Negatívne skúsenosti s mamou: váš názor na ich vplyv?
Dobré ráno, chcela by som sa len vyrozprávať a prečítať si vaše názory ohľadom mojej situácie. Vopred upozorňujem, že nie som žiaden troll, nič si nevymýšľam a všetko čo napíšem sa skutočne stalo.
Ide o správanie mojej mamy ku mne. Nikdy som nepociťovala, že by ma mala rada. Ona stále túžila po synovi. Som jedináčik.
Mám nieco málo po 30tke a len nedávno som sa dozvedela, že uz ako 9-10 mesačnej mi dávala jesť všetko, čo jej prišlo pod ruku. Čokolády, keksy, cukríky... Vsaka jej nesprávnym stravovacím návykom mám celý život problém so zubami a s nadváhou. Pamätám si, że keď som mala tri roky, jedna suseda mi povedala, že som fajna guľka, pekná tucnucka a mame to asi zalichotilo.
Nastúpila som do prvého ročníka. Do spádovej školy. Tam sa mi páčilo, našla som si tam kamarátov, proste dobre som sa cítila na tej škole. Po pol roku ma preložila do inej školy (na tej škola učila otcova sesternica tak preto ma tam dala). Tam začalo pre mňa peklo. Nezvykla som si tam, decká boli ku mne hnusne, šikanovali ma hneď od začiatku, chcela som ísť preč odtiaľ. V druhom ročníku som bola u zubára. Zubár bol strašne hnusný, vrieskal po mne, nechcela som otvoriť ústa. Mama išla za mojou triednou, poprosila ju, aby deťom v triede povedala, že som nechcela otvoriť u zubára ústa, aby som sa hanbila. Tak sa aj stalo, celá trieda vybuchla smiechom. Nechcela som do tej školy chodiť, bolo mi tam hnusne, ale mama trvala na Tom, že nebudem vymýšľať, ona sa hanbiť nebude, že pôjdem už do tretej školy. Podľa jej slov mi tam bolo dobré, v prvej škole nás bolo 33 žiakov a v tej druhej 16. Keď nebudem chodiť do školy tak pôjdem do polepšovne. Len vyhrážať sa vedela. Že ja som každý deň chodila do školy a zo školy s plačom to jej bolo jedno.
Stručné zhrnutie
- Negatívne správanie matky v detstve môže viesť k dlhodobým psychickým následkom vrátane chronického hnevu, problémov so vzťahmi a potrebou terapie; v diskusii sa najčastejšie odporúčalo vyhľadať psychológa alebo psychoterapeuta.
- Praktické opatrenia uvádzané v diskusii zahŕňali obmedzenie alebo odstrihnutie kontaktu s toxickým rodičom a nastavenie hraníc, pričom konkrétny návrh bol minimalizovať kontakt napr. na 2–3× ročne.
- V diskusii sa spomenulo viacero odborných prístupov: psychoterapia zameraná na traumy z detstva, konzultácia s psychológom/psychoterapeutom a v niektorých prípadoch aj konzultácia s psychiatrom; postoje k nutnosti psychiatrie boli však rozdelené.
Q: Ako zistiť, či mám traumu z detstva vyžadujúcu odbornú pomoc?
A: Psychológ alebo psychoterapeut hodnotí symptómy ako dlhodobý hnev, opakované prežívanie krivdy, problémy vo vzťahoch alebo prenos vzorcov na vlastné dieťa; v diskusii opakovane odporúčali vyhľadať psychológa/psychoterapeuta na diagnostiku a spracovanie.
Q: Kedy vyhľadať psychológa a kedy psychiatra?
A: Diskusia odporúča psychológa alebo psychoterapeuta pri spracovaní traumy z detstva a priemočných vzťahových problémoch; psychiatra spomenuli niektorí diskutujúci pre vážnejšie psychické poruchy alebo potrebu farmakologickej liečby, pričom názor na potrebu psychiatra bol v skupine rozdelený.
Q: Ako prakticky obmedziť škodlivý kontakt s rodičom podľa rád z diskusie?
A: Odporúčané kroky v diskusii zahŕňali stanovenie pevnej hranice, zníženie kontaktu alebo „odstrihnutie“ vzťahu a konkrétne minimalizovanie kontaktu napríklad na 2–3× ročne, ak je komunikácia škodlivá.
Q: Môže nastavená výchova rodiča ovplyvniť telesné problémy ako zuby alebo nadváhu?
A: V diskusii niektorí tvrdiť, že skoré kŕmenie sladkosťami (uvádzané ako prípady už v 9–10 mesiacoch) prispelo k problémom so zubami a nadváhe; iní diskutujúci tento kauzálny vzťah označili za neadekvátné zovšeobecnenie, takže tvrdenie je sporné.
Q: Akú terapiu presadzovali diskutujúci pre „traumu z detstva“?
A: Väčšina diskutujúcich odporučila psychoterapiu u psychoterapeuta, špecializovanú na spracovanie traumy z detstva, prípadne dlhodobú prácu s psychológom; niekoľko príspevkov spomínalo aj možnosť psychiatrickej konzultácie pri ťažších prípadoch.
