Negatívne skúsenosti s mamou: váš názor na ich vplyv?
Dobré ráno, chcela by som sa len vyrozprávať a prečítať si vaše názory ohľadom mojej situácie. Vopred upozorňujem, že nie som žiaden troll, nič si nevymýšľam a všetko čo napíšem sa skutočne stalo.
Ide o správanie mojej mamy ku mne. Nikdy som nepociťovala, že by ma mala rada. Ona stále túžila po synovi. Som jedináčik.
Mám nieco málo po 30tke a len nedávno som sa dozvedela, že uz ako 9-10 mesačnej mi dávala jesť všetko, čo jej prišlo pod ruku. Čokolády, keksy, cukríky... Vsaka jej nesprávnym stravovacím návykom mám celý život problém so zubami a s nadváhou. Pamätám si, że keď som mala tri roky, jedna suseda mi povedala, že som fajna guľka, pekná tucnucka a mame to asi zalichotilo.
Nastúpila som do prvého ročníka. Do spádovej školy. Tam sa mi páčilo, našla som si tam kamarátov, proste dobre som sa cítila na tej škole. Po pol roku ma preložila do inej školy (na tej škola učila otcova sesternica tak preto ma tam dala). Tam začalo pre mňa peklo. Nezvykla som si tam, decká boli ku mne hnusne, šikanovali ma hneď od začiatku, chcela som ísť preč odtiaľ. V druhom ročníku som bola u zubára. Zubár bol strašne hnusný, vrieskal po mne, nechcela som otvoriť ústa. Mama išla za mojou triednou, poprosila ju, aby deťom v triede povedala, že som nechcela otvoriť u zubára ústa, aby som sa hanbila. Tak sa aj stalo, celá trieda vybuchla smiechom. Nechcela som do tej školy chodiť, bolo mi tam hnusne, ale mama trvala na Tom, že nebudem vymýšľať, ona sa hanbiť nebude, že pôjdem už do tretej školy. Podľa jej slov mi tam bolo dobré, v prvej škole nás bolo 33 žiakov a v tej druhej 16. Keď nebudem chodiť do školy tak pôjdem do polepšovne. Len vyhrážať sa vedela. Že ja som každý deň chodila do školy a zo školy s plačom to jej bolo jedno.
Všetci sme uznali, že si to mala ťažké, boli k Tebe zlí, ale čas sa nedá vrátiť späť. Jedine Ty s tým ubližovaním môžeš skončiť. Ak to nevieš sama v sebe, tak vyhľadaj pomoc. Nie je na tom nič zlé. Psychológ je na to pomocť Ti ako to v sebe ukončiť to ublíženie. Držím palce a prajem veľa síl bojovať so svojím egom a traumami. Máš to vo svojich rukách jedine Ty. Drž sa.
Mrzí ma, aký vzťah máš s matkou a čím si si musela prejsť. Veľa z toho, čo opisuješ, bolo v období nášho detstva normalizované, správanie v škole, u lekára, takmer žiadna empatia. Asi každý máme z detstva situácie, kde sme cítili krivdu, nepochopenie, poníženie... Tvoja mama je zjavne tvrdá žena, ktorá ti neposkytla bezpečnú vzťahovú väzbu. Z niektorých komentárov tu si nič nerob. To, že sa ti po tridsiatke vynárajú krivdy/ traumy z detstva, je bežné. Obzvlášť, keď máš sama dieťa. Každý má inú mieru citlivosti, vnútorného prežívania. To, že niekto mal vraj oveľa horšie detstvo a "je v pohode" nehovorí nič o tebe. Máš právo cítiť to, čo cítiš, ide len o to, čo s tým urobíš. Z tvojho príspevku som presvedčená, že potrebuješ psychologickú pomoc. Človeka, ktorý ťa prevedie procesom spracovania tých pocitov a spomienok. Minulosť nezmeníš, matku tiež nie. Máš však dieťa a to si zaslúži vyrovnanú mamu. A nie, nemusíš matke odpustiť, ani jej nič nedlžíš. Sústreď sa na seba.
