Nestarala som sa o vzťah a prišla som oň
Ahojte, rada by som sa s vami podelila o moju skusenost.
S manzelom sme boli spolu 22 rokov a z toho 13 rokov manzelia. Nebudem sa rozpisovat lebo to by bolo aj na knihu. V nasom manzelskom vztahu sme pravdupovediac prezili vela hadok no aj pekneho. Mame spolu dve deti. Byvame so svokrovcami v jednom dome. Hoci mame svoje byvanie nemame svoj vchod a tak ani sukromie. V celom tom kolobehu som sa vzdy snazila podporovat manzela vo vsetkom co robil, aj ked tomu predchadzalo moje frflanie nakoniec som sa nadychla- vydychla a snazila sa veci vidiet z tej lepsej stranky. On bol vzdy velmi sebavedomý a cielavedomý, vela krat sa to co robil v mojich ociach javilo ako to, ze mysli iba na seba. Ale vedel ma vzdy rozveselit, odlahcit situaciu a vedel sa po financnej stranke vzdy postarat. Mala som ale pocit, ze vela diriguje, a ze ma nechape a neprejavuje lasku tak ako by som si priala. Nevenoval sa detom vzdy vsetko nechaval na mna, odchadzal si za svojimi hobby a aj ked som vyjadrila svoj nesuhlas, aj tak isiel. Trucovala som tym, ze som odmietala intimne chvile. Bola som urazena- cely den ma nepotesil peknym slovom, stale odbehoval raz kvoli praci, potom kvoli sportu, neskor kvoli inemu zaujmu. Stale bolo vsetko ine dolezitejsie ako my. Bol velmi aktivny a ja som za nim nestihala. Obmedzovanie financii, casu na seba samu, slobody ma dohnalo k neurotizmu. Ostala som vecne nespokojna a vo vsetkom videla jeho chyby. Po case som prestala mat pud sebazachovy a zacala som mu to riadnedavat najavo. Vykricala som mu vsetko co som mala na srdci. Niekdy ako dobru radu inokedy v riadnych nervoch. Necudo. Z mojho pohladu som sa obetovala pre neho a to vo vsetkom. Investovanie do firmy namiesto do vlastneho sukromneho byvania, opustenie prace, ktoru som mala rada len preto, ze potreboval podporu vo firme. Obetovala som celu seba pre pohodlie deti, rodiny a pre potreby manzela. Cakala som, ze aspon raz sa mi dostane zadosucinenia v podobe pochvaly a uznania. Stale som cakala na to, ze konecne pride obdobie kedy ma ocení. Kedy sa mi uprimne ospravedlni za situacie kedy pri mne vobec nestal a velebil inu zenu a mna odsunul a neuznal nic co som robila. Stacilo len prejavit mi lasku. Mala som a aj stale mam pocit, ze vsetko co robil, robil hlavne preto lebo to potreboval on pre seba. Aby si nieco dokazal. Stale som na nieco cakala. Na nejake povzbudenie. Nejaky prejav vrucnej a bezhranicnej lasky. No ja mam pocit, ze som toto nikdy nedostala. Nakoniec v mienke, ze tym nieco dosiahnem- pritvrdila som. Buzerovala som ho, ze to ci ono neurobil dobre. Ziarlila som na neho lebo je atraktivny chlap, ktoreho kazdy chvalil a mna uz nechvalil nikto. Nikto nevidel, ze to ze je vysportovany a vo firme uspesny je aj vdaka tomu, ze sa tomu moze naplno venovat lebo vsetko ostatne ostalo na mne. Ze za nim stoji zena, ktora mu toleruje nepritomnost v rodine a absenciu pri detoch. Ze sa mohol vdaka mne realizovat. Zalozit si rodinu neznamena, ze sa jej nemusi venovat. Vela ludi chodi do prace a maju rodinu a venuju sa jej. Chcela som len pohodu, harmoniu a klud. Nepamatam sa na pohodovy vecer kedy by sme si posedeli pri telke a spolocne sa rozpravali, venovali jeden druhemu. Vzdy