Prečo je rozvod vnímaný ako zlyhanie?
Hypoteticka otazka na vecer. Vsimam si tu dlhsiu dobu, vlastne odkedy sem chodim uz vyse 10 rokov jednu vec.
Casto tu pisu zeny, pripadne aj vseobecne pocuvam realne pribehy z okolia, ako tazko ludia znasaju rozvod. Aj napriek tomu, ze manzelstvo uz dlhsie nefungovalo, niektore aj roky, ludia odcudzeni, kazdy ma svoj zivot. Napriek tomu sa mnohi po rozvode akoby zosypu alebo ho beru ako velke zlyhanie. Chapem to v pripade, ak ma par deti, ze tym vlastne sa rodina rozpada, to je uplne pochopitelne ze kvoli detom to musi mrziet asi oboch rodicov.
No pisem prave naopak o paroch, ktore deti ani nikdy nemali, napriek tomu sa s rozvodom nevedia zmierit.
V com je rozvod iny ako napr. rozchod po 7-10-15 rokoch? Je to tym ake posvatne je pre tych ludi manzelstvo, ze ho beru ako nieco viac nez len dlhodoby vztah bez svadby?
Vydata zatial nie som, ani to nikdy nebol moj sen, mozno prave preto sa neviem vcitit do tej situacie. Rozchody sa v pripade nefunkcnych aj ked dlhodobych vztahov beru nejako tak - a ved to neklapalo, ste od seba, ok idete dalej kazdy zvlast. Preco je teda iba rozvod brany ako zlyhanie?
@322sima123 vies o tom, ze sobase nie su len cirkevne, ale aj len na urade?
Tak do vztahu obycajne nejdes hned od zaciatku s tym, ze to bude na cely zivot. Do manzelstva podla mna drviva vacsina ludi uz ide s nadejou, ze je to navzdy. A vacsinou to k tomu druhemu v tej chvili naozaj citia, ze ho uz chcu natrvalo. Maju rozne plany, sny, mozno aj na roky dopredu. Je to potom asi vacsie sklamanie, vacsi sok, ze to napriek tomu vsetkemu nevyslo.
Je to o psychike človeka. Nič viac, nič menej. A ešte keď je fixovaný na nejaký sľub pred niekým, koniec.
Lebo to mame tak zakorenene z minulosti,ze manzelstvo ma vydrzat vsetky skusky. Hlavne starsia generacia rada odsudzuje rozvody. Niektori ludia az prehnane lipnu na formalnosti,tak potom tazko nesu rozvod. A zalezi to aj od cloveka. Niekto to berie pragmaticky a niekto sa psychicky ruca. Vsetko je to v hlave a v nastaveni mysle.
Zrada, samozrejmosť, všetko čo spolu nadobudli sa vytratí, strach byť zrazu sám ...
Pre mňa bol rozvod vyslobodenie, takže plakala som iba od šťastia
@dadka1997 ale toto iste sa deje aj pri rozchode. Rozchadzaju sa ludia aj po 15 rokoch, rozvadzaju sa po roku. Bolest, strach, plany atd su v oboch pripadoch.
@322sima123
Ano, chapem ked je to pre veriacich ludi hrozne sklamanie, ze davali slub pred bohom atd. Ja veriaca nie som. No poznam aj ateistov, ktori sa rozviedli po par rokoch od uzavretia manzelstva na urade, par rokov si kazdy zil svoj zivot a napriek tomu po rozvode ona skoncila na AD a on bol tiez zlomeny. Je to taky zvlastny paradox. Keby sa iba rozisli a nerozviedli, mozno by na tom neboli tak zle.
Lebo manzelstvo pred Bohom nieje sranda, tí dvaja ludia sa akoby k sebe priputaju a odovzdaju sa jeden druhemu, ked sa odtrhnu tak to poskodi oboch, vzdy, niekedy vyrazne niekedy menej. Ako ked zlepite dve srdcia a potom sa snazite odtrhnut od sbea, roztrhnu sa
@322sima123 nemyslim si, ze z dlhorocneho vztahu "na hromadke" sa odchaza lahsie ako z "manzelstva pre bohom"., hlavne ked su tam deti, spolocne majetky a ine zavazky. Raz ked uz je rodina "zabehana",, tak drasticky krok akym je rozchod, ju narusi. A trva roky, kym si rozbita rodina (a je jedno ci tradicna alebo netradicna) vybuduje novy zivot a system. Vzdy je to bolestive pre vsetkych, najma deti.
Lebo rozvodom/rozchodom po tolkych rokoch zacina clovek znova a od nuly. Proste je to narocne. Ked si clovek uvedomi ze konci jedna etapa tak zacne spominat na to dobre a zacina citit nostalgiu a znova precituje to dobre a pekne a uvedomuje si ze to konci a uz to nikdy nebude. A vtedy dobieha ten smutok...
