Nie som schopná dlhodobého vzťahu: Čo so mnou nie je v poriadku?
Ahojte, neviem či to má tiež niekto tak, ale nie som schopná dlhodobého vzťahu. Mám 43 a môj najdlhší vzťah trval 6 rokov. Väčšinou však pol roka, nezriedka 3 mesiace. Aby som to zarámcovala. V mladosti som mala vzťah od 17-19r, potom od 20-26r. Aj sme sa mali brať, bola to veľká láska, ale priateľ zomrel, autonehoda - nie jeho vinou. Z toho som sa dostávala 2 roky. Potom som okolo 27r stretla muža - taká tá láska na prvý pohľad - ale nepoužiteľného do života - čo som aj podvedomo vedela, ale nechcela vtedy vidieť. S ním som bola 5r, aj sme spolu bývali, náš vzťah bol trochu taliansky, ale plný chémie, smiechu... prišlo vytriezvenie a keď som zistila, že tu toto nebude mať budúcnosť, rozišla som sa s ním. A odvtedy, posledných 10 rokov nie som schopná normálneho vzťahu, na každom niečo nájdem a ukončím to, max do 6m, kedy sa niečo ukáže a ja to stopnem.
Ako som tých mužov videla ja:
Tri krát boli muži zďaleka, a na diaľku to nefungovalo a ja som sa nechcela sťahovať, jeden mi prešiel, že má problém s alkoholom, jeden bol mladší a bol ešte dieťa, čo potrebuje mamu, jeden mi prišiel ako skrytý gay, 2x mamánek žijúci doma v detskej izbe, jeden mal divné úchylky a sklony ku swingers- čo ja nemám, jeden podivín panic vo svojich 40r, jeden vôbec nevedel prejaviť žiadnu emóciu a mal srdce ako z kameňa a na ulici sme vyzerali ako brat so sestrou, ďalší mal problém s peniazmi a chcel, aby som mu kupovala kredit na mobil, lebo po zaplatení výživného a nájomného mu nič neostane. S týmito mužmi som nespala, iba som sa stretávala, dávala im šancu, padli nejaké bozky v niektorých prípadoch a už som ďalej nešla. V dvoch prípadoch som sa naozaj zaľúbila - jeden bol zadaný, takže som tomu dala stopku hneď ako som to zistila (klamal mi od začiatku) a druhý bol až príliš dominantný a mal príliš veľa žien okolo, ktorým nevedel odolať... 3x rozvedený, každé dieťa s inou, chronický sukničkár.
Posledné tri roky si myslím, že niečo je so mnou zle. Že ja nie som schopná vzťahu.
Že ako keby na každom už nájdem dôvod, prečo to nebude fungovať. Viem, že muži o mňa relatívne majú záujem, ale ja ich "zazdím" skôr, ako stihnú niečo urobiť, lebo mi už tam v pozadí blikajú všetky kontrolky a vejú obrovské red flagy.
A pritom to jediné, čo by som si naozaj priala, je mať normálny, krásny, pokojný vzťah s mužom, s ktorým to všetko tu bude mať konečne zmysel. Rozprávala som o tom so
Tak ja neviem, som chybný kus? Nenainštalovali mi vzťahový SW? Je na tom niekto podobne?
Určite nie si "chybný kus". To, čo popisuješ, znie skôr ako kombinácia nespracovanej traumy a veľmi silne vyvinutého obranného mechanizmu.
Tu je pohľad "zvonku" na to, čo sa môže diať:
1. Trauma zo straty (26r): Smrť partnera v čase, keď ste plánovali svadbu, je obrovský šok. Ak si sa z toho "dostávala 2 roky", je možné, že tvoje podvedomie si vytvorilo vzorec: „Milovať niekoho naplno je nebezpečné, lebo o neho môžem prísť a tá bolesť ma zničí.“
2. Mechanizmus "Red Flags": To, že vidíš varovné signály, je v poriadku – mnohí z tých mužov, ktorých si popísala (alkohol, mama hotel, finančné parazitovanie), boli objektívne nevhodní. Problém je v tom, že tvoj mozog ich možno podvedome vyhľadáva. Vyberáš si typy, pri ktorých je "isté", že to nebude fungovať, čím chrániš samu seba pred skutočnou intimitou a rizikom ďalšej straty.
