Neviem, kde robim chybu
Pekny den vsetkym,
Mam 29 rokov, za sebou niekolko vztahov a momentalne jeden na spadnutie, z coho mi je smutno. Sme spolu necely rok. Priatel je dobry chlap, ma spravne hodnoty - nikdy by ma nepodviedol, vztah je prenho na prvom mieste a vsetko sa toci okolo neho. Chce mat rodinu, deti, nema ziadne zvlastne neduhy (okrem bordelarcenia, ale ktory to nerobi, ze ano 😁). Problem nastava v 2 veciach, s ktorymi sa neviem vyrovnat - prva je ta, ze priatel je velmi chladny typ. Je ako kamen, emocie neuznava. Casto seka machra a tvrdi, ze on nikdy neplakal, placu len zeny Akakolvek emocia, ktora vyjde zo mna je prehananie, zvelicovanie, som precitlivena a pod. Dotyky, objatia a podobne veci robi akoby nasilu, len ked sa stazujem ze mi to chyba, ale vidno ze on ich nepotrebuje vobec. Aj vasi su taki? Ja som takeho este nemala a tym padom mi pripada ako mimozemstan 😁
Dalsia vec - priatel je velmi kludny typ, nema vo zvyku kricat, ale ked mame problem a ja si ho chcem vyrozpravat, tak na mna utoci. Ked naznacim, ze toto a toto sa stalo a chcem si to vyrozpravat, lebo ma to trapi a hadame sa kvoli tomu stale dookola. Najskor robi vsetko pre to aby tu debatu zahovoril, robi zo seba sasa, ksichti sa a zahovara. Ked ale vidi, ze to myslim vazne, tak zautoci a obcas povie nepekne veci (napr ze bol stastnejsi predtym ako ma spoznal), az mam slzy v ociach. vybuchne este aj za to, nakrici na mna ze zo seba robim obet a odide prec s tym, ze ci musim revat a nemozem byt aspon obcas normalna. Uraza ma to, navyse sa tym nic nevyriesi a ja to mam niekedy v hlave aj niekolko dni po takej hadke.
Neviem co robit, riesili sme to tisickrat a aj tak to vzdy dopadne rovnako.. ja v sebe dusim kopec nevypivedanych veci, lebo akosi intuitivne uz ocakavam, ze pri snahe mu povedat ako sa citim a co ma trapi, mi nalozi este aj navyse.. co robit s takym clovekom? Mimo tychto veci je super chlap, len neviem ako toto riesit.. poradte prosim, snad budete mat vacsi nadhlad 🙂
@halabolka ja ako empaticka a velmi citliva osoba by som s niekym takym nemohla byť. Moj muz tiež nie je velmi na emocie, niektoré veci citoveho charakteru sa pri mne este uci, niekedy nevie ako reagovať, ked mam citlivejsiu chvíľku, kazdopadne aj vtedy je pri mne. Ked nevie nájsť správne slová, tak je aspoň ticho, objima ma a dava mi najavo ze je tu pre mna tak, ako to vie... Osobne si myslim, ze mu na tebe az tak nezáleží, ked su mu ukradnuté tvoje pocity a dokaze ti povedať, ze pred tebou bol šťastnejší.. Raz by mi to povedal a urobila by som mu tu láskavosť a odisla, aby teda opäť mohol byť šťastný. Pre mňa vzťah znamená hlavne to, mať v druhom oporu a vedieť, že mam tu druhu polovičku, o ktorú sa môžem oprieť keď som zranená a nebude moje rany zväčšovať. Ale to som ja.
Potom je tu iny typ ľudí - im stacia take tie pragmatické racio veci, v com si opisala, ze je uzasny. Záleží co chceš ty a ci si schopná žiť s tym, co ti on 'ponuka'.
@halabolka no tak je jasné, že ti jeho povaha vadí, chýbajú ti prejavy lásky, ktoré on zrejme nepotrebuje ukazovať. Zmeniť ho NEZMENIS, je taký, to akoby on chcel meniť teba na svoj obraz. Buď ho už poznáš a naučíš sa reči jeho tela alebo sa rozidte. Ak ti to vyslovene chýba, mať romantika, dotyky a ostatné, musíš hľadať ďalej.
Proste si nerozumiete, prečo ho chceš ako partnera? A nie je trocha nefér že by sa mal zmeniť on, veď predsa može mať rovnaké požiadavky on na teba, aby si sa zmenila.
Všetko vyplýva z toho jeho potlacania akýchkoľvek emócií. Stále to bude problém, zrejme zažil niečo zle v detstve, resp výchova bola aká bola. Ja by som sa s ním o Tom v kľude porozprávala. Ďalšia vec je, ktovie koľko mal pred tebou žien, lebo to čo ti vyčíta sú klasické ženské vlastnosti, neviem si predstaviť či by sa mu páčilo keby si ak ty bola ako kameň a hlavne bacha čo bude keď prídu deti. To aj na nich takýto bude? Dieťa sa rozplače a on čo bude robiť?? Ja by som si asi dala bacha.
