Pocit, keď vyhadzujem veci po zosnulom
ahojte
prosim ako sa zbavit toho pocit ze vyhadzujem veci po zosnulom, akoby som vyhadzovala kus jeho?
je to strasne, no musime zacat riesit veci a ja nie som schopna pomaly nic vyhodit , nedokazem to, ako to riesi.
skladovat to nemozem. ALE ZAROVEN to nejdem teraz vyhodit len postupne. ale nedokazem to. nedokazem. ide o mladeho cloveka, o to je tazsie prijatie vsetkeho. prislo to velmi necakane rychlo :(.
je to polroka co sa to stalo no ja to este nemam spracovane.
zmeni sa to casom? ja neviem co robit . psychiater iba povie ze to je normalne. no mne je tazko. uz ked tie veci len vidim
Áno, určite je to ťažké, ale keď to už nebude využité, načo to skladovať?
Nevyhodila by som, ale darovala aspoň použiteľné veci ďalej. Ja by som to asi urobila naraz, aby som tým nemusela prechádzať stále dokola a dokola...naraz vypratat, nechať co chceš a potom kráčať ďalej.
Mne ked zomrela mama, tak na zaciatku som stale chodila jej veci pozerat do skrine...proste ako keby neodisla. Po 2 rokoch som to zacala pomalicky triedit co je OK, dam na charitu, co nie vyhadzujem. Niektore jej oblubene veci si chcem nechat na pamiatku, co rada nosila a tak. Kuchynske veci, riady a pod. to som prebrala uz davnejsie. Ale veci neviem. Len mna netlaci cas, ja ten byt kde byvala nepredavam, nepotrebujem miesto ani vypratat. Lebo ked napriklad niekto zomrie a jeho byt ide do predaja, tak tam emocie neemocie, proste to spravis.
@muchotrafka298 tiez si nechavam veci na pamiatku
@anonym_autor A nebola by možnosť to darovať niekomu? Mohlo by to poslúžiť ešte. A niečo si môžeš aj nechať. Pokiaľ ide o nejaké menšie veci. Možno máš k tomu citový vzťah. Pripomína ti to toho blízkeho človeka. A to je v poriadku. Uprimnú sústrasť.
@anonym_autor A nebola by možnosť to darovať niekomu? Mohlo by to poslúžiť ešte. A niečo si môžeš aj nechať. Pokiaľ ide o nejaké menšie veci. Možno máš k tomu citový vzťah. Pripomína ti to toho blízkeho človeka. A to je v poriadku. Uprimnú sústrasť.
@bloger to nie, tam ide o take veci ako oblecenie velkej velkosti, knihy ako Koran, alebo drahe biologicke knihy, on bol velmi specificky, nebavime sa o beznom cloveku
ale asi si vacsinu necham nedokazem to dat dalej, je to ako kus jeho. akoby som.
@bloger to nie, tam ide o take veci ako oblecenie velkej velkosti, knihy ako Koran, alebo drahe biologicke knihy, on bol velmi specificky, nebavime sa o beznom cloveku
@anonym_autor drahe biologické knihy by som skusila predat cez antikvariat alebo podarovat knižnici , vš ...
Nechaj si nieco na pamiatku, co sa da podarovat dalej alebo vyuzije niekto iny by som rozdala. Clovek zomrel, ziaden kus neho skrz obnosene satstvo tu neostal a ani ti skladovanie tych veci nijako nezjemni smutok za tym clovekom. Su to len veci…
Každý kto to nezažil povie že to čo cítiš je normálne a treba to len prežiť. Kto to zažil ťa skôr pochopí a vie že tento proces sa nedá preskočiť ani urychlit. Skús si zohnať knihu Je v poriadku ak nie si v poriadku je o smuteni a ak ide o tie veci skús niečo podarovat. Knihy ponúkni knižnici nejakej škole oblečenie sa opýtaj na charite a podobne niekomu to pomôže. Skús sa skontaktovat a niekým čo zažil podobnú situáciu hospic plamienok robí podporné akcie pre ľudí co niekto stratili je to detský hospic ale možno ťa nasmeruju. Mne nedávno zomrela blizka osoba aj keď nie rodina a nosím jej veci poprosila som či si nejaké oblečenie môžem zobrať a predstavujem si že má radosť s toho že jej veci niekto z láskou opatruje a využíva ďalej. Skutočne je treba čas. Postupne tie pocity už nebudú také silné. Nič nebude ako bolo predtým budeš iný človek ale nejde o to vrátiť sa k tomu čo bolo ale vytvoriť si pomaly nový život seba s toho čo je a s tým čo sa stalo. Ale skutočne to potrebuje čas a nikto nevie koľko ho budeš potrebovať to vieš iba ty. Môžeš si ho dopriať. Niekto sa otrasie hneď niekto za rok niekomu to trvá dlhšie. A je to v poriadku
Každý kto to nezažil povie že to čo cítiš je normálne a treba to len prežiť. Kto to zažil ťa skôr pochopí a vie že tento proces sa nedá preskočiť ani urychlit. Skús si zohnať knihu Je v poriadku ak nie si v poriadku je o smuteni a ak ide o tie veci skús niečo podarovat. Knihy ponúkni knižnici nejakej škole oblečenie sa opýtaj na charite a podobne niekomu to pomôže. Skús sa skontaktovat a niekým čo zažil podobnú situáciu hospic plamienok robí podporné akcie pre ľudí co niekto stratili je to detský hospic ale možno ťa nasmeruju. Mne nedávno zomrela blizka osoba aj keď nie rodina a nosím jej veci poprosila som či si nejaké oblečenie môžem zobrať a predstavujem si že má radosť s toho že jej veci niekto z láskou opatruje a využíva ďalej. Skutočne je treba čas. Postupne tie pocity už nebudú také silné. Nič nebude ako bolo predtým budeš iný človek ale nejde o to vrátiť sa k tomu čo bolo ale vytvoriť si pomaly nový život seba s toho čo je a s tým čo sa stalo. Ale skutočne to potrebuje čas a nikto nevie koľko ho budeš potrebovať to vieš iba ty. Môžeš si ho dopriať. Niekto sa otrasie hneď niekto za rok niekomu to trvá dlhšie. A je to v poriadku
@sova7 dakujem
Niekedy je najlepsie zavolat niekoho mimo rodinu( extefnu firmu na stahovanie....). Ty mas k tym veciam citovy vztah a boli sucastou tvojej mamky- je pochopitelne ze je to pre teba tazke. Zobrat si nieco co potrebujes/vyuzijes a zvysok nechat na inych.
