Nič ma nebaví
Ani neviem, čo od toho očakávam, asi sa skôr potrebujem len vykecať...
S priateľom to ťaháme spolu piaty rok, prvé tri som bola do neho neskutočne zamilovaná, až chorobne by som povedala. Nemali sme vzťah ako z filmu, ale ani nejaký hrozný. Skôr taký priemer. Dobré chvíľky sa striedali s horšími.
Potom sme spolu začali bývať.. Bola som šťastná, že konečne máme spoločný domov.. prešiel rok a pol a ja to domovom už nazvať neviem... Nehádame sa, sem tam nejaká výmena názorov, ale nič hrozné... Ale tá láska, akokeby vyprchala... A bohvie, či tam niekedy bola z mojej strany.. či to nebolo len poblaznenie, alebo ako to nazvať...
Zo začiatku sme veľa vecí doma robili spolu, povedala by som, že on aj viac.. no čím dlhšie sme spolu bývali, tým to bolo horšie.. pomaly prestal s domácimi prácami, po narodení nášho bábätka... Dá sa povedať, že do pôrodu bolo všetko fajn, po pôrode koniec... Ešte prvé týždne sme stáli spolu pri postieľke, držali sa za ruky a usmievali sa na nášho drobca... Postupne odišlo aj to... Teraz popestuje, zabaví sa s malou, ale ozaj málo... Stále som s ňou sama... Domácnosť je celá na mne... Intimita bula bodov takisto... Z mojej strany... To, ako sa otočil, otočilo mňa... Pred pôrodom sa nevedel malej dočkať, pár týždňov po pôrode som rada, keď ju vidí aspoň večer, keď príde domov z práce/z vonku/z koníčka... Ani spolu už takmer nechodíme s malou von...
Ja som pribrala, zmenila som stravu, začala sa viac hýbať (cvičiť kvôli bolestiam nemôžem), ale aj tak váha stojí, uisťuje má, že sa mu vraj stále páčim, ale ja som nešťastná pri pohľade do zrkadla.. Neviem, či to je mnou, alebo ním... Priznám si, že bývam na neho hnusná.. dosť mu vyčítam a čím viac vyčítam, tým viac sa vzďaľujeme... A čím viac sa vzďaľujeme, tým viac pochybujem o našom vzťahu a nedokážem s ním spať, už si to s ním ani neviem predstaviť.. Často sa pristihnem pri tom, že mi vlastne ani nechýba... Potom zas príde obdobie, kedy mám chuť si za toto všetko dať facku a silno ho objimem... Či som ho ja odradila od domácnosti a spoločne strávených chvíľ, netuším, ale je pravda, že som na neho dosť tlačila, aby s nami trávil čas.. prišlo mi to automatické, že keď sa dvaja stanú rodičmi, spoločne sa zúčastňujú na výchove, na prechádzkach, na starostlivosti o dieťa... On mi raz povedal, že žena sa má starať o deti, chlap je ten, ktorý má zarábať... Tým ma prekvapil, pretože sa tak nikdy predtým nevyjadril, a s deťmi mal vždy super vzťahy, či už z rodiny alebo s cudzími na ihrisku... Možno som len unavená už zo všetkého a je to len dočasný pohľad na náš vzťah a možno sa mi otvorili oči.. keď som unavená, málokedy mi prejaví aspoň pochopenie, skôr stále počúvam, aká som stále nervózna, ale keď som mu x-krát povedala, že cez deň si neoddýchnem, v noci kvôli malej nespím a už proste nevládzem, plus frustrácia z výzoru môjho, tak neprejaví pochopenie, nemám v ňom oporu 😔 a to ma ubíja ešte viac... Nie je zlý, je veľmi šikovný, múdry, a keď nie o sa rozhodne spraviť tak je to aj 220%, ale keď nechce, nedonúti ho ani "nôž na krku" obrazne povedané... A aj tá empatickost mu chýba vo väčšine prípadov.. neviem či bol taký aj pred tým, nejak som si to nevsimala, vždy som v ňom videla zmysel môjho života a chlapa, s ktorým chcem zostarnúť... Dnes, kým mi malá spí, pozerám do stropu a o zostarnuti pochybujem... Pred tým sme sa chceli aj zobrať niekedy v tomto období, no ja o tom už nechcem ani počuť... Či mám urazenú hrdosť, alebo môj inštinkt mi radí, ale svadbu už nechcem... Neviem čo si sama mám myslieť, či je to obdobie, alebo to bude už len horšie... Ja mám po 30tke, on po 40tke... Neviem ani akú radu čakám, či dúfam v komentár, kde sa dočítam, že aj inde to takto bolo a prešlo to, alebo bolo treba niečo urobiť, aby sa to zlepšilo, alebo komentár bude od rozidenej ženskej... Neviem... A momentálne tak stagnujem, že ani neviem, či chcem poradiť, či to chcem zlepšiť, alebo už nemám záujem... Momentálne som neskutočne vyčerpaná zo všetkého... Z neho, z dieťaťa, zo životnej situácie celkovo, zo seba...
