Odlišné správanie priateľa pred rodinou a kamarátmi

Ahojte. Chcela by som sa s Vami podeliť o môj problém, ktorý má trápi od začiatku nášho vzťahu. Mám 22 rokov, priateľ 27, skončila som VŠ a s priateľom sa plánujeme odsťahovať. Máme vzťah vyše 4 rokov. V našom vzťahu je úplne všetko ideálne, snaží sa, pomáha mi so všetkým, rozumieme si vo všetkom..proste ideálny chlap. V posledný rok hovorí o Tom že sa vezmeme a podobne. Všetko by bolo vporiadku až na jednu vec, ktorá je pre mňa naozaj veľmi neúnosná. Ide o situácie kedy sme boli s priateľom von či už s jeho rodinou alebo mojou, alebo kamarátmi- správame sa úplne inak.. nehovorím že mi nadáva ale.. správa sa povýšenecky, mňa si nevšíma, nikdy si ma nezastane, nevie vyjadriť názor ktorý by sme mali spoločné keby sme v súkromí. Cítim sa hrozne v takýchto situáciach a navyše je to naozaj pre mňa bolestivé, ako keby trafil zakaždým do živého. Vyrastala som bohužiaľ v nefunkčnej rodine a vždy som si musela zastať iba samú seba..možno preto to tak vnímam. Môj bývalý priateľ bol práve opak. Nechcem to porovnávať lebo môj momentálny priateľ je naozaj skvelý ale bojím a nechcem s ním chodiť nikde kvôli tomuto.. ( to mi začať vykrikovať že nechcem ani na oslavu ani nikde) potom po takomto stretnutí ideme domov a ani sa nerozprávame, úplne je iný. Pár x som mu to už povedala že mi to veľmi vadí ale on to nevie zmeniť. Chce ma požiadať o ruku, chce sa stretávať s rodinou, chce somnou bývať ale toto je niečo čo neviem prekúsnuť. Viem že keby mi niekto nadávať on by stým nič neurobil, tak tiež napríklad našim budúcim deťom. On mi vždy povie že nemal vzor chlapa doma.. keďže tiež vyrastal iba s mamou... Niekedy mi to tak ublížilo že som chcela skončiť tento vzťah. Viete mi prosím povedať že či je chyba na mojej strane a či by som mala liečiť traumu z detstva?