Pomáhajú vám manželia, keď ste choré?
Už druhý týžden mám sadru na nohe, dostala som barle a zle sa mi chodí. Manžel zo začiatku prvé dni pomáhal. Máme 2 deti, starší je školák vychysta sa už sám. Menší má 3 roky nechali sme ho doma zo škôlky. Tým pádom cez deň starám sa o menšie dieťa varím upratujem v rámci možností čo mi zdravie dovolí. Viem mala by som ležať a oddychovať no nedá sa to. Manžel už je na nervy zo mňa ako skackam doma s barlami. Často sa aj hádame vykrikuje mi že som hnila keď chcem aby mi pomohol podal spravil niečo. Je mi z toho do plaču. Spadla som z bicykla a zlomila som prsty na nohe preto mám sadru. A ešte nejaký čas to budem mať. Poraďte ako sa nezbláznit z tejto situácie. Manžel je nervózny keď musí mi pomôcť, je nervózny že musí chodiť do práce a ja celé dni len sedím na zadku. Vôbec ho nespoznávam. On takýto nebol. Ako sa hovorí v núdzi spoznám druhého aký naozaj je. Som sklamaná z neho, aj zo seba že som si nedávala väčší pozor na seba.
@glorikarebeka každý je schopný, aj zatknúť zuby, len slovenské ženy sú neraz sprosté, a robia doma a okolo detí za dvoch.
Ja viem že všetka starostlivosť o deti aj o rodinu bolo na mne a teraz keď sa to stalo manžel je z toho v šoku. Momentálne neviem ako túto situáciu riešiť. Škôlku máme ďaleko 20 minút peši dá sa to na aute obehat no keďže muz robí na dve smeny tak nechce ani nevie ako malého tam brať.
Joj, ked som docitala tvoje reakcie, tak este ti chcem poradit. Ak muz nevie syna vychystat, vychystaj mu ho ty, to zvladnes(predpokladam ze zvladas celodennu starostlivost o neho teraz, ked neni v skolke) a muz nech si ho s revom berie, to uz zvladne, aj ked to bude nasilu.
A pripadne poprosit nejakeho rodica zo skolky, kamosku hoc za financnu odmenu, nech ho dovezie spat. Tak si budes moct cez den oddychnut
Tebe ale RD skončil predpokladám, prečo ste dieťa nedali do škôlky? Nie je muž nervózny aj z toho že mimo úrazu nepracuješ?
@jakubrianka Áno už som pol roka po RD aj pracujem, malý nastúpil v septembri do škôlky. Len teraz nechodí keď som doma na PN
Ak je chlap nervózny z roboty a mate rezervu nech si na teba vezme OCR a môže sa starať o teba domácnosť aj o dieťa, ktoré vravíš, že musí byť doma.... Toto by som ale videla ako posledne riešenie.
Osobne pokiaľ sa dá s chlapom a chladnou hlavou si všetko vydiskutovat. On ti nemá co5 pomáhať on sa ma podieľať na chode domacnosti a keďže ty si momentálne PN preberá on na seba túto zodpovednosť.... Keď je PN on kto sa stará o všetko vrátane jeho???
Pokiaľ to pracovná doba muža dovoľuje určite 3r dieťa do škôlky. Aj 3r dieťaťu dokážeš vysvetliť že maminka je chorá a nedokáže o neho postarať a preto ide do škôlky. muž môže navariť na 3 dni aby nemusel riešiť varenie každý deň. Práčka operie a ostane upratovanie počká.
To je des, co mate niektore doma. Co si to nechate od chlapov? Doslova hadru zo seba robit, otroka rodiny a ked je problem, ze otrok zrazu netaha, pankovi sa zruti pokojny zivot? Aby sa jeden dospely chlap nevedel docasne postarat? Aby nevedel zaniest syna do skolky? Nerob z neho decko! Daj sa dokopy, prehodnot, ako zijete a fungujete, lebo tymto stylom bude z teba o desat rokov jedna totalne vyhorena zena. Nehovoriac o tom, aky vzor davate synom. Vyrastu z nich rovnaki sebc, ocakavajuci full servis od zenyi ako je tvoj muz.