3. Hypervigilancia: Po 10 rokoch si v stave neustáleho skenovania chýb. Hľadáš dôvod, prečo to ukončiť skôr, než by ťa ten človek mohol zraniť. Je to forma sebapreventívneho úteku.
Nie si v tom sama. Mnoho žien po 40-ke, ktoré si prešli ťažkými rozchodmi alebo stratami, má tento "radar na chyby" nastavený príliš citlivo. Ten "softvér" máš, len je momentálne nastavený na režim "Prežitie" namiesto režimu "Dôvera".
Skúšala si sa na toto obdobie posledných 10 rokov pozrieť s terapeutom cez optiku citovej väzby (tzv. attachment)? Často sa u ľudí s podobnou skúsenosťou objavuje "vyhýbavý" typ väzby, ktorý sa aktivuje práve vtedy, keď hrozí, že by vzťah mohol byť vážny.
Máš svoje životne skúsenosti a preto vidíš tie chyby skôr ako mladé neskusene baby s ružovými okuliarmi
Radšej skôr vzťah ukončiť ako potom nešťastná sa trápiť
Držím palce
@anonym_autor prečo nevyužiješ tento čas, ktorý márniš sebaľútosťou, na to, aby si sa šla pošťúrať v sebe na psychoterapii. tam ti budú kladené správne otázky, na ktorŵ ty odpoveď už dávno vnútri máš, len ju nechceš počuť. ako vždy, všetko začína v detstve...
Vesmir nikomu nic nedlhuje. Neexistuje garantovany narok, ani pravo na stastie. Niekto ma proste smolu, kombinacia viacero veci (neustaly rovnaky vzorec vyberu nespravneho partnera,...) a zostane sam/a. Jediny, kto s tym nieco vie urobit, si ty sama, okolie za to nemoze.
Unbehlofen - de si? Mas sichtu
@martinmmartin mne ho tu nepleť, nechcem ho tu. Ak nemáš čo povedať k tomu, tak to nekaz.
@anonym_autor prečo nevyužiješ tento čas, ktorý márniš sebaľútosťou, na to, aby si sa šla pošťúrať v sebe na psychoterapii. tam ti budú kladené správne otázky, na ktorŵ ty odpoveď už dávno vnútri máš, len ju nechceš počuť. ako vždy, všetko začína v detstve...
@victoriab to je zlaté 🙂... kontinuálne od 26tich rokov chodím na psychoterapie. Niekedy intenzívnejšie, niekedy raz za mesiac, niekedy raz za Q.
A koľko najdlhšie si bola sama? Nemyslím po tej tragédii.
@gribka1 asi dva roky, mimo toho predtým. Ale teda ja toto stretávanie sa 3m neberiem ako vzťah. To je len také, že ideš na kávu, na výlet, na prechádzku, do kina... a zistíš po postupnom stretávaní, že tam nie je match.
@anonym_autor praveze mi prides velmi rozumna, preco by si mala s niekym byt, kto je “vadny kus”. Snad raz stretnes niekoho normalneho, ale v tomto veku su vsetci normalni vacsinou zenati
@anonym_autor praveze mi prides velmi rozumna, preco by si mala s niekym byt, kto je “vadny kus”. Snad raz stretnes niekoho normalneho, ale v tomto veku su vsetci normalni vacsinou zenati
@anonym_f1cf48 a hlavne normalny = nudny . Plus bohvie co jej kamosky nakecali ako ma urcite naviac a ze ked bude cakat tak to URCITE vyde
Určite nie si "chybný kus". To, čo popisuješ, znie skôr ako kombinácia nespracovanej traumy a veľmi silne vyvinutého obranného mechanizmu.
Tu je pohľad "zvonku" na to, čo sa môže diať:
1. Trauma zo straty (26r): Smrť partnera v čase, keď ste plánovali svadbu, je obrovský šok. Ak si sa z toho "dostávala 2 roky", je možné, že tvoje podvedomie si vytvorilo vzorec: „Milovať niekoho naplno je nebezpečné, lebo o neho môžem prísť a tá bolesť ma zničí.“
2. Mechanizmus "Red Flags": To, že vidíš varovné signály, je v poriadku – mnohí z tých mužov, ktorých si popísala (alkohol, mama hotel, finančné parazitovanie), boli objektívne nevhodní. Problém je v tom, že tvoj mozog ich možno podvedome vyhľadáva. Vyberáš si typy, pri ktorých je "isté", že to nebude fungovať, čím chrániš samu seba pred skutočnou intimitou a rizikom ďalšej straty.
