Partner tvrdí, že sa ma ľudia boja. Ako to riešiť?
Som trochu smutná, tak sa chcem podeliť a získať objektívny názor. Cítila som sa dnes nepríjemne, keď počas bežnej debaty medzi mnou, partnerom a mojou sestrou som začala byt hlavnou témou ja ( neviem ako sme sa k tomu dopracovali, to je jedno a inicioval to hlavne partner) a to, aká som, ako sa ma iní určite boja, ako na nich pôsobim.
Partner je extrovert, obľúbený, majú ho všetci radi, komunikačne je excelentný, s každým to vie. Vie nadhodit s každým reč aj koho nepozná, vie zvládať situácie aj keď ho niekto vytočí a vie to proste s každým. Nemá problém hocikam ísť, vie sa prispôsobiť spoločenským situáciám. Keď sme sa spoznali, nebol taký nemyslela som, že niekedy bude takýto ale vekom, postavením a celkovo sa k tomu vypracoval ( alebo to v ňom bolo vždy len sa to prejavilo až neskôr).
Ja som opak, som introvert, som hanblivá ( už nie ako kedysi), neviem to veľmi začať s inými ja prvá. Keď mi už niekto nadhodi, viem sa chytiť a dostať sa do toho. Nemám rada spoločenské udalosti, mám svoj maly okruh a robí mi problém už aj oslavy v širšom kruhu rodiny, svadby, návštevy s väčšími partiami atd. Avšak, som vždy milá, slušná, nikdy si nedovolim ja prvá niekoho provokovať či byt neprijemna, koketna ani nič take. Viem, že veľa ľudí ktorí ma nepoznajú, pôsobím namyslene a keď ma spoznajú, tvrdia opak a že som super. No som človek, čo si drží odstup nie je to naschval, je to tak automaticky vo mne.
Zamrzelo ma, keď dnes partner povedal, že podľa neho sa ma ľudia boja. Že sa hanbil, keď zákazník mu povedal či som nasrata, keď som presla okolo ( slušne som pozdravila a šla ďalej). Tak ja neviem, ja by som si napríklad s mojou povahou nikdy nedovolila povedať nejakej zene ( ktorá ani jie je kamarátka) že jej muž pôsobí nahnevané, drsne aleho tak. Že už viacerí to povedali . Neviem sa voči tomu obhájit, mozmo mám take črty- neviem. Pritom keď idem niekam sama, som vždy taká zd som otvorena aj small talku ci s predavačkámi a hocikde. Len sa nezačnem sama prvá niečo pýtať. Vidím u veľa ľudí ako niekam prídu, ani nepozdravia, nepoprosia, to nie je môj prípad teraz som všade priala aj pekne sviatky usmejem sa… je mi ľúto, ze môj partner to takto vodi. Cítim sa potom taká, že hádam sa mu ani nepacim a chcel by ma inú. Aj som mu povedala, že možno len tak nevieme spojiť okruhy ludi, ktorých každý považujeme za fajn. No dnes mi už pri tej debate bolo do placu, ako do mna šli ( hlavne teda on) a držala som sa nad vecou, uznala čo beriem za pravdu ale celkovo, čo ma robiť človek, ktorý možno pôsobí arogantnejšie či nedostupné ale pritom ani taký nie je? Je mojou povinnosťou mat na tvári cely deň veľký úsmev a všade byt prvá, čo začne debatu?
Napr ja mám celkovo aj take smutnejšie oci alebo ako to povedať. Na počudovanie nápadníkov mám veľa aj mužov, ktorí si ma všímajú, napisu mi takze asi zase tak strasidelna nie som. Neviem, mrzí ma to
Tak sme sa dostali k merítku veci, že sa možno hanbí pred susedmi, že ste im ešte nevratili návštevu.na margo toho povedal sestre čo povedal
""""mne vyčítal že susedia keď nás pozvali na grilovačku on šiel sám ja som ísť nechcela, bolo mi to potom sprosté ale ten deň som to tak necítila aby som šla a človek ako ja nie vždy sa vie prekonať ľahko. Prekonala som sa keď sme šli raz lu ním na víno a potom sme logicky boli na rade my, no dodnes som ich nezavolala 😅mám to v pozadí hlavy ako povinnosť ktorú si treba splniť ale introvert ako ja pokial to nie sú moji ľudia"""""
Do budúcnosti budete mať problém a bude mu to vadiť ešte viac, alebo aj, keď prídu deti.
Je to pre teba neprijateľné posedieť so susedmi?
Prirodzene je komunikovať, mať sociálne väzby, mať sa s kým podeliť o zážitky, nevieš kedy sa čo stane a môžeš niekomu zavolať poprosiť o pomoc, tráviť čas.Je rozdiel byť introvert a mať socialnu fóbiu.Aj tvoj muž by rád s tebou niekde posedel u susedov videl tá uvoľnenú, usmiatu.Moj švagor každú akciu sestre znechutí načo tam ideme, počúvať toho debila, koľko tam budeme, čo budem jesť negatívny už od detstva😏sestra chodí už sama a vždy sa dobre s deťmi zabavia.
@canany čo, ak deti tiež kopírujú tvoj pohľad, nastavenie.Tak sa mi zdá, že každý sa ukrýva najradšej za nejakú črtu, diagnózu.Nikto nemá ľahký život a práve tie stretnutia sú k tomu, aby sa človek zabavil chvílu zabudol.
