Nespravodlivosť vo vzťahu

Baby, ako sa vysporiadať nejak vnútorne s takou akoby “nespravodlivosťou”. 5 rokov som mala priateľa. Boli časy kedy nemal nič, požičiavala som mu na jeho hypotéku, ťahala účty … bola s ním keď bol chorý v najhoršej fáze (chronické ochorenie), keď nemal kde bývať. Ja sama som mu v našej firme vybavovala miesto a ťahala ho, doslova keďže som mala tu silu - som mu vybavila aj slušný plat a miesto. Dokonca som ho roky prosila nech si vybaví aj ID to odmietal. Nakoniec ja som mu to obehala a jemu len vyplatili peniaze… no tie už neodmietol. Robila som to pre nás, aby sme sa mali lepšie, aby som nemusela veci ťahať ja .. a bum, rozchod. Bez vysvetlenia iba že už nevládze a ja ho znervózňujem a už o mne nechce počuť. Ok, nejak som sa cez to dostala aj keď to bolo bolestivé. Nemyslite si o mne nič zle, mne nejde o peniaze (ktoré mi aj dlhuje) ale o ten cely princíp. Asi to nieje správne, ale nejak vnútorne ma to škrie … bezomna by prežíval tak ako dovtedy … mám chuť si to “zobrať” naspäť a nech je tam kde sa oto pričinil iba sám, čo samozrejme je blbosť … on si teraz užíva … proste sa mi s tým ťažko vyrovnáva, prosím nenakladajte mi … rada by som sa od toho odpútala …