Partner s traumatickým detstvom

Žijem resp. prežívam v takom vzťahu ... čiže za mňa nie ... keby som mala možnosť rozhodnúť sa ešte raz, nejdem do takého vzťahu, nezaložím si s takým človekom rodinu.

Neviem, ci ti bude k niecomu moj prispevok, ale skusim. Sice som nemala vztah, ale istu dobu som sa stretavala s muzom, ktory mal tazke detstvo - bol z 3 deti najmladsi, matka ich opustila, ked mal asi 3 roky a otec na nich ostal sam, matka sa viac nezaujimala. Pocas doby nasho stretavania a postupneho zblizovania sa (nie sexualneho) som ale videla znamky toho, ze nevidel nikdy doma normalny partnersky vztah.. prejavovalo sa to takou neohrabanostou, co som spociatku chapala, no potom sa pridruzila nie dobra komunikacia, vela neprijemnych situacii, o kt mu aj on spatne povedal, ze ho to mrzi, ale nevie ako so zenami… Ja som to s nim potom aj ukoncila.. povedala som si, jedna vec je nemat doma vzor, druha nekomunikovat, nepracovat na nedostatkoch.. neviem si predstavit s takym muzom fungovat.

@anonym_autor Nebudem rozpisovat podrobnosti. Ale stretla som sa s tym. A nie, neprinieslo to do nasho vztahu nic pekne ani prijemne. Maloktory clovek vie spracovat traumy z destsva.

dnes ma asi traumy skoro kazdy, poznam to. Zavisi aj od toho, ako vedome sa k nim postavi, a ci s tym nieco robi, najlepsie s odbornikom na traumy. Verim, ze vam to bude stale klapat.-

@ivan105 preto som napísala, že také tie "horšie" alebo závažnejšie pretože také tie bežné ma väčšina ludí ale sú veci, ktoré proste väčšina ludí nezažije a sú extrémy a tie mám práve na mysli 🙂

no, ja neviem o extremoch, okrem toho, ze som sa necitil, ze som sam sebou, alebo ze mam aj inu podporu, ako materialnu, a to samo o sebe moze pre citilvejsich byt dost silna traumy. ked odhliadnem od kriesenia pri porode. Tym ta nechcem zatazovat. proste, len ukazujem, ze viac ludi moze tu istu vec vnimat rozne traumaticky.

Áno, 28 rokov som žila som s mužom, ktorého v detstve týral /brutálne bil/ vlastný otec. Keď chodil do základnej školy, jeho matka sa odsťahovala, zobrala so sebou 2 mladšie deti a jeho nechala napospas otcovi - tyranovi. Je vedecky dokázané, že ľudia, ktorí v detstve zažili traumy /napr. fyzické týranie, sexuálne zneužívanie, alebo odlúčenie od osoby, ku ktorej sú citovo naviazané/, sú v dospelosti náchylní k závislostiam a psychickým poruchám. Ak by vás táto téma zaujímala, prečítajte si knihy V ríši hladných duchov a Mýtus normálnosti. Môj partner bol závislý na nikotíne a na gamblingu. Nedokázal prejavovať lásku, nemal záujem o sex, trpel depresiami. Nakoniec spáchal samovraždu.

Áno a záleží od človeka. Môj má problémy ale skôr fyzické tým že psychicky dosť vecí potláča. Ale nie je ochotný s tým pracovať, radšej si odtrpí 3 mesiace bolestí chrbta raz za 1-2 roky...

a co konkretne? LEbo, to mavam aj ja. Vadi mi, ked susedia chodia nado mnou, ked pocujem uz akykolvek zvuk, stale mam sluchadla v usiach, neviem bez nich vobec byt tu, cez den pocuvam nieco v nich, a symptomy mam take, ze bolest ramien, svalov, aj chrbta, co moze byt z obezity a prejedania.., ale u kazdeho je to ine. co potlaca tvoj manzel?:

@ivan105 to su troška aj autisticke priznaky... nie je zatiaľ manžel ale partner a uvažujem čo s ním ďalej pretože mi začína prekážať jeho rodina aj keď za ňu nemôže a nechalo to na ňom neskutočne stopy a už sa ho miestami aj opustiť bojim aky mal ťažky život.. A celkovo čo poznám ľudí aj blízku kamošku som mala s takýmto osudom, veľmi ťažko sa mi s ňou po čase vychádzalo, pretože si vybíjala na mne svoju zlosť/bolesť a dávala mi pocítiť čo musela ona trpieť..