@taynee mne je ľúto, čo si zažila. To nie sú tvoje zlyhania, ale obrovské zlyhania tvojich rodičov. Úcte a rešpektu sa nedá naučiť tvrdo, to si treba zaslúžiť. Ze si niekto starší, tak si ho mam vážiť? Nemusím, keď si to nezaslúži. Ach bože, a potom takí ľudia ako ty, zlomeni v detstve, si myslia, že je to v poriadku. A ze ci sa dieťa hanbí za okuliare? Áno, keď mu nie je pekne vysvetlene, že za to nemôže. Dospelej sa ti ľahko chápe, ale dieťa nemá tu skúsenosť, že je to blbosť.
@stastnamanzelka prepáč, že Ti beriem ilúziu, ale vraj bolo výskumami dokázané, že 60% Tvojej výchovy je prebraté z výchovy Tvojich rodičov aj keby si sa na hlavu postavila. Len 40% vieš ovplyvniť Ty.
@stastnamanzelka áno, súhlasím. Len mi už akosi chýba tá stará podstata mk. Vyžalovať sa a byť pochopená. Možno autorka nikoho nemá a chce sa len vyrozprávať. Kedysi to tu pekne fungovalo. Stačí pozrieť staré diskusie. Veď aj kamoske sa chcem niekedy vyrozprávať. To najviac uľaví na duši. Ale keby mám takúto kamošku "motivatorku" ako mk, tak ju veľmi rýchlo pošlem kade ľahšie. Lebo nikto nechce počuť ako fnuka, každý niekedy potrebuje pochopenie.
myslim si, ze tvoja "mama" ma poruchu skryteho narcizmus alebo iny psychicky problem, a spravala sa k tebe odporne...idealne by bolo, keby si ju mohla uplne odstrihnut a venovat sa svojmu zivotu, kde ti nebude neustale narusovat pohodu...
Autorka, urcite to sikanovanie cloveka tazko poznaci na dusi. Ale je na tebe, co s tym urobis. Ja som davnejsie citala rozhovor s mojim oblubenym spevakom, obdivovany nadherny muz, talentovany umelec a aj on hovoril, ze ho v detstve v skole sikanovali, kolkokrat utekal zo skoly a prisiel domov dobity.... ale dolezite bolo, co s tym urobil, ako ho to posilnilo, upevnilo v nom pevnu volu a podobne. Tiez mohol vinit vsetkych naokolo a cupiet v kute... namiesto toho je v Guinessovej knihe rekordov rovno dva krat a je nositelom mnohych oceneni.
Vsetko to je o nastaveni. Vezmi zivot do vlastnych ruk a neries minulost - ta sa uz nevrati. Skus - mozno s pomocou psychologa - hladiet dopredu a nie dozadu.
Odstrihnúť mamu zo svojho života a žiť len pre seba a svoju rodinu. Donekonečna sa umárať tým, čo bolo a čo už nezmeníš nemá význam.
AUTOR
•
Dnes o 07:38
Už ľutujem že som sa tu niečo opýtala. Z vašich odpovedí usudzujem, že najväčší debil, ktorý za celé moje problémy môže som ja sama, spolužiaci sú vlastne neviniatka, a moja mama takisto. Ja podľa vás patrím na psychiatriu🍄
Klud autorka, mozno matka nechcela ziafne decko, ale musela, lebo sa patrilo"sice uz by to okecala, ty budes rocnik tak 94, no a ked uz sa stalo, mala by radsej chalana to mohla byt vyhovorka, lebo jej to materstvo moc neslo, tu mohol nieco zachranit tatko, keby bol co k comu.... Vypichla si nevhodnu stravu a nahuckanie ucitelky-2 blbky sa zisli-a to je vsetko? Neriesila zs, ale polka deti sa citila na zs ako na galejach... Nevies sa nad to vsetko povzniest?