Pretože s niekým si urobíš silný citový vzťah ako s rodinou, a jedno, či je to len vzťah bez papiera, alebo so sobášom. Po takých 15 rokoch je to ako keby ťa odtrhli od vlastnej rodiny, ako od rodičov, od súrodencov. Aj keď s tým človekom už nevieš vydržať v jednej domácnosti, tak ťa to bolí.
@322sima123 prosím ťa.... tieto rozprávky pre dospelých... Koľko ľudí sa berie v kostole a podvádzajú sa, klamu, kradnú, robia si zle. V čom je táto falošná svadba pred imaginárnym bohom iná ako na úrade? No ničím -ani zlepené srdce, ani pľúca, ani oči...
@stanulienkat imaginarna ste tak akurat vy
Väčšinou sa neberú ti, ktorí majú už evidentný problém. Nehovorím, že je to u všetkých ale tak mi to poväčšine povedali...neberieme sa. Lebo už teraz máme zlý vzťah. Už to tam cítia, že asi nebude to navždy.
Kdežto ked dvaja vstupujú do manzelstva sú si "isti" resp. v danom okamihu cítia, že majú predpoklad, že urobia pre to všetko, aby vydržali navždy.
Ak to nevyjde...nečakali to.
Nie som ateista,ale pri tejto uvahe,Boha do toho netreba vobec zatahovat. Je to o dvoch ludoch a ci to chcu specatit v kostole alebo na urade je uz v dnešnej dobe skoro jedno.Podla mna je to len rozdiel v tom,ze ten,ktory to naozaj specati,ma city voci tomu druhemu o vela silnejsie a vztah berie vaznejsie.Byť niekolko rokov vo vztahu len tak mne pride ako zitie pod jednou strechou so sestrou,bratom kamaratom.Tiez je tam nejaky vztah,ale ta laska nie je na jednej strane tak silná. Odpoved,ze je to len papier,je podla mna len vyhovorka.Ten papier dava tomu vztahu hodnotu,postup na vyssi level...Uz ci to vydrzi alebo nie,to uz je zas o tych dvoch a niekedy vonkajsich okolnostiach.
Ale tie zas len zalezi,aky silny ten vztah je,ci dovoli tym vonkajsim okolnostiam ho narusit alebo nie.Je jednoduhsie odísť zo vztahu ako z manzelstva a preto mne pride,ze ten ktory sa nedopracuje do manzelstva,ma stale dvierka pootvorené pretoze si nie je isty
@anonym_autor síce nie som rozvedená, ale nenazvala by som to ani zlyhaním, ani by som to neprezentovala ako “šťastne rozvedená”. Nemáme ideálne manželstvo, sme manželia vyše 18rokov. Asi by som sa k tomu nijak nevyjadrila na verejnosti. Bol to môj manžel 18rokov, boli sme v tom dvaja, nikoho nezaujíma verzia jednej strany. (Presne tak, ako by ani mňa nezaujímala verzia jednej strany) už mám za sebou také kaleráby jednostranne od suseda. Po roku som stretla jeho bývalú ženu a jej verzia bola diametrálne odlišná na ich rozvod🙈 po dnes deň neviem, kde je v skutočnosti pravda. Na základe takýchto mylných informácii mám na to svoj nazor, neutrálny nazor. Každopádne pred 2rokmi svadba, manželstvo bez deti a potom to nazvať zlyhaním…byt ohrdnuta, s nenávisťou riešiť svojho vlastného muža kade tade, to sa skutočne nepatrí.
Prečo ľudia ťažko znášajú rozvod?
Pretože odísť od frajera je ľahšie ako odísť od manžela. Zvlášť, ak máte deti a spoločný majetok.
Pretože keď sa vydáš a si v tej chvíli najšťastnejšia na svete, kúpite si spoločný byt, čakáte dieťa, splnil sa ti sen a odrazu dostaneš preplesk, spadneš z ružového obláčika na dno priekopy.
Pretože ak dáš niekomu všetko, miluješ ho, že by si mu aj obličku darovala a on ti vrazí dýku do srdca a ty nechápeš prečo.
Pretože nevera a zrada bolí. A neprestane ani po rokoch. Na to sa jednoducho nedá zabudnúť 😕
Pre mňa to nie je zlyhanie.
Teda nie moje. Iba ak jeho.
On bol ten, ktorý všetko zničil pre pár chvíľ rozkoše, kým som ja ležala tehotná v nemocnici a bojovala o život nášho dieťaťa.
Pre mňa bolo podanie žiadosti o rozvod mojou vnútornou silou a odvahou. Vďaka nemu som dnes silná a samostatná žena, ktorá vie stáť na vlastných nohách aj s dieťaťom. A ja mu za to ďakujem.
Asi preto lebo v manzelstve si dvaja ludia prisahaju pred Bohom ze si budu verni az do smrti, v dobrom, zlom, v chorobe v zdravi atd.. je tam pritomna (vacsinou) skoro cela rodina, je to sviatost, slavnost .. a vtedy su sj isti ze to dodrzia za kazdu cenu, (aj by mali) necudujem sa ze potom je to omnoho horsie ako ked su dvaja ,,len tak na hromadke"