Nekomunikácia s rodičmi
Nikdy som si nemyslela,ze v mojom zivote k tomu dojde,ale uz nejaky cas nekumunikujem s rodicmi. Mam 49 r a vlastnu rodinu a dovod je ten,ze neviem najst sposob ako s nimi vychadzat a zaroven sa z kazdej komunikacie nezrutit.ziju ako uplni chudaci,aj ked nie su.spina,smrad ,nedostatok hygieny a na ucte kopec penazi.to je tak v skratke...peniaze im tak opantali mysel,ze vsetko sa toci len okolo toho konkretny priklad:navstivila som mamu po niekolkoych mesiacoch,ze tomu dam sancu a s cim ma vitala?aby som zasla do Billy,lebo je akcia na bravcove...nie je to len otazka veku,nie su zas az taki stari ,takto sa spravaju od cca 65 r...peniaze ich uplne skazili,vedia byt vyslovene zlomyselni ked ide o majetky.mate nejake dovody preco vy nekomunikujete s rodicmi?casom som totiz pochopila,ze to nie je vzdy len v detoch a ich neucte,ale ze rodic moze byt zly clovek,doteraz som asi zila v iluzii,ze rodicovi patri piedestal a bezpodmienecna ucta..:(
Asi ich nezmeníš
@pribinak jj,najhorsie uvedomenie je,ze to bude uz len horsie
@biba_18 asi mas pravdu.ja si to vycitam a idem sa utrapit.ale na druhej strane si stale hovorim,ze toto je celozivotny problem ich psychickej lenivosti.na tejto vlne sa vezu uz dlho a bohuzial,nikdy nic nespravili pre zmenu.prototyp ludi ktorym staci k zivotu televizor ,najest sa a nezavazne pokecat trochu s niekym kto je poruke
no bohužiaľ…
moja svokra na sebe vnútorne nijak nepracuje, ale je sociálne zručná, ona je taký akčný človek, fakt vkuse medzi ľuďmi … a moja mama pracuje na sebe, číta a rieši rôzne hádanky, zaujíma sa o fungovanie sveta, zaujíma ju šport a pod., ale žila dlho sama (vyše 25 rokov) - keď jej zomrela suseda s ktorou boli často spolu tak sama chcela do domova, medzi rovesníkov…
takže áno, ako som písala - musia chcieť oni, bohužiaľ je to tak - resp. vedela by si to aj ty zvrátiť - ale to je ako starostlivosť o malé dieťa, to neviem či niekto obetuje svoj život a život svojej rodiny aby nasilu zachraňoval rodičov…
Nebavím sa 5 rokov s mojim otcom. A až keď som pretrhla kontakty, tak som zistila, že presne to som potrebovala a mala urobiť dávno predtým. Síce pre iné dôvody ako máš ty ale naučila som sa jednu vec, ak z teba človek ťahá len energiu a nič dobré ti do života neprinesie, tak je lepšie sa ho zbaviť, a je fuk, že je to rodina 🙂
V ich veku tam už môže byt psychiatricka diagnoza. Ono napr demencia sa prejavuje depresiou, nezáujmom o rodinu, zivotne podmienky a casto je aj psyciatrami zamienana a liečia ju nasadením AD a neskúmajú, že nastala demencia. Tá môže byt aj skorá, my sme sa s nou stretli v rodine už pred 60 rokom zivota u rodinnej príslušníčky. V 65 rokoch je na tom tak, že nevie o sebe. Takze za problemom môže stat aj toto. Asi by som sa prekonala a riešila ich zdravotnú stranku.
@tramtada31 hm, samozrejme, aj tento dovod som brala do uvahy, aj som o tom s rodičmi hovorila, ale zákon je taký, že pokiaľ človek nie je nebezpečný pre seba a okolie, nikto ho nemôže nasilu donútiť vyhľadať psychiatrickú pomoc...takže moji rodičia to uzavreli, že oni problém nemajú, asi tak...ale nie je to vekom len, len časom sa prehlbili ich osobnostné črty a tie boli bohužiaľ zväčša lenivosť a ničnerobenie, žiadne výzvy v živote..