Tvoja mama nebola ideálna mama. Tvoje reakcie teraz nie sú adekvátne situácii teraz. Reaguješ na základe prežitého (ako my všetci v podstate). Tvoje "prežité" je však plné tráum a zranení ale okolie vidí len neadekvátnu reakciu. Ak si chceš pomôcť, navštív psychológa alebo terapeuta, žiaľ toto bude určite na veľa návštev a tie návštevy nebudú príjemné. To je však jediná cesta, aby si sa zmierila a minulosťou, prijala ju, definitívne zatvorila dvierka za tým zlým a vykročila hrdo a sebavedome do budúcnosti. Chce to veľa síl, držím ti palce. Hlavne nerieš toto cez koníka, ale naozaj cez odborníkov lekárov a terapeutov. A nevzdaj to pri prvej nepríjemnej konfrontácii (zistení) - aj tie patria k terapii.
Nikto Ti nepíše, že si za to môžeš sama. Nevymysla si a nebuď vztahovačna. Čo si tu chcela čítať? Áno, všetci súhlasíme matka za to môže. Co ju k takému správaniu viedlo ? môhlo byt tiež ťažké detstvo, keď ju ako dievča odsúvali. Možno sa jej diali horšie veci.
Podstatne je to, aby si sa Ty už nemáchala v minulosti a bola psychicky ôk, aby si bola vedome prítomná pre tvoju rodinu. Lebo sa môže stať, že v trochu inej verzii, ale zopakuješ to čo Tvoja mama.
Co teraz robí tvoja dcérka? Tu horekujes nad zubarom na prvom stupni !?! Prečo? Hrubá čiara, prekroč.
Mame vybav asistentku. Nech tam nemusíš chodiť, keď je to ťažké pre Teba, chápem. Zníž s ňou kontakt.
@taynee akoby som to pisala ja. Uplne vo vsetkom,zial aj s takym koncom... uplne suhlasim!
Autorka, chyby v rodicovstve su dovolene! NIK nie je dokonaly rodic! O par rokov sa mozeme opytat tvojej dcery,ake "traumy" ma,ze si jej zakazala kamaratit sa s dievcatkom z vedla....
Mala by si prijat mamu aka je, a milovat ju BEZPODMIENECNE, lebo ti dala zivot, menila ti plienky, a davala lasku, i ked si ju ty nevidela... Ze to nerobila podla tvojich predstav? No asi to inak nedokazala.. a o tom je bezpodmienecna laska - nedavas podmienky.
Btw z toho co si pisala,nic strasne neurobila. Dala ta do triedy do mensieho kolektivu k znamosti tak asi dufala ,ze budes mat lepsi pristup... Ide k zubarovi a neotvoris usta ani za toho oneho? Ze sa to dozvedela cela trieda a hanbila si sa?to bolo jej cielom,lebo si mala dost rokov na to,aby si ich otvorila. Kamaratka nechala svojho 5r syna popytat si predavacku plienky a zaplatil si za ne,aby sa hanbil a uvedomil si ze v noci sa necika do plienky, lebo uz bola zufala a nevedela co uz urobit...
Naozaj smer psycholog... mas nespracovane podla teba traumy a vidis ako ti nicia zivot.
Napis mi ake pozitiva ma pre teba to, ze sa hnevas na deti v skole? Na mamu? Ma to nejaky zmysel pre teba? Ty sa hnevas na minulost a tu uz nezmenis. Deti uz vyrastli, mama robila najlepsie ako vedela. Je vela deti, ktore matky zavrhnu, chodia neoblecene, spinave a hladne. Zmenit mozes pritomnost a buducnost. Urob ciaru, vymaz to co bolo a zacni od 0. Lebo toto je len bludenie a macanie sa v starine, nikomu to neprospeje. Ty mas dieta, tak nerob chyby ako tvoja matka. Lebo ked sa budes stale tocit v minulosti, tak ti unika pritomnost a tvoje dieta je v tu a teraz.
