Negatívne skúsenosti s mamou: váš názor na ich vplyv?
Dobré ráno, chcela by som sa len vyrozprávať a prečítať si vaše názory ohľadom mojej situácie. Vopred upozorňujem, že nie som žiaden troll, nič si nevymýšľam a všetko čo napíšem sa skutočne stalo.
Ide o správanie mojej mamy ku mne. Nikdy som nepociťovala, že by ma mala rada. Ona stále túžila po synovi. Som jedináčik.
Mám nieco málo po 30tke a len nedávno som sa dozvedela, že uz ako 9-10 mesačnej mi dávala jesť všetko, čo jej prišlo pod ruku. Čokolády, keksy, cukríky... Vsaka jej nesprávnym stravovacím návykom mám celý život problém so zubami a s nadváhou. Pamätám si, że keď som mala tri roky, jedna suseda mi povedala, že som fajna guľka, pekná tucnucka a mame to asi zalichotilo.
Nastúpila som do prvého ročníka. Do spádovej školy. Tam sa mi páčilo, našla som si tam kamarátov, proste dobre som sa cítila na tej škole. Po pol roku ma preložila do inej školy (na tej škola učila otcova sesternica tak preto ma tam dala). Tam začalo pre mňa peklo. Nezvykla som si tam, decká boli ku mne hnusne, šikanovali ma hneď od začiatku, chcela som ísť preč odtiaľ. V druhom ročníku som bola u zubára. Zubár bol strašne hnusný, vrieskal po mne, nechcela som otvoriť ústa. Mama išla za mojou triednou, poprosila ju, aby deťom v triede povedala, že som nechcela otvoriť u zubára ústa, aby som sa hanbila. Tak sa aj stalo, celá trieda vybuchla smiechom. Nechcela som do tej školy chodiť, bolo mi tam hnusne, ale mama trvala na Tom, že nebudem vymýšľať, ona sa hanbiť nebude, že pôjdem už do tretej školy. Podľa jej slov mi tam bolo dobré, v prvej škole nás bolo 33 žiakov a v tej druhej 16. Keď nebudem chodiť do školy tak pôjdem do polepšovne. Len vyhrážať sa vedela. Že ja som každý deň chodila do školy a zo školy s plačom to jej bolo jedno.
Je mi to hrozne ľúto čo si prežila. Určite si si nezaslúžila také kruté správanie od mamy. Voľakedy sa s deťmi veľmi nevyplali, ale ty máš 30 a to už tvoja mama mohla vedieť že je takéto správanie nie je veľmi prospešné a vhodné pre dieťa. Ako určite tušíš mama to neoľutuje akokoľvek by si sa s ňou rozprávala o tom, ona to považovala za najlepšie čo mohla a kapacita každého človeka je obmedzená. Nevieš ovplyvniť správanie iného človeka aj keby to bolo tvoj vlastný rodič ale vieš ovplyvniť správanie a cítenie samej seba. Urob hrubú čiaru v obmedzi kontakt s tými ktorí ti ubližujú a pokračuj sama na sebe.
co si mysliet o takej matke... nic dobre. Hladaj kvaitneho terapeuta, aby si mohla prezit zvysok zivota bez tejto zataze (moja mama bola tiez pekny kvietok, trvalo mi spracovat to a este to nie je pre mna uzavreta tema).
taketo veci poznacia ludi na cely zivot.. Avsak Modry kon je najhorsie miesto kde to riesit, ti je vela zien podobmych vasej mame a iba vam ublizia svojimi prispevkami
@taynee vyrastli z nich v pohode chalani, vyrovnani.. to viete ako? zijete s nimi v spolocnej domacnosti? s poznate ich deti a viete ako to vypada za zavretymi dverami ci podla coho sudite? ta ,bola taka doba, zahrnala aj neukazovat rodinny bordel v spolocnosti takze neviete, co si ludia v sebe nosia...
@taynee kolko mas rokov?....pretoze aj ja mam ovela viac, ako pises, a teda ten teror, ci si mala doma nebol bezny ani za mojho detstva
@taynee v inej teme pises, ze tvoji rodicia ta mali po 40ke. Takze skor tu by som hladala povod tvojej dost drsnej vychovy, vychovavali ta ako generaciu, ktora bola pred tebou. Ale tiez to nemusi byt tak. Mojho muza tiez splodili rodicia po 40ke a mal laskavych rodicov.
Ja som mala zasa velmi mladych rodicov a nic take som nikdy nezazila co popisujes. Ziadna facka, ziadne tresty, bitky, zarachy. To je pravda, ze rodicia neskakali okolo deti ako teraz, to suhlasim, bola ina doba. Ale urcite neboli vsetci rodicia taki tvrdi, ako popisujes. A to som rocnik 1974.
@taynee presne o tom to je.. ze ty si narozdiel od autorky dokazes priznat, ze si ano mala tvrdsiu vychovu ale z dovodu,ze sama si bola narocnejsie dieta.. ja som to mala rovnako.
