Neviem si dať rady s rodičmi
Prosím Vás o radu lebo už som veľmi zúfalá z rodičov. Pre začiatok, moje detstvo nebolo ideálne, ale som za neho vďačná, veľa ma naučilo. Otec bol skôr agresívnejší typ a ja s mamou sme si jeho hnev občas odniesli. Môžme povedať že išlo o psychické s fyzické tyranie. avšak roky išli a on sa ukludnil, jeho podryvacne poznamky zostali, ale nie je násilný, myslím, že si rodičia vybudovali celkom fajn vzťah medzi sebou, mama mu odpustila. Avšak mne tie poznamky vadia. Mama je taký katolik, ktorý by sa nerozviedol. Vraj to je jej kriz a každá rodina má kriz a bla bla bla. Spomienky na detstvo sa snažím vytesniť, ale úzkosti mi zostali. Prejdem ale k podstate. Rodičia si urobili dieťa, ktoré je teraz na zš na prvom stupni. Ja som skončila vysokú školu a chcela by som odísť z domu, LENŽE TU NASTAL PROBLÉM. vraj sa nemôžem odsťahovať, lebo oni potrebuju pomoc s malým. Chápem, mali ho neskoro, ale to nie je moj problém. Ja som s ním naozaj často, nemám kamarátky, len priateľa, takze si nechodím po vonku, zväčša som len doma alebo s priateľom, s ktorým sme spolu už 3,5roka. Chcela by som ísť žiť s ním, ale citovo ma vydierajú, ze mam ešte bývať doma, lebo potrebuju pomoc…lebo mi platili vysokú školu - tak ja ze dobre, budem vám mesačne posielať peniaze, budem chodiť za malým, ale chvem odísť. Oni ze peniaze nechcú, ale chcú pomoc a preto mam bývať doma. Vraj som odporná lebo chvem odísť a nič si nevážim čo do mna psychicky aj finančne investovali. Mám už pocit, ze sa zblaznim z toho všetkého. Pritom mam dobre zamestnanie v odbore, chovám sa normálne, venujem sa malému, ale proste chcem žiť sama. Nemôžem povedať, ze by boli zli na mna, varia, zaujímajú sa, ale obmedzujú ma na slobode vo veku, kedy sa to už nedá akceptovať. Čo mam robiť?
@simca06022011 nepovedala som, ze tam ma byt nonstop po ruke, ale podla mna je normalne, ked obcas pomoze, ja to aspon v mojom okoli vidim bezne.
Tvoj život, nech sa starajú
Píšeš, že mama je katolícka. Nebude problém skôr v tom, že chceš ísť žiť s priateľom bez svadby? A aby k tomu nedošlo snaží sa ta za každú cenu udržať doma. Starostlivosť o brata by potom bola len zámienka prečo ťa doma potrebujú.
Mňa by zaujímalo, prečo sa o svoje dieťa nemôžu starať oni? Neznášam tieto typy psychických vydieračov...urobili si dieťa, nech sa starajú...Akú pomoc vlastne potrebujú? Nechápem🙈
@ahhola presne podobne som chcela napísať.
Rady tu už dostala, aj také že sa má porozprávať, vysvetliť, ale nepomáha to.
Takže už byť ticho, hľadať s priateľom nové bývanie( či už podnájom, alebo hypotéku na svoje), postupne si odnašat mimosezonne veci, a potom raz keď nebudú doma zbaliť všetky osobné veci a tadaaa preč.
Slušná komunikácia nepomáha, tak si zaslúžia takýto preplesk. "Voľ byť, ako nebyť otrokom"...slová klasika
Hlavne je si uvedomit, ze to nie je tvojproblem. Proste nemozes zahodit svoj zivot, lebo oni si to sami nevedia naplanovat. To nie je tvoj problem. Ako ja by som sa takto vydierat nenechala a ak mas moznost, normalne by som odisla. V tom ti fakt branit nemozu
Koľko majú rodičia rokov?
Súrodenec na ZŠ má koľko? Môže mať 7 ale aj 14🤷
Mám deti od seba 15 rokov. Keď dcéra končila VŠ tak syn mal 9. Rozum sa mi zastavuje nad tým, čo píše autorka.
dobre ta manipuluju a vydieraju. Ved tvoj surodenec je ich dieta a nie tvoje. Ty si dospela a mozes odist kedy chces, bud to budu akceptovat alebo nie. Ked mali dieta ako starsi, tak si to mali premysliet. Pomoct im mozes, ale s nimi byvat nemusis. To akoze ty mas vlastne do dospelosti svojho surodence byvat doma, aby si im s nim pomohla?? No to ta asi tvoj priatel coskoro niekam posle...mysli na svoj zivot. Pomoc rodicom samozrejme, ale aj svoj zivot mas.
Necitala som diskusiu, ale normalne odid, mas na to plne pravo, ty nie si predsa rodic tvojho surodenca... takze mozes za nim kedykolvek prist. Ani tie peniaze nemas preco posielat. Je to ich uloha, dieta si vychovat. Ak ta budu chciet odtrihnut a tak sa pomstit, tak nech to urobia. Nenechaj sa vydierat.
Milá autorka, nedá sa každému zavďačiť. Treba sa naučiť aj zniesť to, že ťa bude niekto mať za odpornu a zlú. Nech si to hovoria,myslia atď....je to ťažké keďže sú to rodičia,ale ty máš právo na svoj vlastný život. Ty si si brata neadoptovala. Oni sú za neho zodpovední. Ja by som sa zbalila a šla preč, nech si vravia čo chcú. Si dospelá a svojpravna. Nenechaj sa manipulovať a využívať. Prajem veľa síl!
Už je čas odísť.Necit sa vinna a hlavne im hneď nesľubuj, že si brata budeš brávať, pomahat a pod....budú urazení samozrejme, ale nemôžu Ta držať doma a vydierať.Bez emócií... rozhodni sa s frajerom kedy, oznam rodičom, keď Ťa nebudú chcieť stratiť úplne budú to musieť akceptovať.
Máš odísť a začať žiť svoj život. Ak im to nevieš povedať do očí, tak im to napíš, že už je dávno čas prestrihnúť pupočnú šnúru. Ak potrebujú pomoc s bratom, nech si zaplatia opatrovateľku alebo nejakú susedu. Jednoducho ťa citovo vydierajú, nič im nie si dlžná. Nie je to tvoj problém, že si spravili dieťa neskoro. Ale bude to tvoj problém, keď tvoj priateľ stratí nervy a pôjde hľadať ženu, ktorá bude môcť byť s ním, nie bývať u svojich rodičov a robiť ich prácu (lebo starostlivosť o vlastné maloleté dieťa je ICH zodpovednosť, aj keby ti darovali milión).
Ako sa staráš o súrodenca? Čo s ním robíš, čo nemôžu robiť oni dvaja? Skutočne nechápem tomuto vydieraniu 🤦. Ty nie si jeho matka, ale sestra.
Až mi je smutno z toho, ako ťa manipulujú, ovplyvňujú.
Odsťahuj sa, ži svoj život, užívaj si lásku priateľa a nikdy nedovoľ, aby toto pokračovalo. Čím skôr odídeš, tým to bude lepšie, pre všetkých. Navštevuj ich na narodeniny, meniny, Vianoce, sem tam, keď sa ti bude chcieť. Tiež pomáhame rodičom, no nie každý deň a pod ich tlakom.