@anonym_autor Moj muz mal otca alkoholika a pocas detstva a dospievania to mal vselijake. Zdravy vztah doma nevidel, chybal mu ozajstny muzsky vzor a otca sa v detstve casto bal. Kedze je vysoko citlivy clovek, tak to zanechalo na nom dost hlboke stopy a nieslo sa to s nim dlho, sposobovalo to problemy v oblasti vztahov, ale aj v inych oblastiach zivota. Postupne sa mu ale podarilo z toho vymanit. Snazil sa a vela dosiahol aj sam, chodil aj k psychologicke a nakoniec je z neho naozaj velmi dobry partner a velmi angazovany otec. Az sa niekedy cudujem, ako.perfektne sa vie v niektorych situaciach zachovat, pricom doma nemal moznost sa to naucit. Samozrejme nejake nasledky tam su viditelne aj teraz, ale nic, co by nam kazilo vztah.

tak, to je dobre, asi mal silnu motivaciu na tom pracovat. to je asi aj viac, ako to, co tzv, odpozeral doma ako dieta.

@anonym_44e806 to ma mrzi, ale vzdy je aj ina cesta, aj z neho urcite bola, asi s tym nechcel nic robit, ani odbornika navstivit, moc sa stotoznoval so svojou myslou. tie knihy, inak, poznam, bol som na prednaske Mateho, ale pre mna su tie knihy moc hrube, mysel sa mi straca jak ADHD, a neviem udrzat pozornost, ale pani hore, co pisala prispevok, snad si tam najde svoje.

@anonym_autor nejaka partnerska psych. poradna by pomohla? A kamaratka co presne mala? Diagnozu? Mne z testov zatial vysla vysoko hranicna porucha a tiez asperger, cize autisticke spektrum. ADHD uz menej

@anonym_autor doplatila som na to aj ja
Som jednorodic, trauma zo vztahu na cely zivot
Nastastie odisiel ale znicil ma ako zenu, matku, cloveka
Ale pozbierala som sa 🙂

Ovplyvňuje to veľmi vzťah a už by som do toho určite nešla.

@ivan105 kamoška mala také detstvo, že sa ju opustili obaja rodičia a vychovávala ju babka, kde to tiež nebolo ideálne a my sme boli kamošky fakt že 10 rokov ja som jej pomáhala, počúvala ale posledné 2 roky to bolo s ňou na nevydržanie mala som pocit, že jej preplo a keď som sa jej hocijako snažilo pomôcť, dať radu, riešenie začala po mne kričať ako sa to mne všetko ľahko hovorí keď som nezažila to čo ona a neviem čo to je a stále vlastne za každý jej problém som mohla ja, raz som ju nedostatočne počúvala, potom som nedostatočne citlivo a chápavo reagovala a nakoniec sa mi odmlčala a napisala že si ju nevažim a že ma nikdy nechce vidieť, tak som si ju blokla a odvtedy neviem ale toto mi stačilo.. a čo sa týka diagnóz mala jednu dobu lieky ale už si nespomínam na čo ale potom už nie ale pamätám si keď navštivila psychologičku a ona sa jej vyjadrila k veci a troška jej naznačila, že chyba môže byť aj na jej strane sa od nej postavila a odišla.. čiže s takýmto človekom asi takto :D A dodám, žiadny chlap s ňou nikdy nevydržal a nemala nikdy vzťah..

manžel ani nechce rozprávať o svojom detstve. viac detí, rodičia sa síce snažili ako vedeli, ale na závislosti muselo byť. žili v určitom nedostatku. učiteľka v škole mu nadávala do trhanov. Od 15r. po brigádach aby pomohol finančne rodičom.
Rodičia vychovali z detí pracovitých ľudí. Sú manuálne šikovní.
S manž. máme už dospelú dcéru.

Ja som mala tiez hrozne detstvo a neorenasam to do mojej rodiny!!!

Ja mam tiez skusenost, zial jemu to preslo do psychiatrickej dg celkom zavaznej, kde nicil aj mna a zvysok rodiny a to mal nastavenu liecbu a 12 rokov je v terapii no vysledky su velmi pomale a slabe, takmer ziadne. Kazdy sa pomaly od neho distancoval, nema kamaratov, sirsia rodina ho trpi a ludi, ktori ho mali naozaj radi si vobec nevazi

@anonym_autor mám muža, ktorý síce nebol ako dieťa týraný, ale sem tam fyzický trest bol. To by nebolo najhoršie, horší bol studený odchov najmä zo strany otca. A prešiel si aj búrlivým rozvodom, kde jeho ex robila všetko možné, aby zo spoločného majetku dostal čo najmenej a keď sa jej to nepodarilo, štvala proti nemu deti. Našťastie jedno z detí už bolo v čase rozvodu dospelé a druhé pochopilo veľmi skoro, ako sa veci majú. S deťmi má krásny vzťah, navštevujú sa, pomáhajú si, dnes prídu na návtevu, boli sme s nimi aj s ich partnemi v sobotu na koncerte. Rodičia mu už nežijú, ale na ňom sa to detstvo, kde bolo dôležitejšie všetko okrem detí, prejavilo tak, že potrebuje veľa fyzického kontaktu, veľa objatí, držania sa za ruky, čo mi samozrejme neprekáža, naopak, len ma to u vysokého muža, špórtovca, prekvapilo. K svojím deťom sa správa presne opačne, poskytuje im dostatok záujmu, lásky, lebo sám to dostával v obmedzenej miere.

