Prečo cítim vinu za bývalého partnera?
Prečo cítim vinu za bývalého, keď sa v jeho živote deje to, že začal žať, čo celý život sial.
Ja som odišla, aby som sa oslobodila. Ešte stále mám k nemu trauma - bond. On je teraz na dne, možno aj narc. kolaps prežíva a ja som bola už už na slobode a zasa prišlo niečo, za čo sa cítim zodpovedne. Niečo nepríjemné sa mu prihodilo a možno by aj potreboval oporu, pomoc, lenže ja viem, že keď mu ju začnem poskytovať, tak ma to vtiahne späť, navyše ma to opätovne odvráti od toho kam má vlastne smerovať môj vlastný život. Kto som vlastne ja sama po tomto všetkom, aké sú tie moje potreby. Sebecké ? Možno, ale ja som ešte nikdy nežila podľa seba a neviem ani ako sa to správne má.
Prečo cítim vinu a napokon za toto, že som sa rozhodla sama pre seba budem ešte i zlá, nevďačná, nenápomocná...akoby to nemalo nikdy skončiť toto.
Je to typický vzťah "manipulátor a obeť". Ty,aj keď nebude o tvoju pomoc žiadať,rada mu vyhovieš a pomôžeš,pretože to takto býva v takých "vzťahoch". Najlepšie urobíš,keď ho zo svojho života úplne odstrihneš, nebudeš sa zaujímať, nebudeš sa vyzvedať, nebudeš sledovať jeho sociálne siete atď. Rázny off k nemu,ak sa nechceš znova ocitnúť tam,kde si bola.
A koľko máš cca rokov? Veci sa nedejú náhodou. Ak máš tieto pocity tak si zjavne uvedomuješ čo aj možno on rovnako.. že ste podobný a máte na tom všetko rovnaký kus zásluhy.
Koľko rokov ste boli spolu?
Zaujímalo ma či vôbec zareaguješ. Keďže nie, dovtipila som sa, že ty nehladaš odpoveď, len si hľadala utvdrenie. Boli ste rovnaký ako som naznačila a to, že si odišla bolo správne, lebo kto som a aké sú moje potreby a či je to sebecké jasne naznačujú, že nevieš čo chceš. Choď a zaži si čo musíš, lebo vlastná skúsenosť je na nezaplatenie. To, že za akú cenu, to je už čisto v tvojich rukách.
Zaujímalo ma či vôbec zareaguješ. Keďže nie, dovtipila som sa, že ty nehladaš odpoveď, len si hľadala utvdrenie. Boli ste rovnaký ako som naznačila a to, že si odišla bolo správne, lebo kto som a aké sú moje potreby a či je to sebecké jasne naznačujú, že nevieš čo chceš. Choď a zaži si čo musíš, lebo vlastná skúsenosť je na nezaplatenie. To, že za akú cenu, to je už čisto v tvojich rukách.
@slaskou1975 Ahoj, áno hľadám často utvrdenie, lebo spochybňujem často samú seba a akoby potrebujem potvrdenie z okolia. Keď tak nad tým premýšľam, asi to nie je celkom správny prístup, lebo si napokon aj tak spravím po svojom. Áno sme si s ním v mnohom podobní. Mne je ho ľúto na druhej strane sa pýtam samej seba, či mám ja preňho obetovať svoj život ? Asi nie, lebo v konečnom dôsledku by ma to hnevalo. A vysvetľujem mu to tak i onak a pritom sa s ním stále stretnem. Takže jedno hovorím a druhé robím a on možno preto nemôže zobrať vážne. Sama k sebe nie som úprimná a ani som si nikdy na to nenašla priestor byť. Vždy tu bola snaha zapáčiť sa aj za cenu straty samej seba a teraz som skutočne akoby stratená. No, ako píšeš, je to všetko v mojich rukách. Celý život sa vyhýbam tej nálepke byť za ,,tú zlú," paradoxne aj tak sa jej nevyhnem. Zakaždým som tá zlá, keď prejavím samú seba - hnev, nie tak milý hlások, vlastné potreby,...
Prečo sa bojíš nalepky byt sama sebou? Nehraj sa na niečo alebo niekoho. Buď sama sebou a ostatní ako to príjmu je na nich a nie na tebe. Toto je žiaľ choroba tejto spoločnosti, čo povedia iný, čo si pomyslia… ale nie je dôležitejšie prejaviť a ukázať samého seba aký som? Kľudne aj so svojimi chybami a nie len silnými stránkami? Koho alebo čo z nás robí tato doba, alebo takéto správanie? Sme vari umelá inteligencia? Roboti? Nie!!! Sme ľudia, milujúci, nenávidiaci, pekný aj škaredý, chudý aj tučný, ale každý sme original a mame tu svoje miesto, poslanie a určite aj niekoho koho mame spoznať preto aby nám ukázal niečo nové v jeho živote a on videl niečo nové v tvojom živote. Náhody sa nedejú. Aj ja som na tom podobne, všetci vieme milovať a aj nenávidieť, ale ľahšie a rýchlejšie dokážeme vkĺznuť do tej nenávisti ako do harmónie a súdržnosti, pochopenia a lásky.. prečo? No presne preto čo pisem na začiatku, každý z nás sa na niečo hrá a kto potom má vidieť tvoju pravú tvar? Kto má kedy presne rozpoznať tvoje slabé stránky keď každý hrdo a tvrdo hraje silnú osobnosť? Ale vo vnútri nás to zožiera.. prečo? Lebo nie sme úprimný!!! Ak niekoho miluješ, miluj ho takého aký je aj s jeho chybami, príjmi ho takého, ale za predpokladu, že aj on poodhalí svoju skutočnú tvar a ty ho takého budeš vedieť prijať. Buď k sebe úprimná a spoznáš ako oslobodzujúce to je. Držím ti palce. Tvoja cesta je v tvojich rukách. Osloboď sa, lebo len vtedy budeš môcť byť skutočne šťastná.
Rozhodla si sa dobre. Nenechaj sa vcucnut. Idealne popros niekoho nech na teba dohliadne.