@eliska13 ja mám svojich ľudí, s ktorými sa stretávam keď s partnerom nie som, on ma tiež svojich kamarátov s ktorými si ide zasportovat napríklad, v práci sa denne stretá s kamaratmi lebo tam za ním chodia a vo voľnom čase už nie je potom taký, žeby napr s kamaratmi šiel do baru, do restiky či niekde von, skôr len sporty. Aj on sa občas stretne s mojimi a ja s týmito jeho - keďže väčšinu času práve v tej práci ako som písala, tak aj tam ich ja stretnem. Nie vždy sa viem zapojiť do debaty, keď preberajú čisto mužské mne cudzie témy tak nie vždy sa pri nich zdržím, ale určite aj áno ( takze nie že vždy ujdem). A potom je toto ako so susedmi, kde mne sa do toho vôbec nechce. Lebo by to bolo len zo slušnosti, nie je to typ ľudí, ktorých by som zavolala niekam von a tak. A príde mi potom až ľúto akoby dávať čas do niečoho takto keď ho môžem využiť inak.ani pre neho to nie je zas take dolezite, žeby tam veľmi chcel chodiť ale on viac prežíva tieto medziľudské veci, čo sa patrí čo je slušne atd. Ja to tak neriešim, možno preto že necítim sa osamelo alebo tak, žeby sa stalo niečo keď nepôjdem. Proste len nebudem mat taký široký okruh známych. Keď budú deti, určite sa budem musieť veľa prekonávať keď prídu kadejaké spoločenské udalosti
@nominativ vieš čo som si napríklad všimla? Ja mám ako som aj písala take trochu padnute oči, keď mám uvoľnenú pózu a pozriem sa na seba, pôsobim možno trochu zamračené. Lenže keď som medzi ľudmi a celkovo keď idem von, mám tvar taku napnutú vedome že akoby pozdvihnem tie oči, pery ľahko do úsmevu práve preto, že ta prirodzená poza na mna samu pôsobí škaredo. Ale ostatní vidia to druhé čo odpisujem. Keď sa s niekym rozprávam tiež nahodim tu vedomú mimiku a pózu, potom keď som sama a uvoľním sa normálne mi až padne tvar takze cítim, ako aom bola napnuta 😄 ale čo mám utekať teraz na plastiku? Dať si ponaťahovať tvar, očné viečka a toto všetko nech mám milší vyraz?
Mne osobne sú nesympatickí prilis priateľskí ľudia a potom sa dozvies, že tie vysmiate zlatíčka ta za chrbtom ohovárajú 😅
No tak že je divné takúto blbosť vyťahovať po roku... Inak podľa mňa rozumný človek najskôr spozná toho druhého až potom ho ohodnotí aký je.. si aká si a to že sa vždy neusmievaš od ucha k uchu nedáva nikomu právo ťa označovať nesympatickou alebo zdutou...
Ja posobim tiez tak, akoby stale nahnevane, smutne a neviem ako, neprihovaram sa nejako extra casto ludom , pritom sa rozpravam s ludmi velmi rada, len nie tak na ulici, ale ked, tak s blizsimi ludmi, alebo ak sa mi niekto prihovori, ked som sa nejako sama otvorila prva ludom, nie vzdy to dobre dopadlo, takze som skor opatrnejsia... tiez inak hovorim to, ze manzelovi sa kazdy prihovorí, mne nikto 😂
Ked sa ta ludia boja, ako si mysli tvoj chlap, vzdy mozu dufat v to, ze sa mýlia a bude to OK. Partia elektrikarov u nas chrlila historky z ich fusiek a najviac ich pobavila pani z BA,... "taka sympaticka, isla z nej dobrota, ako z matky Terezy. Nastupili na fusku zo zbijackami, bolo treba ryhy na kable a mila pani vypla elektrinu z predlzovaku a pred ocami jej muza im zacala vyhadzovat brasne na ulicu...
... Ona nas chcela vytocit, ani nevedela preco... Len nevedela, ze takych zenskych zazijeme tucet do roka. Pobalili sme sa a zavolali dalsiemu zakaznikovi, ze dojdeme k nemu. V tom vola panicka, ze jej siblo, ze sa z toho skandalu muz vytratil pre rozvodove papiere na sud a najradsej by isiel po kanaloch, lebo sa cela ulica smeje😅ci by sa mohli zajtra vratit... Pani, ja mam nabratej roboty na pol roka, 10 domov, preco mam ist k vam... Ked nedojdete, ten sa so mnou rozvedie😂tak sa zlutovali a ako vesele kopy sa na nej bavia, kade chodia po robote.
Niečo podobné som mala ja, ale ja som spoločenský typ. Po takejto kritike som sa cítila, že musím hrať. Oberali ma to o energiu a nebola som to ja.
Nakoniec som s tým pretvarovanim prestala, bola som sama sebou a čuduj sa svete stretla som manžela, ktorý ma nikdy nekritizoval.
Buď sama sebou A keď partnerovi vadi tvoja charakteristicka črtá, vedz že nie je ten pravý. Teraz ti vyhadzuje na oči toto a čo potom keď prídu nezhody vo výchove, domácich prácach atď.
On bude behať po akciách do rána a ty budeš sedieť doma s chorými deťmi.
Toto je dôležité si všímať...budúci manžel ťa má akceptovať takú aká si a nie nasilu pretvárať na svoj obraz. To je začiatok konca.