Krásny príklad toho,ako si mnohé ženy doslova naučia chlapov byť neschopnymi.Otec dvoch detí nevie a nechce zobrať dieťa do škôlky? To znamená,že ani staršieho nebraval? A že musí všetko robiť sám? Doteraz nemusel robiť nič? Autorka nehnevaj sa,ale akého neschopaka si si sama vytvorila,tak takého máš. Každej jednej sa to vráti ako bumerang.Gratulujem
tak v tejto situacii tazko budes nieco nasilu riesit, co sa praktickych veci tyka.. ale ide hlavne o to, aby si si upratala v hlave a uvedomila si, ze to, ako si sa chovala doteraz, nie je ok.. a nie ty si este sklamana zo seba, ze si si nedavala pozor.. ak by si si nezlomila nohu, bolo by vsetko ako doteraz, ale bolo by to ok? NIE, NEBOLO.. lebo pristup tvojho muza ani predtym nebol v poriadku, len sa ti to lahsie tolerovalo, ked si to zvladala.. takze teraz mas sancu na zmenu.. na zmenu svojho pristupu.. hlavne toho vnutorneho.. prestat si brat na seba prehnanu zodpovednost za vsetko, prestat muza neustale ospravedlnovat a tolerovat mu, ze nieco 'nedava', nenechat si nadavat do hnilych, ked so zlomenou nohou nekmitas ako so zdravou - vies, aka by bola normalna reakcia, na toto? nechapavo sa mu pozriet do tvare a spytat sa, ci mu nahodou ne.ebe.. a nie ty si este sklamana zo seba.. takze mozes zacat pracovat na zmene svojho pristupu..
@majlo1234 ....to preto,lebo ,,kritické" chvíle ukazujú naozaj to,kto je ako schopný.
Pre mňa je úplne absurdná predstava,že jeden otec nedokáže niečo,čo dokáže aj mama.Myslim základné veci ako učenie,varenie,kúpanie,príprava.
Môžme nadávať na toho chlapa koľko chceme,ale pravda je taká,že keď jedna žena necha,aby to skončilo tak ako autorkin prípad tak si zato môže sama
tak ten tvoj sa ale ukázal.. a ešte že si hnilá - to by ma urazilo, zaslúžil by si mokrou handrou cez hubu ...
a to máš len nohu zlomenú , a čo by bolo keby si ozaj vážne ochorela - čo by robil potom resp. ako by sa správal????
možno ako manžel našej kolegyne - domov si doviedol frajerku aj s jej materou...a v druhej izbe ležala ťažko chorá žena. o deti sa starala rodina.
Mne muž pomáha keď som chorá ale navariť musím ja
raz som bola v nemocnici s malinkým bábom a doma manžel ostal s 3 deťmi... 18 m, 4 r a 15 r. nikto mu nič nepomohol. varil, pral, tíšil plačúce deti, staral sa.
@doriiis preto to tak potom boli, uvedomit si to. Ja som sa vzdy hrdila svojou samostatnostou, a tiez som na to doplatila. Ale nakoniec doplati aj ten moj, pretoze sa mi vtedy total otvorili oci a prestala som zo vsetkym, co som predtym robila dobrovolne. Niekedy je dobre precitnut hoc aj neskoro.
Ahojko manzel by mal pomahat, ale to si musis vyriesit sama, neviem do akej miery ta noha boli, nohu som mala zlomenu teraz januar - februar, barle som nedavala mam problem s rovnovahou, neslo to,bralo ma padat stale, na zlomenu nohu na sadru som si dala velku ponozku, natiahla a nato som si zohnala velku slapku ( 44-46) kt som zvladla natiahnut opatrne na sadru, ja som si na koniec slapky pri pate, prisila snurku vacsiu, a obviazala kolo clenka aby sa mi slapka neposuvala, stupala som zmolenou nohou na patu... ja som si takto pomohla bo barlami mi to neslo, mala som zlomene 2 prsty a priehlavok, zhojilo sa to, pisem ti to len preto ako si mozes pomoct, pre mna boli barle strasne vycerpavajuca pomoc🤦♀️ fungovala som tak 4 tyzdne. Drzkaj sa
Neskutočné ;(. Veľmi by som zvážila, či a dokedy by som s ním ešte ostala. Funkcia vzťahu mu úplne ušla. Trvaj na odvoze dieťaťa do škôlky.