@majusik1304 nemôžem, mám doma fakt povinnosti, aj školáka, teda aby som bola úprimná, tak dvoch školákov, ale so starším sa učiť netreba, už je starší a šikovnejší, len s projektmi treba pomôcť, ale mladší školák je hotová katastrofa, neochota učiť sa, nebaví ho to, ešte aj pozabuda, čo sme sa 2 a pol hodiny učili ucivo, variť, upratať, úlohy robiť s mladším, malá je teraz chorá, dnes ju to chytilo 🙈 ach celé zle...
@ropucha6 s troma, akurát že staršie dieťa už nepotrebuje takú pomoc, ako mladšie a najmladšie 🙈 nie, chvalabohu sme ku svadbe nedospeli, a dúfam, že na to ani nepríde téma...
No, čo urobím? Utekám domov, aby sa malej nič nestalo, lebo on znervoznie a poradiť si nevie 🙈 x-krát som sa pýtala, že keby musím do nemocnice čo spraví s malou, keď nevie zvládnuť hodinku bezo mňa 🙈 žiadna odpoveď, iba sa oduje akože čo si o ňom myslím... Strašne to po pôrode s nami šlo dole vodou...
@oonnaganamakusai nie, nefotim sa s ním, nemám o fotky záujem, kedysi, keď to bolo v pohode, tak sme sa fotili, ale už dlho nie... A Facebook nemám, mňa sociálne siete a ten virtuálny život nebaví...
@oonnaganamakusai čiže fotky mám len v telefóne, nikde nefigurujú
@zmrzlinka2021 my sme šli do spoločného bývania po 2,5 roku randenia, a dieťa prišlo po štyroch rokoch. Dovtedy sme fungovať vedeli, že to po narodení dcéry bude také hrozné som nečakala, lebo s mojími deťmi má úžasný vzťah... Hold sme si není súdení
@luccija lebo auto nemám, tak všade s kočíkom chodíme, aj niekoľko kilometrové prechádzky len ja a malá...
Presne, ony mali úplne iný režim, ako to vychádzalo mne... A mám dve deti okrem tejto malej, len staršie som nespomenula preto, lebo je samostatné takmer úplne, čiže to mi nedáva zabrať...
Niečo treba vymyslieť, ale to by on musel mať ochotu... A presne ako píšeš, on nevie obsediet, stále niečo robí, majstruje, musí byť v pohybe... Škoda len, že to nevie zúžitkovať aj pri malej...
@luccija a bývam v meste, som zabudla dopísať 🙈 len mňa toto mesto nebaví, betónová džungľa... 🙈
@dzejsik vidíš, samorozkladaci stan znie super, že mi to nenapadlo, lebo tam sa moc nemáme pred slnkom kam schovať, je tam síce slnečník, ale ten musíme stále stelovat podľa slnka 🙈
@lucinka12356 syn má kamarátov aj kamarátky, ale poznám sa len s jednou mamičkou, ktorá je profesionálna fotografka a tá má vybookované aj víkendy 🙈 hlavne teraz v lete...
Áno, počula som o tom, že také malé dieťa veľa spí, no toto je asi výnimka 😅 cez deň po 20-30 min 3-4x a v noci každú chvíľu tiež hore, ale vidíš, usmiaty smajlík a aj reálne mi naskočil úsmev po prečítaní tej vety, ďakujem 😊
On skôr cíti tlak v tom, že chcem aby s nami trávil čas... Tá záhrada mi príde akoby únik pred povinnosťami, lebo dokáže tam ísť aj keď prší, aj keď tam je robota len na 2-3 hodiny, on to dokáže natiahnuť na 7 hodín...
Finančne dobre, ja mám peknú materskú a s výživným + prídavky na ostatné dve deti mám cca 960€ mesačne...
On okolo 1500€...
Čiže sťažovať sa nemôžem, len tú ochotu keby si našiel 😔
@eskop ja som skôr introvert v tomto, málokedy sa viem pustiť do reči, to už musí byť, keď sa s niekým zarozpravam... 🙈
Raz som spoznala jednu, prišla mi ako super baba, aj sme si vymenili čísla, že keď pôjdem na ihrisko, zavolám jej, býva hneď vedľa ihriská, čiže môže len zbehnúť, ale odvtedy nič... Keď som sa aj ozvala, vždy nejaká výhovorka, tak som to vzdala, pritom tá holka tam na ihrisku bola, ale to som nevedela, keďže odpísala, že dnes nie mám to a hento, tak som tam nešla a zistila neskôr, že tam dotyčná predsa len bola...