Q: Ako riešiť, keď rodič odmieta hovoriť o minulosti?
A: V diskusii psychologička odporučila viesť rozhovor „pod dohľadom psychológa“, teda terapeuticky facilitovanú komunikáciu, alebo namiesto snaženia sa o zmierenie minimalizovať kontakt a sústrediť sa na vlastnú liečbu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Väčšina diskutujúcich súhlasila, že opísané správanie matky zanechalo psychické následky a treba vyhľadať odbornú pomoc u psychológa alebo psychoterapeuta.
- Konzistentné odporúčanie bolo obmedziť škodlivý kontakt s rodičom a sústrediť sa na vlastné psychické zdravie, najmä ak sa správanie rodiča nezmení.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci tvrdili, že treba „odpustiť a pracovať na sebe“ cez terapiu, zatiaľ čo iní odporúčali „odstrihnúť“ rodiča a minimalizovať kontakt; oba prístupy boli prezentované ako možné riešenia.
- Niektorí považovali psychoterapiu za primárne riešenie, iní spomenuli aj psychiatra pre liečbu ťažších porúch; potreba psychiatra bola predmetom sporu.
Otvorené otázky
- Ktorý konkrétny typ psychoterapie (napr. trauma-fokusovaná terapia) je najefektívnejší pri dlhodobých ranách z detstva?
- Ako efektívne pritiahnuť rodiča k spolupráci, ak odmieta komunikovať alebo uznať škodu svojho správania?
- Ako zabrániť prenosu traumatických vzorcov na vlastné dieťa pri súčasnom kontakte s toxickým rodičom?
Spomenuté značky a firmy
Modrý koník, Guinnessova kniha rekordov
Spomenuté produkty a metódy
psychoterapia, psychológ, psychoterapeut, psychiatria, terapia, trauma z detstva, porucha osobnosti, skrytý narcizmus, syndróm obete, odstrihnutie kontaktu
Miesta a osoby
žiadne
Neucila som sa, nemala som vôbec chuť sa učiť a jej vlastné bolo jedno aké známky nosím zo školy. Na vysvedčení som mala najlepšiu známku 3.
Ďalšia vec čo sa mi na nej nepáči, je to, že všetci okolo nej sú tí najdokonalejší, najúžasnejší,bezchybní a ja som jedna nepodarené dcéra. Pred pár mesiacmi som sa pochytila s jej susedou, proste urazila ma, neviem čo presne už povedala, ale narážala na to, že nosím okuliare. Odvtedy sa s ňou nerozprávam. Mám malé dieťa a tá suseda má vnučku a som jej zakázala ozývať sa k môjmu dieťaťu. Samozrejme ja som bola tá najhnusnejsia a vraj sa mám liečiť na psychiatrii. A mama mi ešte povedala: suseda ti odkazuje, aby si sa jej oblúkom vyhýbala,lebo ťa zabije. Ona je so susedou teraz najlepšia kamarátka, čo na tom, že mne sa vyhráža. jej je to jedno
@ovaaa mama sa už o tom nechce rozprávať. Vždy, keď začnem tu tému tak je ticho a pozerá do zeme
@taynee tak urazilo ma to, áno. A keď som podľa rodičov a babky toho dievčata cvok a ktovie čo všetko jej o mne na rozprávali, keď išla okolo mňa a mne sa nepozdravila, len môjmu dieťaťu a ešte sa ho aj dotkla tak mi to vadilo. A skús si to prečítať ešte raz a zistíš, že problém bude naozaj moja mama
Nezažila si pekné veci, ale to každý človek v živote a detstve zažije kadečo. Je otázne či si z toho niečo zoberie dobré a ho to posilní, alebo to nevie zpracovať a ostane z neho zatrpknutý človek čo ubližuje naokolo. Ty si teraz zodpovedná za svoj život a zvalovať všetko na mamu nie je pekné. Tomu dieťaťu od susedov a isté aj svojmu už veľa krát si takým a podobným správaním určite tiež spôsobila traumu. Ide o to, ako sa na to človek pozrie. Tak zajdi k psychológovi, aby si sebe aj iným nekazila život Ty a o mamu sa už nestaraj.
@anketkarka pozri, otca nemám, ten už dávno zomrel. Ja som si kvôli mame prežila na ZŠ šikanovanie. Celých 9 rokov. Ako nemám všetko na ňu zvaľovať. Ja som od nej chcela jedine to, aby ma preložila na inú školu, keďže sama logicky som sa ísť zapísať nemohla. Jediné čo mi vedela na to odpovedať, bolo, že aj inde ma budú šikanovať.
Potrebuješ pomoc psychológa aby si spracovala svoje detstvo a neprenasala to na svoje okolie. A nuž raz tvoja mama bude možno odkázaná na tvoju pomoc, keďže si jej jediné dieťa, možno sa potom spamätá.
@taynee nepochopila si môj príspevok, škoda s tebou strácať čas, už viac radšej nekomentuj. A mimochodom, pozri si pravidlá, tu si tykame.