@biba_18 áno, súhlasím.
Ináč s tým mäsom, to nie je moc dobrý príklad co si dala. Aj ja kupujem mäso v akcii. A som úplne normálna 🤭
Autorka, nechápem tvoj problém.
Príklad si dala úplne zlý, čo je na tom divné, že chcela kúpiť mäso v akcii?
A k špine, hygiene sa neviem vyjadriť, ale kvôli tomu obmedziť kontakt s rodičmi?
Keby boli na teba zlý, opovrhovali by tebou a tak, tak nepoviem nič.
Ja mám skôr pocit, že sa za nich hanbíš.
Aj my sme si mysleli, že je to u dotyčnej lenivosťou, prehlbenim osobnostných čŕt, ale bola to tá demencia (atrofia mozgu). Chapem, že je tazke komunikovat s dotyčným ohľadne problemu, ale nebrala by som to na ľahkú vahu. Ako dieťa máš vyzivovaciu a doopatrovaciu povinnosť danú zo zákona, čiže jedného dňa ti “skoncia” na krku. Zanedbaním zdravotného stavu sa mozes v budúcnosti dostat do väčších problemov, takze by som konala aj vo svojom zaujme teraz. Napr návštevou ich obvodného lekara, opísala ako ziju a nech nariadi postup (nenechat sa odbiť)
@bielasovicka aha,tak su nepochopila kontext,škoda
@jana005 ani ty si to nepochopila v kontexte..
@tramtada31 dakujem,skúsali sme rozne veci,ale nezafungovalo.rozumiem,co myslíš,ale toto nie je akutálne riešenie:(
Rodič nie je dielo dokonalosti. Niekedy má od neho vlastne strašne ďaleko. Ja si s otcom nerozumiem odkedy sa pamätám. Celé dospievanie a ranú dospelosť som strávila sebatrýznením a ohybanim sa všetkými smermi, len aby som vyhovela. Hádaj čo? Mám po 30tke a stále nevyhovujem. Stále na mňa kričí, hrozí mi prstom, stále som "sopliak" a hlupaňa. Proste vzťah na bode mrazu.
Odporúčam ti zmieriť sa s tým a oslobodiť sa od tej marnej snahy. Rodičia iní nebudú, vzhľadom na ich vek by som čakala skôr zhoršenie. Nerobíš nič zle. U mňa uvoľnenie prišlo, keď som ho začala brať ako postihnutého. A to nepreháňam. Jednam a staviam sa k nemu ako k človeku, ktorý má psychiatrickú diagnózu alebo niečo podobné. Tým som si vytvorila bariéru a už ma nemôže uraziť ani vytočiť. Neviem, či konkrétne takáto stratégia zaberie aj v tvojom prípade. Skús to zvážiť. Každopádne, nie nemusíš sa tlačiť do kontaktu s nimi len preto že sú to rodičia. To že sú to rodičia neznamená, že si povinná tolerovať a akceptovať z ich strany absolútne hocičo.
@bielasovicka
@jana005 mnohi kupujeme v akcii. Autorka chcela povedat, ze po mesiacoch bez kontaktu s rodicmi si myslela, ze priorita pre rodicov bude jej navsteva a osobny kontakt. Miesto toho ju ooslali hned na "akciovy" nakup. Blbe,bie?😏
@stanulienkat ano,presne tak🙏
@michaela789 🧡tak nejako to prezivam .a prosim,zvladlansi si to spracovat sama alebo v nejskej terapii?mne to niekedy kape na mozog.