odniekial prisiel, najedol sa a zaspal. A ked prislo na intimne chvile, pripadalo mi to akoby som bola len podlozka, lebo k jeho spokojnosti chybalo uz iba aby mal dobry sex. Takze som mu zacala odopierat aj to. Myslela som si, ze sa nejako zbada a zacne sa zaujimat preco to tak je. No nestalo sa. Akoby mu to nevadilo. Akoby trucovite daval najavo, ze tymto ho nedostanem. Nikdy nic nepovedal. Ked som sa chcela o tom rozpravat, nepocuval. Nerozobral somnou svoje pocity. Nevyjadril sa ako sa citi. Viem, ze chlapi nemaju taku slovnu zasobu ako zeny. Ale ani sa o to nepokusil. Samozrejme boli tu aj krasne chvile. Na to co som ku robila, ze som kricala, napominala ho za vela veci a odopierala mu to co jenoducho chlapi potrebuju bol aj velmi tolerantny. Pravdupovediac ja by som sa poslala vela krat do kelu za to. Ale on tomu stale daval sancu a ja som za to bola stastna. Ale ako som spomenula. Chcela som ho vytrestat a dotlacit k tomu aby bolo konecne po mojom. Hoci som si vela krat povedala, ci to uz neprehanam, neprestavala som s tym. A jeho mlcanie a nezaujem riesit ma dohanal do zurivosti. Az som raz na neho, za jednu celkom opravnenu situaciu, nakricala tak, ze som potom nevedela ani rozpravat. Bola som ako zmyslov zbavena. Tu som sa ale zastavila ja. Takto to dalej nepojde. Nic som svojim spravanim nedosiahla. To som si uvedomila. Je na case s tym prestat. Uz som bola unavena z hadok. Ved sme sa tak milovali volakedy. Kde sa to podelo? Musim mu ukazat, ze ta laska tu este je. Skus sa na neho pozerat ocami tej mladej baby ako kedysi. Preco si ho milovala? Co ta na nom tak fascinovalo? A zacala som na sebe pracovat. Skusim menej ziapat. Pekne ho oslovovat. Spravat sa milsie a skusit mu byt napomicna aj ked mi to nebude po voli. Tou istou laskou ako kedysi mu ukazat, ze sme tu. A ked mu ju dam ja, da nam ju aj on. A mozno toto bude cesta ako ten vztah napravit. Zacala som sa o seba viac starat planovala som vymenit satnik a stat sa atraktivnejsou upravenejsou. Prekonat svoje nizke sebavedomie a robit veci, ktore som zavrhovala kvoli iziemu sebavedomiu. No nepomohlo. Uz bolo neskoro. Prakticky keby som sa nezacala pytat tak neviem kedy by som sa to dozvedela. Moja snaha o premenu trvala od tej hnusnej situacie kedy som tak kricala az som stratila hlas a to bolo zhruba mesiac kym sa vsetko prevalilo. Nevera. Podviedol ma. Vsetku spinu hodil na mna. S tou druhou sa zhruba rok kontaktoval a mazal si tam svoje sebavedomie, zrejme o tom aka som sa zla zena. A to ju poznam. Je to nasa spolocna znama. Velmi rychlo sa odstahoval a oznamil to v rodine. Byva s nou a jej synom. Hoci ma doma dve deti- opustil ich. Tu bolest neprajem nikomu. A zvlast rozchod v case ked si uvedomite aj vlastne chyby.
Toto boli v skratke moje pocity. Pisem MOJE lebo mi je jasne, ze aj on by mal k tomu co napisat o svojich. Viem len jedno. Nedokazala som v tom vztahu udrzat nic kvoli comu by sa chcel vratit. Aj ked viem, ze som mu obetovala toho mozno az privela(cely svoj zivot). Nikdy necakajte s ospravedlnenim alebo vyjadrenim lasky k svojmu partnerovi. Nikdy nie je lepsi cas ako hned. Nic nestoji za to aby ste si pokazili vztah s milovanou osobou. Ja som si ho takto odohnala. A teraz sa s tym ucim zit.
