40 rokov starý napísali na toho kto sa postará o druhého rodiča. Po rokoch, keď sme našli peniaze na prerobenie, tak už je to závisť, že môžme byť vďační, že bez vyrovnávky na nás napísali dom. Lebo teraz už má hodnotu. No tú prácu okolo nevidí a už sa zabudlo na to, koľko sa im pomohlo či už časom alebo peniazmi. Teraz je to každý deň o tom, že už ani nevedia čo je pravda. Po toľkých rokoch a výmysloch, ktoré si domysleli ohovárajú všade kam chodia. Za mňa to sú hlúpi ľudia, ktorí si vypočujú iba jednu stranu a na základe toho odsúdia. Potom vznikajú z toho ešte horšie vzťahy nielen v rodine ale aj medzi známymi.

U nás sa zatiaľ všetci rozprávame a vychádzame, ale najčastejšie to býva uprednostňovanie jedného súrodenca - a za toto môžu rodičia. Väčšinou to býva najneschopnejší manták v rodine. Zvady v rodinách sú hlavne kvôli majetku a tiež častokrát za to môžu rodičia.

@glorikarebeka presne tak aj ja. Moja sestra je moja najlepšia kamoška. Mame krásny, úprimný vzťah.

@glorikarebeka myslim, ze to s vychovou vela spolocneho nema

@lucia13022023 tak ,tak aj v mladosti sme chodili spolu na diskotéky, zábavy.....teraz zase na výlety s deťmi, voláme si každý deň, niekdy aj viac krát za deň
Brat to je náš fakt veľký brucho a parádny ujo pre naše deti....

@monsterablue ozaj nič....všetko máme, nič nám nechýba....len nech sme zdraví

@darkswan tak to sa veľmi mýliš

@adripetr je to dosť často aj moja sestra sa so mnou nerozpráva už 7 rokov vraj som sa jej nezastala na oslave môjho manžela , keď jej vraj môj muž pri príhovore povedal že nech je trošku tichšie ja o tom nič neviem proste si to mysli a z mojej strany by aj bola volá sa stretnúť ale ona mi naposledy napísala správu ty si svoj život ja si budem žiť svoj a to sa z mojimi deťmi stretáva pravidelne aj s mojimi rodičmi len so mnou nie

ani ja zo surdencami nerozpravam už viac ako 3 roky nepotrebujem ich.Zomrel brat minuli rok bola som na pohrebe a ako cudzi sme sa k sebe chovali nič ani pozdrav ako keby sme sa nepoznali.Nepotrebujem ich.

U nás sa len jedna mamina sestra (boli 3 sestry) dištancoval od rodiny, ale kvôli čomu nevie nik...skôr asi utekali pred svojimi povinnosťami (zaplatiť dane štátu) keď predali svoje podnikanie a potom boli bud na Tenerife alebo v HU. Ale videli sme ich raz za čas náhodou.
Medzi ostatnými všetko v poriadku.

U nás žiadna sláva, moji rodičia nemajú bohvieaké vzťahy so svojími súrodencami, ja mám fajn vzťah s mojími, ale ešte nie je všetkým dňom koniec, bratia partnerky zatiaľ nemajú a často to je tak, že švagrovia/švagriné naštrbia vzťahy. Ale samozrejme, bola by som rada, ak by to nebol zrovna náš prípad. Ale až tak negatívne by som to zas nevidela. 90% mojich kamošiek, čo majú sestry, otvorene povedia, že práve ony sú ich najlepšie kamarátky. Skrátka väčšina ľudí v mojom okolí má so súrodencami skvelý vzťah, síce občas sa nezhody vyskytnú, ale to všade. Okrem toho je super, keď sa dobré vzťahy prenesú aj do ďalších generácií, čiže aj bratranci a sesternice sú si potom navzájom blízki.

Ahojte, ja mám staršieho brata naši majú dvoj dom a brat býva v druhej časti. Ja s partnerom bývame v Bratislave k rodičom chodíme asi 2x do mesiaca.
Môj vzťah s bratom bol fajn vždy keď sme prišli tak sme sa objali a rozprávali ako sa jeden aj druhý máme, nevadil mu ani tak náš kocúr ktorého máme lebo brat je alergický na mačky. No od kedy som otehotnela ( minulý rok November ) tak náš vzťah ide dolu vodou. Teraz keď prídeme k našim len čau a ide preč keď sme mu oznámili, že čakáme bábo tak len super, skrátka žiadna radosť. Spýtal sa na meno aké dáme malej aj to zhejtoval, že meno a priezvisko nejde spolu do kopy. Ja ani partner sme nechápali čo mu je prečo sa tak otočil a mňa to strašne bolí lebo ho mám rada.
Naposledy keď sme boli u rodičov tak ja som ostala o pár dní dlhšie, partner zobral kocúra a šiel s päť do BA. Mamina mi hovorila, že sa chcel brat so mnou rozprávať len mu vadil kocúr preto za mnou neprišiel. Tak si hovorím fajn aj tak ostávam u našich sama takže kľudne môže prísť a môžme sa rozprávať ale prešiel deň a nič ďalší deň a nič len čau to bolo všetko po 3 dňoch prišiel po mna partner lebo nechce aby som cestovala vlakom a autobusom keď som tehotna je tak kľudnejší,že sme vporiadku.
Skrátka prišiel po mna zase čau zobral sa a odišiel autom niekam preč obaja sme nechápali. Spýtala som sa našich aj partnera prečo sa tak ku mne k nám správa a moje tušenie sa len potvrdilo.
Zavidi lebo s partnerom čakáme malú rodina sa rozrastá a on nemám ani partnerku ani deti. Nemal to v detstve ľahké mal leukémiu a chodil na ožarovania preto nemôže mať deti.
Strašne ma to mrzí a je to mi to veľmi ľúto ale ja zato nemôžem dopriala by som mu aj 10 deti.
Mám ešte jedného brata a keď otehotnela švagriná s malým tak sa brat tešil, prišla na svet potom aj malá a to isté tešil sa bol strašne rád, že bude strýko. Nechápem prečo u mňa to tak nieje. Nemôžem si dovoliť stresovať byť na nervy lebo to malej nerobí dobre musím byť v kľude. Povedala som si, že ja za ním chodí nebudem mal príležitost stále ju má ale ja som mu nič zlé nespravila prečo by som sa mu mala pchať do zadku keď on nemá záujem keď on je ten ktorý stále zdrhne preč. Poslednú dobu strašne zle spávam lebo ma tento náš vzťah trápi ale potom si poviem, že nemôžem nato mylsiet lebo tak ublížiujem malej a ja chcem aby bola vporiadku aj teraz aj keď sa narodí. Ja neviem ľudia čo ďalej možno musím len dúfať, že sa brat troškou uvedomí a bude vpohode aj keď moc tomu neverím 😞

@glorikarebeka Rodicia sa mozu snazit akokolvek........deti si aj tak najdu vlastnu cestu. Vychova dietata je jedna vec,druha vec je zivot sam