Na terapii som (zatiaľ) nebola. Po narodení detí som si na sebe a na svojich reakciách sama začala všímať, že mám kopu zranení a tráum. A jednoducho som sa rozhodla, že kolobeh prelomim a nebudem naďalej zraňovať ani seba ani svoje deti. Aj môj otec má dôvody na to, aby bol aký je - jeho mama by si tiež zaslúžila kapitolku v nejakej psychonáučnej príručke... Ale on sa rozhodol, že sme mu ani my, jeho deti, nestáli za zmenu a preto je dodnes taký, akého ho urobila jeho mama. Zatrpknutý, panovačný, emocionálne pokrivený a zmrzačený jedinec neschopný prejavu nehy, nedajbože uznania voči svojim deťom. Nikdy sa netajil tým, že deti sú nástroje na vytvorenie pohodlia a paholci, ktorí majú slúžiť ako vojaci, bez kritického myslenia a pochybovania...
Ja som sa rozhodla inak, začala som sa venovať sebarozvoju, asertivite, nastavením hraníc, vzorcom vzťahov otec - dcéra, rodič - dieťa, kontrole vlastných emócií... Čo mi pomohlo zo všetkého najviac sú tie hranice... Mám právo odísť od ľudí, ktorí ma ohrozujú, ponižujú, spôsobujú mi nepohodlie - a tým myslím hocikoho; predavačku v obchode, nepríjemnú sestričku v ambulancii, pápeža, kráľa Charlesa, vlastného otca.... Mám právo bez výčitiek vstať a odísť zo situácie a okolností, ktoré sú mi nepríjemné - v tvojom prípade návšteva vlastných rodičov. Nie som povinná znášať rany od nikoho len preto, aké postavenie zastáva v akejsi nastavenej hierarchii. Keď je na mňa otec nepríjemný, s pokojom ukončím rozhovor a jednoducho odchádzam. On za mnou ešte hromží, pení, kričí, uráža, snaží sa ma vmanipulovať a vprovokovať späť do konverzácie len aby sa mohol vyvršovať ďalej... ale už to ide mimo mňa lebo si vždy poviem, že je jednoducho postihnutý a neschopný úsudku. Bez pocitu viny alebo ohrozenia jednoducho odídem a idem si ďalej svojim dňom.
niektorí sú tými akciami posadnutí, chodia z obchodu do obchodu kvôli akciám, ja tomu nerozumiem a nikdy ani nebudem, moja teta ráno vstane a obehá 4 obchody a ešte sa s tým aj chváli, moja mama vždy kupovala len to čo potrebovala a ja taktiež a áno títo ľudia sú schopný dať tomu prioritu
@michaela789 dakujem🙏
Ahoj. Áno mám veľa dôvodov ktoré má bohužiaľ donútili kontakt úplne prerušiť. Začalo to maličkosťami a prešlo v neskutočnú nechuť,hádky stresy a výčitky ktoré ma donútili radšej sa vôbec neozvat. Trápi ma to každý deň. Mám 36r a chýbaju mi strašne nechcela som od nich nič len rodičovskú lásku a môžem potvrdiť že vekom sa to taktiež zhoršuje. Taktiež majú svoj názor život ktorý je maximálne jednoduchy a neustále niečo vyčíta teda hlavne mama najhoršie že otec je flekmatik (len telo bez citu) Už som to veľa krát skúšala no v návale emócií som vybuchla a radšej ako sa neustále hádať sa učím každý deň žiť s pocitom že mám vlastnú rodiny a deti vychovám tak aby mi mohli veriť a zavolať z radosťou nie s povinnosti....
Bola som u znamych v takom tom byte, kde su za dverami wc s prechodom do kuchyne a skoro som sa zgrcala, asi 4 kyble s ciernou vodou z pracky, ktora uz smrdela, odchytene na splachovanie. Ale tito teda neboli bohati, ako tvoji. To je nejaka "zarazka" v hlave, mám, ale nekupim, nedoprajem si, lebo musim setrit. Naco, na mramorovu hrobku? 💦 Myslim, ze su to tie typy, co nakoniec vyhodia majetok v igelitke "policajtom".