Aj moj muz bol taky.Od neho som sa pusi nevedela dockat nieto este ze lubit ta.Ako si ktomu nemal vztah.Ved kde by to aj videl ked boli heho rodicia stale mimo.Aaaaale teraz po 15 rokoch mozem povedat ze skor on je taky ze dojde a ze....ty ma uz ani nepobozkas 😂 cize mozno sa casom zmeni.Neviem nechcem radit lebo to sa nemozes spoliehat na virtualnu radu.To musim ty sama
Tak to je čistý môj otec
Tak teda nemozem povedat ze moj muz ked bol chladny na zaciatku vztahu ze je taky aj dcere ktoru mame po 4 rokoch vztahu narodenu.uz ma 10 rokov velka slecna a miluje ju nadovsetko a lasku jej prejavuje viac ako mne 😂
@eliska13 len je rozdiel ci ide iba o to "ze chlapi nemaju radi emocionalne rozhovory" a ci uz ide o patologicku stranku jedinca, ktory si nesie v sebe nejaku traumu (väcsinou z detstva) pripadne ci ide o cloveka s AS a pdobne. Kazdopadne tito dvaja nie su kompatibilni nech by bol dovod cokolvek. On nema rad dotyky, ona ano, on povazuje emocie za zbytocne (a nehodne chlapa, lebo chlapi neplacu, tym padom povazuje zeny za menej, lebo chlapi vedia emocie ovladat, zeny nie) a ona je emocionalna atd.
Ahoj, myslím si že ste rozdielne osobnosti a hoci je dobrý človek ako píšeš nehodíte sa k sebe. Ty potrebuješ od muža niečo čo ti on nedokáže dať. A naopak. Rozdiely sa budú časom len zväčšovať a v konečnom štádiu si pôjdete na nervy zo všetkým. Môžete sa rozísť teraz ako kamaráti, popriať si veľa šťastia a netrápiť jeden druhého. Ty si dobrá žena a on dobrý muž ale pre iného muža budeš najlepšia žena na svete a on pre inú ženu najlepší muž na svete. Veľa síl na správne rozhodnutie.
odid z tohto vztahum nerob si s nim deti
@iviacik problem zacal pred par mesiacmi pocas velmi stresujuceho obdobia, ked sme sa prestahovali do jeho mesta a nevedela som si najst 3 mesiace pracu. Financne to bolo narocne, k tomu sa nakopili dalsie problemy a stiahlo ma to psychicky velmi dolu, az mi byvalo zle - problemy s dychanim atd, nieco ako panicke ataky. Najskor to zlahcoval, vraj to je len v mojej hlave a prejde to. Potom sa snazil byt empaticky a pytal sa ma ako sa citim, ja uz cela vytesena, ze jeeej zalezi mu na mne a snazi sa. Az som mu raz priznala ze mi je zase zle a vyletel na mna, ze som slaby labilny clovek, ze nezvladam zivot a putam na seba pozornost, zase sa hram na obet a blabla. Vraj takto skoncim na psychiatrii a on sa so mnou rozide, lebo on je zdravy clovek a chce zit normalny zivot a nie stale dookola riesit moje problemy. Pritom jedine, co som ocakavala bolo objatie a trochu pochopenia, pocit ze v tom nie som sama. Velmi mi to ublizilo a neviem mu to odpustit, mam to stale v podvedomi, ze ma ma za nejaku psychopatku.
Akurat som ti chcela napisat ze tusim nemal dobry vztah s otcom.
Ale uz som zbadala tvoj prispevok o otcovi.
Druha vec co si myslim.. opicia laska. Matka ho pusta od seba? Odputal sa od nej?
Jemu treba psychologa (co sa tyka toho otca). Vedel by mu velmi dobre pomoct. Taky aspon rocik.
@halabolka ono nejde o to, ako sa k sebe spravaju, toto co ti pisem je na podvedomej urovni. Preto ta obvinuje, ze si slaba, psychicky labilna atd. A samozrejme, otec tu zohral velmi velku rolu.On si cez teba riesi matku a otca, ktorych nema spracovanych, kazdeho samozrejme inym sposobom.
a spomenul niekedy preco ho otec bil? hovori ze on bude iny ako jeho otec?opytaj sa ho kedy si zasluzi dieta bitku podla neho...este aby nebol ako on..
No tak máš na výber, buď ho dáš do laty, alebo nech sa s ním ide sr.t nejaká druhá.
Keby som bola na tvojom mieste, volím druhú možnosť.