No je to dost smutne. Pritom stavila by som sa, ze ak by mal rovnaku zlomeninu on, tak by si narokoval byt oslobodeny od komplet vsetkeho a mat len klud a pohodicku a este tak 2-3 mesiace po zlozeni sadry by "rehabilitoval".
Ja som bolala v nemocnici na kontrolu tyzden pred pôrodom. Po kontrole som volala mm, ze zostavam uz v porodnici. Nepozdavali sa im prietoky.
Doma maly 3 rocny syn, ktory nikdy pred tym vecer bezo mna nezaspal. Muz skudal ale maly chcel mna pri sebe.
Bolo u nas jasne, ze muz bude s malym, ked ja budem v nemocnici ale tiez sme nerátali, ze takto necakane 😁 Pekne isiel pre neho do slolky a vysvetlil, ze babetko sa uz chysta narodiť. Krasne to zvládli a do slolky ho vodil. Nemame tu rodinu takze sa o neho staral. A teda v zivote mi nepovedal, ze som hnila ani nohu zlomenu nemam. Vecer ked som ko, idem spat, domacnost neriesim. Sprace co to on. Teraz ked su mali chori, deto. Vecer kazdu chvilu pri malych. Keby mi povedal ze som hnila, to by videl!
A teda maleho mi raz po 5 minutach doniesol domov, lebo plakal ze nechce do skolky. On musi ake stihnut bus, tak aj ked vytocena, chapala som ho. Vtedy fakt nemal cas mu pedagogicky laskyplne vysvetľovať a tulit sa s nim. To bolo ale iba raz. Inak ho vodil.
Ja by som asi velmi zvazila take spoluzitie. Orajem ti skore uzdravenie.
Je to smutné ako sa k Vám správa mal by pomáhať veď nie ste slúžka býva tak isto v byte ako aj vy. Ja som po operácii platničky 6 týždňov od operácie. Manžel upratuje vari nakupuje perie chodí do práce všetko čo som do teraz robila ja prebral na seba on. Keď chcem aspoň niečo pomôcť hneď mi povie už ti je dobre? Nechaj to ja to urobím. Aj ja mám výčitky že to mohlo dopadnúť inak ale bohužiaľ nič stým neurobíme tak to malo byť tak to je. Váš manžel by si mal vstúpiť do svedomia a porozmýšľať čo by robil keby bol on v situácii v ktorej ste teraz vy či by sa mu to páčilo také chovanie. Pevne nervy a veľa zdravia 😉
Až mi ostalo ťažko po prečítaní.
V polke decembra som si zlomila priehlavkove kosti - šmyklo sa mi v snehu v kopci pred domom na mieste - veľmi zlý moment, puklo mi v chodidle a bolo. Potom ešte som na to raz padla v nemocnici - šmyklo sa mi v nemocnici na mokrej podlahe. Verdikt - vykĺbené priehlavkove kosti, polámané, popraskané, dotrhane šľachy, svaly - úplne zle - operácia na druhý deň.
Doma 6rocny škôlkar a polročne dieťa čisto kojene. Ja som musela ostať v nemocnici. Môj muž automaticky prebral starostlivosť s pomocou mojej Maminy to zvládli úžasne. Dovtedy sa môj muž nejako malou nezaoberal - staviame dom, rieši veci okolo toho, ešte sa bál s ňou manipulovať a ja som si to užívala, takze nebolo proste treba aby “pomáhal”.
Mala som sadru 4 týždne, kliny v nohe, bolesti. Ostala som bez pohybu. Muž zostal na materskej a proste všetko sa učil za pochodu - prať, čo to uvariť, upratať, komplet starostlivosť o malú, väčší do skolky a nonstop starostlivosť o mna.
Prakticky 3 mesiace sa o nás doslova staral. Automaticky. Prirodzene. S láskou. Teraz pomaly začínam ako tak fungovať. Áno mali sme ťažké obdobie. Aj sme sa pohádali. Ale nerozumiem fakt nerozumiem prístupu vášho muža.
Dieťa treba dať do skolky, vy potrebujete kľud. Zle sa Vám to zahojí a máte ešte väčšie starosti. Keby to bolo naopak? Ako by to vyzeralo?