Píšeš, že bolo vždy takí, že ich zaujímal iba TV s najesť sa tak v tomto veku už nemôžeš čakať, že pôjdu na turistiku.Na tej energií a hobby, záujmoch ľudia sa vezu už od mladosti.Kto športoval, vyšival, neviem trávil čas s kamarátkami pokračuje aj neskôr a to často ľudí drží pri živote.Doma majú ponorku navaria a pozerajú TV...takúto mám svokru pokým chodila do práce mala aspoň nejaký život aj, keď aktívna nebola nikdy.Teraz len kde si akcie ponechať po obchodoch a pozerať seriál.Svokor má veľa zdr.problemov od 55 r je na ID popritom brigaduje, chodí na bicykel ďaleké trasy, s kamarátom ide do múzea, na výstavu svokra je len doma a kuje pikle na hádky s rodinou🤣to je o energii, chcieť niečo ...
Skúsila si ich niekam vytiahnuť?prebudiť v niečom záujem?Neviem knihy, výlet, čokoľvek čo by ich mohlo baviť.Ale je to smutné a rozumiem ti...vidíš, že rodičia starnú mali by si ešte užívať život z trápi ta ako žijú, ale zase je to ich rozhodnutie...a uvedomila si si, že nemáš dokonalých rodičov.
.pre mňa je to tiež hrôza len také prežívanie, ale môj muž má z tej pohodlnosti z matky dosť veľa😉a tu sa stretli dva svety ja akčná aj naša rodina moji rodičia a oni pohoda, klidek, tabaček, ak by 5 dni nevyšli von nič sa nedeje.A dosť bojujeme pre môjho muža je všetkého veľa aktivít, rozprávania, plánov😆
Tak skús debatu nejako otočiť a trocha ich rozhýbať.
@luccija 🙂vidim to tak ze naschodnejsia cesta bude nechat ich zit ako si vybrali.jasne,ze snaha z nasej strany bola roky rokuce,napr.brat im kupil wellness pre dvoch..hadaj,kto nakoniec siel lebo nechceli?brat so zenou😀nic,proste nic s nimi nepohne.mysleli sme ze vnucata ich postavia na nohy
Ani to nie,nevedia,co s nimi,len ich zatazovat svojimi uvahami o šetrení peňazí.syn tam bol na prazdniny a volal,ze babka zlieva vodu z uvarenych zemiakov a potom tym splachuje.po malej potrebe sa u nich splachuje len raz za niekolko pouziti wc🙈to len par prikladov...pritom penazi maju ze by mohli ist na dovolenku kazdy pol rok minimalne.len teda nechcu nic
Už to nezmenis🙂uvidíme ako budeme na tom my😉
@denkabemommy ja to tak robím a mám v sebe zato výčitky, či je to správne.
Joj, take plytvanie, z vody zo zemiakov cesnacka predsa😅
Keby tak mali moznist 30.rocni nahliadnut do dneska a zbadali by sa, ci by verili, ze su to oni a ze budu takto hnit zaziva... ☢️
ja som od mala presvedčená a nikto ma zatiaľ nepresvedčil o opaku - za vzťah medzi rodičmi a deťmi a aj medzi samotnými deťmi sú zodpovední rodičia. rodičia a nie deti…
no téma je iná: u tvojich rodičov keď bolo doteraz všetko ok, to už by som pripísala veku a buď nejakej forme stareckej demencie, resp. jej nástupu - alebo - čo je tiež dosť častý jav - a asi pravdepodobnejšie v tvojom prípade, keďže sa to týka oboch, nie iba mamy - nedostatok resp. ubúdanie sociálnych zručností… proste sú doma, vačšinou iba oni dvaja, návštevy k ním nechodia, ani oni po návštevách, žijú v svojej bubline, majú úplne skreslené pohľady na svet… ako im pomôcť, z toho von? obávam sa že je to už dosť komplikované - to by museli chcieť oni - sa nejako angažovať, chodiť do klubu dôchodcov, chodiť dobrovolníčiť, chodiť do turistického krúžku a tak - najlepšie s rovesníkmi - alebo, čo by bolo najlepšie, nejaký domov dôchodcov (len u náj je to s domovmi komplikované, to je na inú debatu…). cesta do kostola a s5 a pletkovanie so susedami pár minút denne tento problém bohužiaľ nevyrieši…