3. Hypervigilancia: Po 10 rokoch si v stave neustáleho skenovania chýb. Hľadáš dôvod, prečo to ukončiť skôr, než by ťa ten človek mohol zraniť. Je to forma sebapreventívneho úteku.
Nie si v tom sama. Mnoho žien po 40-ke, ktoré si prešli ťažkými rozchodmi alebo stratami, má tento "radar na chyby" nastavený príliš citlivo. Ten "softvér" máš, len je momentálne nastavený na režim "Prežitie" namiesto režimu "Dôvera".
Skúšala si sa na toto obdobie posledných 10 rokov pozrieť s terapeutom cez optiku citovej väzby (tzv. attachment)? Často sa u ľudí s podobnou skúsenosťou objavuje "vyhýbavý" typ väzby, ktorý sa aktivuje práve vtedy, keď hrozí, že by vzťah mohol byť vážny.
@anonym_21e61d to si ty ChatGPT Lady len teraz ako anonym?
@gribka1 asi dva roky, mimo toho predtým. Ale teda ja toto stretávanie sa 3m neberiem ako vzťah. To je len také, že ideš na kávu, na výlet, na prechádzku, do kina... a zistíš po postupnom stretávaní, že tam nie je match.
@anonym_autor To snáď bola len smola na takéto výkvety, no je jasné, že výber je stále obmedzenejší, bohužiaľ. Jeden z tých ďalších môže byť kľudne v pohode.
@victoriab to je zlaté 🙂... kontinuálne od 26tich rokov chodím na psychoterapie. Niekedy intenzívnejšie, niekedy raz za mesiac, niekedy raz za Q.
@anonym_autor neviem preco je to zlate, ja tvoj zivot nepoznam, z par riadkov mozem radit iba to, co z par riadkov viem vycitat. a co si na tej psychoterapii zistila? ved to je 20 rokov pomaly.
@anonym_autor neviem preco je to zlate, ja tvoj zivot nepoznam, z par riadkov mozem radit iba to, co z par riadkov viem vycitat. a co si na tej psychoterapii zistila? ved to je 20 rokov pomaly.
@victoriab nič sme nezistili, niekoľko rokov som spracovávala smrť priateľa a inak som sa tam chodila skôr vykecať, posťažovať, a poradiť. Nič sa neriešilo ohľadne vzťahov. Terapeutka sama povedala, že jednoducho nejako to boli dosť vadné kusy, doslova
@anonym_autor ani jeden zo spomenutých mužov nie je vhodný na normálny vzťah. V dnešnej dobe si myslím, že je veľmi ťažké nájsť rozumného partnera do života a tie "vhodné" kusy už sú zobraté.
@anonym_f1cf48 a hlavne normalny = nudny . Plus bohvie co jej kamosky nakecali ako ma urcite naviac a ze ked bude cakat tak to URCITE vyde
@martinmmartin nie je normálny nudný, za tým je vždy niečo iné. Buď sa o seba nestará alebo to nevie so ženami alebo v tom niečo je. Píšem z vlastnej skúsenosti
Mas rozvedenych rodicov?
@beata_k nie, rodicia zili spolu 56 rokov a nikto v mojej rodine nie je rozvedeny.
@anonym_autor Nie, ja si myslím, že na tom nie je nič zvláštne, predsa už nemáš 20 rokov a ružové okuliare, už si si niečo zažila. Ja to mám podobne, tiež vidím všetky zle signály dopredu 😅 Ale ja nikoho ani nehľadám, úprimne už nemám záujem, ale sem tam sa stane, že sa nájde niekto, kto by mal záujem, ale ja to pokojne odignorujem. Podľa mňa si dosť realistická, a to " kazí lásku", ale z môjho pohľadu je to fajn vec, uchrani ťa to pred zbytočnymi sklamaniami a stracanim času s idiotmi