O mame si nemyslím nič. O tebe si myslím, ze všetky svoje neuspechy zvalujes na matku.
Máš okuliare? Tak máš,ved to nie je hanba. Chod na operáciu.
Máš nadváhu? Tak s tým niečo rob, zacni behať, cvičiť, zdravo jesť, stráž si kalórie. Tvoja matka mohla za tvoju nadváhu keď si bola na ZŠ, teraz za svoju nadváhu môžeš jedine ty a nikto iný.
Aj ja poviem synovi, že sa mu budú smiať keď neotvorí ústa u zubára alebo sa nedá ostrihať a nemyslím si, že by na ňom zanechalo traumu.
Aj mňa šikanovali,mala by si sa na to už vykašľať. Najdi si terapeuta alebo psychiatra lebo svoju zatrpknutost prenášas aj na svoje dieťa a učíš ho hnevu
Medzi zlou mamou a syndrómom večnej obete je len malý kúsok Áno, tvoja mama nebola prototyp ideálnej mamy nikto z nás nemá manuál, možno jej chýbala empatia, možno bola rovnako vychovávaná ona, možno bola nešťastná zo života, bez muža...ale ty si už dospelá a pozor na to, aby si sa nezacyklila v tom, že mama môže za úplne všetko.Pozri si syndróm obete...a určite choď k terapeutovi toto sama nezvládnes bez ujmy
Takmer vsetky ti vravia, ze tvoja mama nebola idealna. Nebola, ale s kuskom empatie sa ju da pochopit. Napriklad to s tym zubarom. Predpokladam, ze ju trapilo, ze si neotvorila usta, potrebovala ti dat opravit zuby a ty si nespolupracovala a predpokladam, ze rovnako tvrdohlava ako si teraz, si bola aj v detstve tak skusila takyto naozaj nestastny sposob ako zabezpecit aby si nabuduce usta otvorila. Tiez to ako ti vravela, ze na inej skole ta budu tiez sikanovat. Je to smutne, ale myslim si, ze mala pravdu. Ak si typ ktory vybocuje z radu ( co ocividne si a to ta neurazam, je to len fakt ) tak naozaj by ta boli sikanovali vsade. Respektive ty by si vo vsetkom videla sikanu. Vidim tam urcite prvky poruchy osobnosti, ktore sa zrejme ukazovali uz v detstve. Mohla by si nad tym zvitazit, ale musela by si sa zamerat na seba, nie na inych, ale to neviem ci dokazes.
@katuskamala1 popravde, z toho čo tu píšeš, čo urobila tvoja kamarátka, mi prišlo do plaču. Nechápem, prečo niektorí rodičia takto ponižujú svoje deti
Pochopila by si,kebyze zazijes vsetky pokusy ako odplienkovat svoje dieta a siahnes i po takychto krajnych. Odplienkoval sa mesiac pred 6rokom. Podla lekarov uplne zdravy,ziaden hormon nic mu nechybalo...
Ano, citlivejsie deti potrebuju jemnejsi pristup a respektovanie ich osobnosti. Nestaci im naplnit len zvieratkovske potreby, mat plne brucho, strechu nad hlavou a mat osatenie.
Tvoje telesne potreby boli naplnene, ale psychicke neboli. Uz to nedozenies, ani matku nezmenis, asi to bola a aj je hrubokoza povaha.