Niekedy je najlepsie zavolat niekoho mimo rodinu( extefnu firmu na stahovanie....). Ty mas k tym veciam citovy vztah a boli sucastou tvojej mamky- je pochopitelne ze je to pre teba tazke. Zobrat si nieco co potrebujes/vyuzijes a zvysok nechat na inych.
@zuzinka888 to si zavolame, uz ked sa bude vypratavat byt uplne aj od nabytku. to ano. ale to tak skoro nebude. len ci je normalne, mat taketo pocity.
Tvoje pocity sú úplne v poriadku. Našla som ešte Oz Kolobeh života v Prešove. Možno aspoň nasmerovať poradiť by ti vedeli aj na diaľku pomáhajú ľuďom ktorý stratili blízkeho. Ale nič choré na tvojom prežívaní nie je. Je v poriadku. Smrť sme z našich životov vytesnili nehovorí sa o nej ľudia nehovoria o svojich pocitoch sú v tom čo cítia zatvorený sami a potom majú pochybnosti či je to čo cítiš v poriadku. Ale určite je a je to ľudské.
Ja viem, ze by som nieco take nedokazala a tak by som poprosila o pomoc kamosku alebo si na to najala firmu.
@anonym_autor proste sú to len veci, opakuj si to dookola, časom to bude lepšie
Mne pri tych knihach napadlo, ze ked uz budes pripravena ich darovat do tej kniznice napriklad, tak ich mozes podpisat jeho menom. Ludia, co si tu knihu pozicaju, sa mozno pri tom mene pozastavia a tak bude svojim sposobom nejaky jeho osobny kusok stale tu.
Vsetky tvoje pocity su normalne. Nie je vyhra sa cez tuto situaciu co najskor dostat, ale naopak prezit si tie pocity, nedrzat to v sebe, vyrovnat sa s tym svojim vlastnym tempom.
Drz sa
Môjmu priateľovi zomrela manželka. Bolo mu luto jej veci vyhodit, tak ich posunul mne, co sa mi hodí. Nemáš ich komu podarovať?
Su veci a veci, tie, ktore mi toho cloveka moc pripominali, som dala do krabice a odlozila. O to lahsie sa vyhadzovali ine, lebo som vedela, ze cast toho cloveka je v tej krabici.
@anonym_autor ja by som zavolala nejaku upratovacku alebo kamaratku a by som jej dala za to peniaze, ze by to povyhadzovala..
Pol roka je malo. Smutok zo straty je este velmi silny. My, teda najmä ja som bola schopna vytriedit a vyhodit veci az po 3 rokoch. A aj tak este co to ostalo.
@anonym_autor ja by som zavolala nejaku upratovacku alebo kamaratku a by som jej dala za to peniaze, ze by to povyhadzovala..
@senta_sofia to urcite urobim
@jasoni je :(
@7komorova ano casom chceme riesit dakou firmou
4 roky mi trvalo, kým som bola schopná vyhodiť veci po otcovi. A to u mňa nebýval, mal u mňa svoju dielničku, chodil mi kosiť, stromy strihať, len také staršie veci na prezlečenie.
4 roky mi trvalo, kým som bola schopná vyhodiť veci po otcovi. A to u mňa nebýval, mal u mňa svoju dielničku, chodil mi kosiť, stromy strihať, len také staršie veci na prezlečenie.
@rusalkablack ❤
Mne ked zomrela mama, tak na zaciatku som stale chodila jej veci pozerat do skrine...proste ako keby neodisla. Po 2 rokoch som to zacala pomalicky triedit co je OK, dam na charitu, co nie vyhadzujem. Niektore jej oblubene veci si chcem nechat na pamiatku, co rada nosila a tak. Kuchynske veci, riady a pod. to som prebrala uz davnejsie. Ale veci neviem. Len mna netlaci cas, ja ten byt kde byvala nepredavam, nepotrebujem miesto ani vypratat. Lebo ked napriklad niekto zomrie a jeho byt ide do predaja, tak tam emocie neemocie, proste to spravis.