Negatívne skúsenosti s mamou: váš názor na ich vplyv?

Dobré ráno, chcela by som sa len vyrozprávať a prečítať si vaše názory ohľadom mojej situácie. Vopred upozorňujem, že nie som žiaden troll, nič si nevymýšľam a všetko čo napíšem sa skutočne stalo.

Ide o správanie mojej mamy ku mne. Nikdy som nepociťovala, že by ma mala rada. Ona stále túžila po synovi. Som jedináčik.
Mám nieco málo po 30tke a len nedávno som sa dozvedela, že uz ako 9-10 mesačnej mi dávala jesť všetko, čo jej prišlo pod ruku. Čokolády, keksy, cukríky... Vsaka jej nesprávnym stravovacím návykom mám celý život problém so zubami a s nadváhou. Pamätám si, że keď som mala tri roky, jedna suseda mi povedala, že som fajna guľka, pekná tucnucka a mame to asi zalichotilo.
Nastúpila som do prvého ročníka. Do spádovej školy. Tam sa mi páčilo, našla som si tam kamarátov, proste dobre som sa cítila na tej škole. Po pol roku ma preložila do inej školy (na tej škola učila otcova sesternica tak preto ma tam dala). Tam začalo pre mňa peklo. Nezvykla som si tam, decká boli ku mne hnusne, šikanovali ma hneď od začiatku, chcela som ísť preč odtiaľ. V druhom ročníku som bola u zubára. Zubár bol strašne hnusný, vrieskal po mne, nechcela som otvoriť ústa. Mama išla za mojou triednou, poprosila ju, aby deťom v triede povedala, že som nechcela otvoriť u zubára ústa, aby som sa hanbila. Tak sa aj stalo, celá trieda vybuchla smiechom. Nechcela som do tej školy chodiť, bolo mi tam hnusne, ale mama trvala na Tom, že nebudem vymýšľať, ona sa hanbiť nebude, že pôjdem už do tretej školy. Podľa jej slov mi tam bolo dobré, v prvej škole nás bolo 33 žiakov a v tej druhej 16. Keď nebudem chodiť do školy tak pôjdem do polepšovne. Len vyhrážať sa vedela. Že ja som každý deň chodila do školy a zo školy s plačom to jej bolo jedno.