Jedine, co sa da s tym robit, je makat na sebe a neodovzdavat tieto necitlive vzorce vychovy dalej. Ale ak mas dieta, tak si na to asi davas pozor, aby si bola k svojmu dietatu vnimava a laskyplna. A tymto mame mozes ukazat, aka mala byt jej vychova.
autorka , ja mám veľmi dobrých rodičov, mám tento rok 50 rokov a teda môžem ti povedať že výchovu som mala tvrdšiu . Nosila som ako dieťa okuliare a veru sa mi vysmievali okuliarnik indický spadol mame na cicky a , škuľavec a všeličo iné, keď som to vravela otcovi jediné čo mi povedal musíš tomu čeliť , posmeškov zažiješ ešte veľa. Potom , keď som bola tretiačka tak ma jeden chlpec cestou zo školy otĺkal , strkal do mňa , podkladal mi nohy , ťahal za vlasy , doma som si poplakala , sťažovala som sa rodičom a vtedy mi mama povedala , moja zlatá a to ho nevieš poriadne pohrýzť , no aj sa tak stalo , pohrýzla som ho do krvi ( 80 te roky ). Jasné bol z toho problém , ale otec sa ma zastal a chlapec sa ma viac nedotkol . Moji rodičia zasahovali len v nevyhnutných prípadoch a ja tak robím aj pri svojich deťoch . Nechali nás nech si to vyriešime samy a myslím že urobili to najlepšie čo mohli . Raz som otcovi riadne papuľovala , boli sme práve v aute , zastavil a vyhodil ma z auta , domov som išla cez celé mesto pešo , dobrých 5 km , mala som 11 rokov. Neboli mobily. Je toho viac ale svojich rodičov milujem , obidvoch , nepociťujem voči nim žiadnu nenávisť .
Máš už 30 rokov a myslím že by si už mala upustiť od obete a začať normálne fungovať a neprenášať svoje traumy na cudzích ľudí , opakovane sa cykliť v negatívnych pocitoch a sebaľutosti . Mám okuliare , nechcem ich , dotýka sa ma to ak ľudia narážajú na ne, tak hľadám riešenie ako sa ich zbaviť , mám traumy , riešim ich . Mame si povedala , netreba znova a zas otvárať túto vec . Vtedy zrejme robila najlepšie ako vedela, nemyslím že by ťa nemala rada. Len ty is už taká zcitivená , že všetko berieš ako útok na seba. Mnoho rodičov aj keď sa im spätne takéto niečo vytýka sú zaskočení a prekvapení , lebo si mysleli že robili vtedy najlepšie ako vedeli a nebolo ich cieľom ubližovať svojim deťom .
@jasminkaj z diktátov som mala stále jednotky
My sme sa presťahovali keď som mala 11 na druhý koniec republiky. Na novej škole ma sikanovali a bola som ta hlúpa a neviem čo všetko, keď sme šli za rodinou tam sa do mňa zase pustili ze som namyslená z veľkého mesta.... na strednej sa to zmenilo, mam odtiaľ skvelé kamošky, dávno som prestala riešiť všetky krivdy z detstva, otec mi roky vravel ze hovno viem a dokážem, a predsa som skončila skvelú školu a mala som skvelú prácu. Teraz som na materskej a viem co svojmu dieťaťu nikdy hovoriť nebudem. Co sa týka zubára, každý sme takého blbca mali, alebo väčšina, ja neznášam zubárov, ale moje dieťa chodí ku zubárovi pravidelne, ja s ním, chválim ho keď treba a karham ho tiež. Zo svojej minulosti som sa poučila a nežijem nou, ale ty áno. Mama ta využíva tak sa na ňu vykašli, povedz jej nech si nájde opatrovateľku a ta nech sa o ňu stará. Okuliare nosím aj ja a susedu by som neriešila mala by som rukou môže ti byť jedno co si o tebe myslí alebo by som jej pekne poďakovala ze aj ja si myslím zr sú pekné. Ak si nespokojná so svojou postavou, cvic, zmeň stravu... a chod ku psychologovi, aby si toto v sebe spracovala. Mne to pomohlo a veľmi
@taynee no ty mas dost..a tvoji rodicia tiez...vyslovene mi je tazko, ked citam tvoje slova..z toho ako sa spravali tvoji rodicia aj z toho ako si to spracovala...styl...zabi ma...ved mas pravdu, lebo si rodic...otrasne
