Prečo mi povedal, že ma nenávidí?

ahojte, som tu na MK nová a rada by som sa vyrozpravala a podelila o svoju skusenost ktora sa mi nedavno prihodila a ktoru ešte stale neviem spracovat, mozno tot pomoze, a ospravednujem sa za anonymne pisanie. Ide o to ze som v laske nemala velmi stastie v zivote a velmi som tuzila nieoho spoznat, najst si ako sa to vravi zivotneho partnera, ked som pred vyse 5 rokmi nastupila do novej praci prave tam som spoznala jedneho muza, kolegu( neskor nadriadeneho), s ktorym sme si velmi sadli pracovne aj ludsky a skamaratili sme sa. vzdy sme mali o com rozpravat a od zaciatku mi bol velmi sympaticky a tie sympatie prerastli u mna k citom, jednoducho som sa zalubila. a myslela som si v tom case ze je to vzajomne minimalne teda ze aj z jeho strany su nejake sympatie (, casto sa mi prihovaral, skladal komplimenty, ponukal sa ze ma odvezie domov, sem tam pozvania na kavu, na kolač a podobne). toto nase udrziavanie kontaktu pokracovalo aj ked v nasej praci dal vypoved a zamestnal sa v inej firme..nadalej ma zvykol volat von, nadalej sme si pisali stretavali sa..raz v jeden pekny den som nabrala odvahu a jednoducho som sa mu z citov vyznala( vedela som ze je single samozrejme), povedala som co k nemu citiim, ona ma ale zdvorilo odmietol s tym ze on to tak neciti, resp. ze neciti ku mne to co ja nemu, ospravedlnoval sa ze je mu to luto a pdoobne..ja som to samorejme pochopila povedala som ze sa nemusi ospravedlnovat ze ked nieco neciti tak za to proste nemoze..odvtedy ubehlo pol roka a od toho dna sme sa nestretli ani nijak si nepisali ani nic, stretla som ho teraz v sobotu, isla som od kamaratky ktora mala oslavu v restauracii ked som vysla z tej restiky ešte s kamoskinym bratom tak sme stretli jeho..dali sme sa do reci kamoskin brat sa medzicasom vratil spat do restiky a pytal sa ze co tam robim ze dlho sme sa nevideeli a ci sa ponahlam domov ze ci nezajdeme na kavu tak som suhlasila co bola obrovska chyba..na tej kave sme sa samozrejme porozpravali pytal sa ma co mam nove ako v praci a podobne a potom sa mi pozrie do oči a povie mi ze on mi vtedy klamal ked tvrdil ze nic ku mne neciti, ze nad tym cely cas uvazoval ale vtedy mi to nemal odvahu povedat, ze predsa len nieco ku mne citi aj on, ostala som uplne z toho mimo a pre istotu som mu dala kontrolnu otazku: " Tak teda aj ty ku mne nieco citis"?..a odpoved:" ano , ale odpor"...pytam sa ho ze prosim?..a spustil monolog o tom ze nechape ako ma vobec napadlo ze by somnou mohol nieco mat alebo ku mne nebodaj citit nieco ..ze on proste nad niektorymi ludmi zasne.ze nemaju trochu sudnosti a sebareflexie..ze sa mam na seba pozriet a potom nanho, tak sa ho pytam ze ci to ma zavolal na kavu len preto aby mi toto chrstol do xichtu?..tak ze ano lebo mi to chcel uz dlho povedat a ze mam mu spravit laskavost a dat mu pokoj...s tymto sa zdvihol zaplatil za seba na bare a isiel prec..ja som tam sedela ako prikovana a nezmohla sa ani na slovo....