Ono je paradoxom že dnes tie deti dnešní 45+ sú zväčša normálni ľudia , hoci ich výchova nebola ani rešpektujúca a ani nejako extrémne vzťahová , aj fyzické tresty vo forme pár na zadok varechou alebo remeňom sa jednoducho uplatňovali si počínajú v živote lepšie ako dnešná mladá generácia , ktorá je od mala ofukovaná a je im pripravovaná cestička, matky za nich bojujú ako levice na všetkých frontoch, 1000 vyžití , z jedného do druhého , nie sú vystavované žiadnym reálnym konfliktom , nevedia čo sú následky . Potom tieto deti často vhupnú do života , nevedia riešiť konflikty, nevedia poriadne naviazať dlhodobý vzťah , prijať zodpovednosť. Mnoho matiek dnes sú helikoptérové , mladí otcovia v rodinách nefungujú tak ako by mali, stratená generácia. Akoby sa zabudlo , že určitá nepriazeň a ťažšie podmienky budujú silnejšieho človeka.
A prečo to stále chceš rozoberať a ešte s človekom čo ti podľa teba ubližoval,však choď ďalej a ži.Si dospelá všetky veci čo si myslíš ,že ťa zle naučili ty môžeš zmeniť a nechceš odpustiť,odpúšťanie je pre teba nie pre druhých,len sa vyzivas vo svojej vlastnej sebaľútosti
Ahoj nečítala som celú diskusiu ale trošku ma to zaráža s tým zubárom ako prepáč ale je to hrozne mama to mala riešiť určite inak a to s tým pohlavím že si mala dievča a ona čakala že to bude chlapec ta generácia 65+ vždy take bludy riešila ja som mala niečo podobne od mojej babky a dedka stále rozprávali joj to nebude chclapec ale dievča to je škoda. Toto iste rozprávali aj mojej mame (ta mala nás dve tiež dievčatá) keď sa narodila moja sestra vtedy sa nedalo zistiť čo to bude a keď sa narodila normálne sa hnevali 🥴 Mama bola s toho taká nešťastná že moju sestru za pár dni ani nechcela. A to že mama ti dávala sladke tak skoro na tie roky je to podľa mňa normálne. Moja babka totižto robila to iste 😀 a zuby mám zdravé 🤗
A prepáč ale čo to bolo za zubára čo vrieska po pacientoch keby zvýšil hlas na moju dcéru tak ho nakopem vieš kam.
Veci maju taku moc,aku im pripises. Mala som horsie detstvo ako ty,ale zasadne sa v nom nehrabem,ani nan nezvalujem ziaden svoj pripadny neuspech. Ty podla vyjadrovania si zastala niekde okolo puberty,ublizene dieta. Navstiv psychologa,ak sa s tym nevies vysporiadat sama. A uplny gol je,ze ty neodpustis a zivis v sebe nenavist voci spoluziakom zo skolky,ktori ti garantujem ani netusia kto si a spokojne si ziju svoje zivoty. Se.ies si akurat ten svoj.
Máš už 30, vlastné dieťa, vlastný život. Nie si povinná stretávať sa s mamou. Ak chceš, vieš schudnúť a hlavne žiť si svoj život. To, čo bolo, treba už hodiť za seba a pozerať sa dopredu.
@viera27 zle si si to prečítala, na základnej škole mi robili zle, spolužiakov zo školy neznášam, nie zo škôlky
Všetco naokolo sú dementi, len ty si "dokonalosť" sama o sebe🙈 Prestaň riešiť iných a začni od seba...Daj si do poriadku chrup a schudni, už si dosť stará na to, aby si to zvládla. Tridsať rokov riešiť také kraviny🙈
@mandarinka555 ja o sebe netvrdím že som dokonalosť ty dokonalosť. Keby si zažila to čo ja, tak zmenis názor na takých ľudí.
mnohí zažili to čo ty a ďaleko horšie veci , hlad, chudobu , bitky doma , absolútny nezaáujem a dnes žijú normálnym životom . Začať musíš u seba , seba meniť k svojmu obrazu , odpustiť a prestať stále nariekať nad svojim životom . Inak sa nepohneš a aj v 50 tke budeš tkto nariekať.
@stastnamanzelka nie som zatrpknuta, to sa veľmi mýliš
@stastnamanzelka len keby si zažila to čo ja, budeš mať na to iný názor moja zlatá
@stastnamanzelka a kto môže za to všetko zle čo sa mi stalo? Nie moja mama náhodou? Od všetkého dávala ruky preč. Ja vtedy malé decko som čo mohla urobiť? Ako to vyriešiť? Skočiť pod vlak alebo sa obesiť? Jedine
Máš 30, aké si mala detstvo už nezmeníš, ale to aká bude tvoja budúcnosť je len a len v tvojich rukách.... A ak sa budeš ľutovať a vracať sa do krívd detstva nikdy šťastná a vyrovnaná nebudeš.

@taynee neviem kolko mas rokov, ja 30 a v zivote sa mi mama nevyhrazala ani netvrdila, ze ma niekam odvezie a necha ma tam alebo, ze ma niekto zoberie. Nie nikdy nebola taka doba, vzdy boli aj milujuci a laskyplni rodicia a vzdy boli aj taki, kt deti radsej ani nemali mat. Moj otec ma 60 a jeho rodicia nildy na neho ruku nedvihli ani nevrieskali.