@katkati je neskutočne atraktívny, a naozaj vie robiť, vie urobiť snáď všetko. Na začiatku vzťaku mal oči len pre mňa, bola som jeho modlou, kým som sa nenasťahovala k ním. Začal ma vydelovať s peniazmi, zrazu potreboval mať všetky koníčky sveta a mňa s deťmi nechával stále samú. Chcel mať všetko pod dohľadom pod kontrolou, o všetkom rozhodoval a vždy sa čakalo na jeho schválenie čohokoľvek. On vedel byť v pohode, keď som bola ticho a nič od neho nechcela. Keď som čušala a čakala kedy sa mi čo ujde. Iba on mohol rozhodnuť kedy sa čo kúpi a či to čo si kúpim naozaj aj potrebujem. Keď sme chodili po obchodoch a ja som niečo chcela tak mi povedal, že to nepotrebujem, ale čo si chcel kúpiť on to sa nepýtal nikoho. Keďže som nemala vlastný účet tak som si nemohla kúpiť nič o čom by nevedel. baby okolo mali vždy v peňaženke len tak 50 EUR a ja vždy prázdnu, takže aj keď sme sa prechádzali s deťmi a ony si niečo kúpili ja som im tíško závidela. Lenže mne to po čase prišlo ako normálne a keďže bolo ťažšie s ním bojovať, bola som ticho. Ako som napísala v úvode, mali sme aj pekné chvíle. Obdivovala som ho za to, že aj keď prišiel narobený, vedel byť veselý. vždy sa snažil o dobrú náladu. Ale ako založil firmu, bolo to čím ďalej tým horšie. Nikdy neuprednostnila nás s deťmi pred prácou, pracoval piatky, sviatky a mne chýbal. A aj to málo, čo mohol byť doma, presedel na postriežku. Keď som si dupla a chcela aby sa nám viac venoval, nech si upraví aspoň piatky a víkendy nech sme viac spolu, začalo sa to rúcať. On chcel mať veľa záujmov no rodinu tam nezahrnul.
@moonlight1210 veľmi pekne píšeš, a mám pocit akoby si do toho videla trochu viac ako ostatní. Musím, uznať, že keď si to logicky preberiem, tak tam vidím veľa chýb, ktoré som robila ja. Samu seba vidím tiež ako nezrelú ženu, večne napaprčenú a s niečím nespokojnú. Ovplyvňovalo nás oboch veľa faktorov aj to, že sme zostali u jeho rodičov a podľa mňa rátal s tým, že sa stanem presne kópiou jeho mamy, ktorá sa poslušne vždy o všetko postarala. Na jednej strane zo mňa chcel mať domácu puťku, na druhej by rád ženu, ktorá je vyšportovaná, atraktívna, ale zároveň perfektná matka, kuchárka, upratovačka s citom pre módu a večer tigricu v posteli. No všetko toto sa nedá skĺbiť. Toto som už nedokázala. Začalo byť pre mňa prioritou aby boli deti OK. Utekala som po práci domov, lebo bolo treba prať, variť, upratovať a učiť sa s nimi, prípadne vyriešiť ich boliestky zo školy. A na manželský život som zabudla. Potom sa to na mňa navalilo a keď som zase nevládala, hučala som po manželovi. Neboj veľa krát som si povedala, že veď sa mu ani nečudujem, že radšej ide preč z domu. Narobí sa ako pes a keď príde domov, namiesto vrúcneho objatia ho čakal slovný preplesk. Zbadala som sa až keď som to prehnala a uvedomila som si, že takto to ďalej nepôjde. Preto si myslím, že je tam aj kus pravdy, že som mu ublížila. A ja si tento fakt uvedomujem. A aj som sa mu za to ospravedlnila a pracujem na sebe aby som bola opäť tou veselou a flegmatickou osobou. Bohužiaľ už nie pre náš spoločný vzťah. Už len pre deti a prípadne budúceho partnera (na to ale momentálne nemám pomyslenie). Je toho naozaj veľmi veľa - myslím že aj na knihu. Všetko nás v živote veľmi ovplyvňuje a každá akcia má svoju reakciu a reakcii predchádza daná akcia. Všetko sa pre niečo dialo, malo to svoje dôvody tak ako z môjho pohľadu tak aj z jeho. Neakceptovali sme názor toho druhého a vlastné potreby sme aj jeden aj druhý posúvali pred tie ostatné. A keďže sme toto už raz urobili myslím, že by sa to nezmenilo. Chcelo by to veľa sebazaprenia a ovládania sa. Prípadne radikálnu zmenu súkromného života, čo si myslím, že u neho nie je a už ani nikdy nebude toľko lásky ku mne aby to obetoval a chcel urobiť. Utiekol od riadneho problému a nechce ho už riešiť. Našiel si pohodlnejšie riešenie. Toto mu maximálne vyhovuje. Inak by to neurobil. Nie je z tých, ktorý takto vážne rozhodnutie urobí len tak z rozmaru.