@pimpa12 už je na mňa odkázaná. Už s ňou nebývam. Ale 4x do týždňa mi volá toto potrebujem, tamto potrebujem, výber mi toto z lekárne. Kúp mi toto, kúp mi tamto. A ja samozrejme skacem jak taký pajko na gumicke
@taynee reagujem na teba posledný krát. Áno, za celé moje príšerné detsto môže ona. A s tebou som skončila. Zbohom a viac nekomentuj môj príspevok
Autorka,mňa skôr napadla otázka,bola si chcene dieťa? Ci skôr možno naozaj to,že si nebola chlapec.
Detstvo si naozaj nemala bohvieake,aj keď je veľa ľudí v tomto veku a pravdupovediac až teraz sa od nich dozvedám aké tiež mali detstvo 😏😏
Tak či tak z tvojho opisu sú situácie kedy tvoja matka reagovala, zvlaste? Neadekvátne? Zase súdim podľa seba,že sama dieťa mam. Najviac ma zarazilo,že išla za učiteľkou,aby celej triede povedala,že si u zubára nechcela otvoriť ústa... A to tá učiteľka ju naozaj poslúcha? Veď je to totálne neprofesionálne... ( teda bolo).
Ze ti jej suseda odkazju,že ťa zabije... no co k tomu dodať? Mne skôr títo ľudia prídu ako dáki asociály.
Na druhej strane,ja by som sa neurazila kvôli tomu,že mi niekto povie,že nosím okuliare, avšak myslím,že tam sa u teba toho kopilo viac až si vybuchla.
Co poradiť? Ak sa matka rozprávať nechce a stretávanie s ňou ti robí problém,tak to obmedz.
Ale to už bola základná škola !!!! Už máš 30. To do hrobu budeš riešiť traumy a budeš to mať ako výhovorku prečo si hnusná a všetko berieš ako útok na seba? Jedine Ty si zodpovedná za svoj život a vnímanie. Ja tiež nosím okuliare a pre takú prkotinu sa neurazím. Zažila som tiež kadečo, ale veľmi som za to rada. Riadim sa heslom Čo Ťa nezabije, to Ťa posilní. Vačšina ľudí ubližuje druhému preto, lebo sám si niečo zlé zažil a nevie sa s tým vysporiadať.
To, čo si prežila je hrozné. Poznačilo ťa to. Nikto nemá právo takto "zocelovat" dieťa. Dieťa je hodne bezpodmienečnej lásky, ty si ju nemala. To ťa ovplyvňuje aj vo vzťahoch k iným. Určite si nájdi psychológa a riešte to. Naučí ťa vyriešiť v sebe tieto traumy, opustiť hnev, ktorý právom cítiš a ísť ďalej. Prajem všetko dobré
@stastnamanzelka to mám odpustiť mojej mame? Veľakrát som jej povedala že radšej mala ísť na potrat keď ma čakala alebo má po narodení hodiť do kontajnera.
Alebo tým spolužiakom, ktorí ma celú ZŠ šikanovali, ponižovali? Nadávky, bitky, vysmievanie smerom ku mne bolo na dennom poriadku a nikto s tým nič nerobil. A tým debilom čo mi zničili detstvo mám ešte odpúšťať?
Tým, že im nechceš odpustiť, ničíš len samú seba a svoj život naďalej. Teraz si ubližuješ sama sebe. Vyhľadaj pomoc, pomôže Ti odpustiť.
Mas po 30. Uz by si sa mohla prestat macat v bahne zo skolky. Uz si sa mohla maucit si cistit zuby spravne. Ak si s tym ako sa k tebe spravala mama nevyrovnala, navstiv psychologa. Len uz prestan 30 rokov riesit, co si jedla ked si mala 10 mesiacov.
Tak budeš zatrpknutá ježibaba, ktorá bude trpieť a šíriť dusno naokolo každému. O pár rokov tu napíše Tvoje dieťa aký má ťažký život, lebo malo nevyrovnanú mamu. Neničíš len svoj život, ale každému naokolo.
Prosím Ťa naozaj vyhľadaj odbornú pomoc. Potrebuješ to, aby si sa pohla ďalej. Nemôžeš cely život nadávať na mamu. Hej, mala si ťažké detstvo, mama mala evidentne problémy sama so sebou, že Teba neriešila. Ale už stačilo, je to za Tebou. Máš vlastnú dcérku, rodinu. Musíš sa vyhrabať z toho, aby si tu mohla byť len pre ňu, aby Ťa netrapili veci z minulosti.
Máš 30 rokov, už si zodpovedná sama za seba a za svoje dieťa, potrebuješ uzavrieť kapitolu detstvo a začať kapitolu vyrovnaná dospelá žena a matka. Ak sa z detstvom a matkou nevieš vyrovnať sama, tak vyhľadaj psychológa.
A prečo si nesadneš s mamou a nepovieš jej ako si sa cítila? Očividne máš traumu z detstva pretože máš už po 30 a stále nevyriešené isté pocity. Aký máš s mamou vzťah teraz?