@anonym_autor manzel vyrastal ako jedinacik bez otca a matka alkoholicka, ked sme sa spoznali ona uz nepila lenze zanechalo to nasledky na nom velke. nemal muzsky vzor, nevie riesit konflikty, vsetko riesil utokom alebo utekom. Je to narcis s nezaujmom o sex, rodinu, nedalo sa s nim existovat. Uz sme rozvedeny.

@anonym_autor ja si myslím, že je to podobné, ako u detí alkoholikov. Alebo idú rovnakou cestou, alebo to na nich zafungovalo ako odstaršujúci príklad. Našťastie si môj muž nezobral ako vzor správanie sa jeho otca k nemu, naopak. A ani si nezobral ako vzor správanie sa jeho otca k jeho mame, lebo to tiež nebolo ukážkové. Paradoxne ku mne sa jeho otec správal ako k princeznej, ani k ostatným ženám v rodine sa nesprával zle. No ako manželka by som s ním nevydržala ani dva roky

Z pohľadu človeka s ťažkými traumami a kúskom sebareflexie môžem povedať ze ja sama nechcem vzťah s nikým. Nechcem trápiť ani seba ani človeka ktorý by ma chcel ľúbiť. Sú to traumy ktoré sa žiaľ prejavujú v bežnom živote a aj keď som to spracovala a pochopila nejdem sa dobrovoľne vystavovať situáciám kde je možné že sa zopakujú. Otec bol ťažký alkoholik dedkovia tiež v od 15r do 24 som bola opakovane zneužívana pod hrozbami vyhrazok a vydierania čiže som nemohla nikomu nič povedať nikomu sa zdôveriť ani "odmietnuť". Nemala som východisko. Neskôr sa u mňa rozbehli stredne ťažké depresie (diagnostikovane). Ad mi stav ešte zhoršili takže som ich prestala brať. Vyhrabala som sa z depresii začala na sebe pracovať veľa veci som prekonala. Dokonca necítim nenávisť k tým ľuďom ktorí mi tak roky ublizovali. Ale vzťah nechcem. Nedokázala by som sa denno denne vystavovať niekomu nahá a mat s nim sex. Je to citlivá oblasť života kde človek človeku dokáže najviac ublížiť. Raz za rok chuť príde aj na mňa ale to je pre väčšinu vzťahov nepredstavitelne. Som mlada 32 ročná žena ale som z vedomena s tým že samej mi bude najlepšie.

@anonym_a96436 a preco si na modrom koniku? a ako zbvladas funnlgovat vo vztahoch v praci atd?

Za mňa to vždy v ňom je, kým je pohoda môže byť fajn partner, ale ak nastanú problémy v rodine či finančné, zdravotné a podobne je veľká šanca že sa prejaví tá jeho trauma...

@anonym_autor
@anonym_autor no tak, nalejme si čistého vína, ak hovoríme o skutočnom pekle v detstve, tak to nie je dobrý " materiál", bohužiaľ, nie je to jeho vina, ale bude za to pykať celý život. Ja mám veľa kamarátok od detstva a vidím, že všetky, ktoré boli z rozvratenych rodín, bez otca,sú rozvedené teraz a nevedia udržiavať vzťahy, vrátane mňa, bohužiaľ.

@juliet86 ty si si to aj prečítala, či len tak tliachaš otázky? ako súvisí pobyt na MK s tým, že mala nejaké traumy? a druhá vec, však píše, že vzťah nechce, pretože byť pred niekým nahá nepripadá do úvahy. ty kde pracuješ, v kolektíve, kde chodíte nahí? ako súvisí jej práca s jej traumou? dotyčná píše o vzťahoch s mužmi preboha...

@anonym_637933 nastastie odisiel? KEby odisiel prec, ok, ale siahat si na zivot? NEskor jeho dusa pochopila, ze to nebolo riesenie, myslim. neviem, aky sposob zvolil, ale nikdy sa mi to necita dobre. a neverim, ze to bolo planovane. MOzno nejaky nahly dalsi skrat. Mrzi ma to, aj to, ako si to musela detom ci dietatu povedat.