A mne teda neostáva nič iné ako naučiť sa žiť slobodnejšie a robiť vlastné rozhodnutia. Ide mi to pomaly, ale ide.
Od neho už nečakám ani ospravedlnenie za veci, ktoré nám robil v manželstve. Neospravedlnil sa vtedy lebo nevidel vlastné chyby a neospravedlní sa ani teraz.
Drž mi palce nech to všetko zvládnem a nech sa konečne pohnem vpred.
@katjuschka17 To je také smutné čítanie, ten smútok z teba sala. Už ho neobhajuj, prečo sa tak správal. S tými peniazmi to poriadne preháňal. To poníženie a potom ťa vymení za inú, lebo sa nevie zmieriť s tým, že aj ty máš nejaké očakávania?
@katkati baby vy ste uplne super. Ďakujem za každe slovo. Zo dňa na deň som na tom inak. Postupujem dopredu a už mám plány, no teraz ich tu nebudem písať - až keď výjdu. Nechcem to zakríknuť. To obhajovanie? :D to som robila vždy, vieš ja v každom, ale naozaj v každom vidím skôr to dobré a na každú situáciu sa pozerám naozaj z oboch strán. Ale tu už stačilo. Už nechcem zo seba robiť obeť, ktorá sa nechá manipulovať. Na to už nie je čas.
@katjuschka17 Postupuješ pomaly, ale perfektne. Aj ty si super 🙂
@katjuschka17 vies, toto je póza. Z trucu, z tvrdohlavosti. A mozno kusok z tuzby ti ublizit niecim, co si mysli, ze ti ublizi, lebo takto clovek zvycajne prenasa svoju bolest na druheho v dufani, ze mu sposobi rovnaku bolest a ten bude trpiet rovnako ako trpi on. Ak nie viac.
Svoju minulost si ale zobral so sebou. Prerobit seba sameho sa neda z noci do rana a je to najtazsia praca, aku clovek moze robit. (Lebo zmenou osobnosti sa v nom neni vsetko.)
A tak ta minulost si postupne najde cesticku naspat.
A zatial co jeho priatelka si bude mysliet, ako mu pomaha a bude ocakavat nasledne od neho napredovanie ako osobnosti, on sa vyberie opacnym smerom nadol. K tomu, cim je.
Takze tam u nich zacnu prve nedorozumenia a hadky. Na strete tych opacnych kriviek.
Ona toto vezme ako standard ich vztahu a bude cakat viac, on znervoznie, ze jej dava privela.
S jeho ocakavaniami najskor pridu vycitky, ze ona mu to neoplaca tak, ako si podla neho sam zasluzi.
Este sa moze stat, ze sa ti vrati. Lebo zisti, ze vlastne ty jedina si sa ochotne nechavala tlacit do kuta a najviac si sa prisposobovala jeho zivotu. Takze sa bude chciet vratit k tomu, co “fungovalo”.
Ak sa chces pohnut v zivote dalej, je nutne si to premysliet, a potom sa toho drzat. Uz sa nedat stiahnut spat.
Je to naozaj krok na tmave uzemie. Takze je za tym logicka obava, ci je spravny. Cloveka to taha vratit sa a dat este sancu byvalemu zivotu, lebo hoci mizerny, je to istota, ze ho uz poznas, uz vies, co od toho zivota cakat. Vies sa v nom pohybovat.
Nehovorim, ze sa musis rozviest. Ale teraz mas sancu objavit seba. Naucit sa prezit sama, zariadit si zivot po novom s novymi pravidlami. Tak sa toho chop. Neries jeho, ries seba.
Jasne, predstavuje to i zodpovednost za chyby, co mozes urobit. Ale vsak kazdy sa obcas utne.
Navyse je za tym velka sloboda.
A manzel sa moze neskor vratit a mozes ho vziat spat, nemusis ho uz uplne vylucit, ale z novych pravidiel uz neuberaj. Bud sa im prisposobi, alebo si uvedomite, ze ste vedeli existovat spolu len preto, ze ty si sa ochotne prisposobovala.
Potom koniec prijmes uz s mensou lutostou.