Oslava narodenín plná dramatických okamihov: Čo robiť?
Ahojte prosím o nestranný názor. Mám sestru, ktorá má dve deti (4r. a 1r.). Ja mám tiež dve deti (3r., 1,5r.). Boli sme na oslave prvých narodenín. Staršie dieťa mojej sestry je nesmierne agresívne a podľa mňa nevychované. Celý čas s ním bol problém. Kopanie, kusanie, skrtenie, facky, päste, vyjadrovanie ako sviňa, zabijem ťa, drž hubu a podobne. Mohla by som písať do nekonečna. Fyzicky aj slovne atakoval moje deti a keď som ho napomenula aj mňa. Sestra je nešťastná, priznáva si chybu nezvláda ho. Jej manžel však ten názor nemá. Podľa neho je to normálne správanie chlapca, chráni si vraj svoje teritórium a podobne. Poobede som už situáciu nezvládla, zbalila deti a odišli sme domov. Doma som si našla správu od môjho otca, že mám byť tolerantná. Vraj nemôžu byť všetky deti také dokonalé ako moja dcéra a mám viac tolerovať jeho povahu. Vraj tak, ako sa mi moje dieťa narodilo poslušné tak im sa narodilo živé a netreba z toho robiť vedu. Mňa po prečítaní skoro porazilo. Môj manžel rázne zastáva názor, že treba spoločne stretávania ukončiť. Čo si myslíte vy?
Autorka, ako ste to napokon vyriešili so sestrou?
@katkami123 máme za sebou niekoľko rozhovor. V manželstve to dlhšie škrípe, domáce násilie úplne poprela a ja jej verím. Vždy sme si všetko vraveli a po tom všetkom, čo sme si teraz povedali jej nemám dôvod neveriť. Problém je jediný a to rozdielne názory na výchovu. Sestra si uvedomuje, že syna nezvláda a je tam s najväčšou pravdepodobnosťou aj diagnóza. Švagor si však niečo také nechce pripustiť, jeho ego to nedovolí. Čo sa slovníka týka, ma to od nich. Keď sa hádajú, urážky a nadávky padajú na obe strany. Celkovo u nich doma vládne nie ideálna atmosféra a dieťa to dosť poznačilo. Sestra chcela požiadať o rozvod, to so švagrom trocha pohlo a odsúhlasil psychológa aj manželskú poradňu. Zatiaľ sme v štádiu, že čakáme čo bude ďalej. Sestre náš rozhovor veľmi pomohol a dosť ju povzbudil v tom, aby začala konať rázne. Dúfam, že nie je neskoro a je tu ešte šanca na nápravu. Čo sa týka reakcie môjho otca dôvod bol jednoduchý, nechcel vraj aby sme sa ako rodina odcudzili. Sám nevie ako reagovať na správanie vnuka a jediné čo ho napadlo, bolo žiadať od nás viac tolerancie. V posledných mesiacov sme sa ako rodina jeden druhému viac odcudzili a nechceli sme ostatných zaťažovať vlastnými problémami. Keby sa sestra zdôverila skôr, nemuselo to zájsť až takto ďaleko. Teraz už vie, že sa na nás môže spoľahnúť za každých okolností aj v prípade že sa rozhodne pre rozvod. Deti majú zatiaľ pauzu od spoločných stretnutí.
Skvele ste to zvladli. Tesim sa s vami a dufam ze to bude mat dobry koniec.
Super ste to zvládli. Len s tým násilím opatrne. Jedná blízka z rodiny 5 rokov popiera, pred všetkými. Sestra, mama, otec, ja, kamarátky. Všetci sme jej boli blízky, so sestrou zdieľali každý prd doslova. 5 rokov ju partner bil, nepriznala sa, popierala, prisahala že sa nič nedeje. Až rok po rozchode sa s hanbou priznala, že nás celý čas klamala, lebo sa hanbila 🥺 ja by som bola ostrazita a všímala si sestru, ako sa pri ňom správa. Či sa necuka keď sa muž pohne a pod.
Znies ako rozumna a racionalna osoba, drzim palce. Si inak jedna z mala, co sa prisla poradit a nasledne dala aj spatnu vazbu, ako sa veci vyvijaju
@katkami123 áno. Obete dlhodobého násilia rozmýšľaju inak. Hanbia sa za to. Dokonca sa niektoré boja, čo by rodina a známy urobili. Partnera stále "milujú", chránia, nechcú ho stratiť, alebo aby mu niekto ublížil. Toto je veľmi ťažká téma. Ak raz niekto niekoho bije, mám veľké pochybnosti, že s tým len tak prestane a skrotne. Sestra sa podľa mňa vyhovára na chlapcovu diagnózu, aby nemusela priznať, že to chlapec má od otca. Snáď sa mýlim, ale bojím sa, že je toto ďalší budúci násilník na svojej žene, keď vyrastie.
Držím sestre palce a pevne verím, že sa mýlim a toto nebude jej prípad...
Samozrejme, stále počítame aj s touto možnosťou, že tam to násilie môže byť ALE nemôžeme niekoho obviniť bez priamych dôkazov. Riešiť to cez políciu alebo sociálku by mohlo znamenať, že sa sestra od nás odtrhne, mohla by sa nahnevať, že jej neveríme a že takýmto spôsobom zasahujeme do chodu ich rodiny. Ja som sa najskôr rozprávala len so sestrou ako žena so ženou (matka s matkou). Potom sme sa stretli všetci, aj švagor a bol nami priamo konfrontovaný. Je to predsa stále manžel a otec, a nemôžeme ho z takýchto debát vynechávať. Sestra pri ňom pôsobila veľmi sebavedomo, cítila v nás podporu, nebadala som na nej strach čokoľvek povedať. Švagor sám priznal, že odmieta skutočnosť žeby jeho dieťa malo byť "iné". Snažili sme sa mu vysvetliť, že je to úplne normálne a takýchto detí stále viac pribúda a dôležité je vedieť, čomu čelia a ako majú k nemu pristupovať. Preto som aj napísala, že teraz sa uvidí kde je "pravda". Ak sa situácia nezmení je evidentné, že bude treba zmeniť prístup a prekopať všetky možnosti riešenia. Ak sa situácia začne meniť, podstúpia sedenia a bude vidieť zmeny, bude to len dobré znamenie. Dúfam, že túto diskusiu nečíta sestra, resp. sa v nej nenašla, pretože za to čo napíšem, by sa mohla nahnevať. Nakoľko bývajú na byte, keď som stretla ich susedu, nepriamo som sa jej spýtala ako sa majú, ako si nažívajú, či má sestra moc veľkých čertov doma a podobne. Nechcela som sa jej pýtať priamo, či nemá nejaké indície aby som zasa nerozniesla medzi susedmi klebety, bola to len taká zdvorila debata (niekedy susedia vedia viac ako by sme chceli). Nepovedala mi nič, čo by ma znepokojilo ale samozrejme na tom si teraz nejdem zakladať. Ďakujem všetkým za povzbudivé slová.
A presne z takýchto rodín vzídu labilné, agresívne deti....budùci psychopati, vrahy, seriový vrahy a pod....