Ale v podstate si aj sama môžem za to, že som sa držala len dvoch kamošiek a neskúšala budovať iné priateľstvá... Budem sa musieť prekonať...
Rozumiem. A ak je doma muž, on sa nemôže trochu povenovať školákovi, kým spí bábätko, a ty si oddýchneš? Alebo pomôcť v inej činnosti, aby si si mohla oddýchnuť? Nečítam komentáre, takže neviem či si o tom už písala.... ale no podľa mňa mu treba reálne nechať dieťa/deti na aspoň hodinu dve, to prežije aj on aj dieťa a ty si musíš ísť oddýchnuť. Nedá sa, žeby žena všetko ťahala. Ja mám štyri malé deti, ešte ani jedna nie je školáčka, ale môj muž sa veľmi aktívne zapája do starostlivosti, sama by som to nedala a keď už fakt vôbec nevládzem, tak jednoducho odovzdám deti mužovi, zampknem sa v spálni a spím. A ocko vysvetľuje deťom, že mamka si musí pospať, nevládze. Lebo deti samozrejme vždy chcú mamu 🤩 držím palce, aby to muž pochopil a najlepšie to pochopí, keď ostane s tými deťmi chvíľu aj sám....
Škoda, že žena nemôže utekať od povinností kade tade 🤩...
Ale muž ide na záhradu autom nie?tak supnes tam kočík a idete spolu aj staršie deti by s ním mohli niečo majstrovat.Ked máš 3 deti a si v podstate na ne sama, plus teraz mimino choré chápem, že si sa "opustila", tak budeš stelovat dáždnik, stan, bazénik v lete tam bude dobre, ale víkendy aspoň jeden deň nech sú vaše.Lebo toto je cesta do pekla žijete spolu, ale každý zvlášť.
@majusik1304 on už párkrát s ňou zostal sám, ale nedával to, preto pri najbližšej príležitosti sa radšej takým situáciám vyhýbal... S malým robil úlohy asi 4x v živote a ani na to nemal nervy 🙈 jemu sa proste nechce, je moc pohodlný... Ale tá jeho pohodlnosť sa bohužiaľ prejavila naplno až počas tehotenstva a narodení malej... Keďže mu nepomáha dohovaranie, ani prosby, ani výčitky, ani "prehovorenie do duše", ani hádky, nič, tak som sa dneska s jeho dospelou dcérou bavila, že bude lepšie, keď pôjdeme od seba, lebo najviac ma vyčerpáva on popravde, to ako ignoruje povinnosti, ako sa stavia chrbtom k zodpovednosti a ako svoje problémy má na háku a nerieši ich... Zostal úplne iný, uvedomujem si, že aj ja mám na tom svoj podiel tým neustálym tlakom na neho, ale ja som len chcela, aby otvoril oči a začal sa chovať zodpovedne voči nám aj voči sebe... Iba ho to odradilo od nás...
@luccija nie, buď sa nechá vyviesť alebo ide na bicykli... Lebo kto by si pri robote nedal pivko, že? 🙈
Ono táto vyčerpávajúca situácia trvá už dlhšie, teraz to však vyeskalovalo... A ja už naozaj nevládzem ho prosiť, vidím, že to má práveže opačný efekt. Vie, že od neho neodídem, lebo nemám kam, tak som sa rozhodla, že pôjde on... Nedávam to s ním, ako si napísala, žijeme síce v jednom byte, ale každý zvlášť... A to ma vyčerpáva ešte viac... Keď chce, je naozaj úžasný, ukážkový, ale to ozaj musí chcieť a je to hrozné málokedy... A aj preto som to doteraz držala, lebo som dúfala, že sa "rozbehne" a zostane taký super stále... Ale je to len vtedy, keď chce a keď vidí, že je "zle", že sa rozhodujem ho opustiť... Vtedy sa posnaží pár dní a potom je to zase o tom istom... Myslela som, že vekom ho to prejde, keď príde na svet malá, že svoje sľuby dodrží, veď tak sa na tú malú tešil, bozkával mi brucho, pri zaspavani mi ho hladkal a tak sme spolu zaspali... Potom to začalo ísť dole vodou, keď sa blížil pôrod, asi si už uvedomoval tie povinnosti a kolotoč, ktorý nastane... A po pôrode hotovo... Len prvé týždeň, taký mesiac bol v pohode, tešil sa spolu so mnou, aj malú prevalil, ozaj bol super otec, a aj to ho prešlo...
Nájdi si kamošku nejakú vo svojom okolí maminku a choďte spolu s deťmi na prechádzku.. Deti sa neskôr prehrajú a vy pokecate. Ani nevieš koľko mamiciek ma podobne problémy ako ty. Ja tiež nemám kamošky v okolí, ale mala ma 2roky a keď ideme na ihrisko nemám problém sa dat s niekym do reci keď vidím, ze je záujem aj u inej mamičky