Prečo nemôžem nájsť trvalé priateľstvo?
Hrozne ma to trápi a zaujímalo by ma či som fakt jediná lebo mám pocit že som. Že všetci okolo mňa majú dobrých dlhodobých priateľov len ja nie. Na základnej som mala kamarátku ktorú som považovala za najlepšiu bola mi veľmi blízka a rada som s ňou trávila čas, ona ale mala svoju najlepšiu kamarátku a pamätam sa že už vtedy ma to neskutočne ranilo a bola som za to na ňu dokonca aj naštvaná a veľa krát som jej to dávala pociťovať. Cítila som sa hrozne a snažila som sa to zmeniť a vždy som tak nad tým rozmýšľala že prečo je ona lepšia ako ja. Potom už vo vyšších ročníkoch som si našla druhú kamarátku ktorá ale tiež mala svoju najlepšiu. A takto to išlo stále nikdy som nemala kamarátku ktorá by ma brala za najlepšiu alebo ktorá by ma mala rovnako rada ako ja ju. Na strednej sa to zmenilo pamätam si že prvé 2 roky som bola neskutočne šťastná mala som pocit že konečne niekam patrím že to kamarátstvo vydrží naveky. Nemusela som sa pred nimi pretvarovat boli sme taká 5clenna skupinka a ja som mala fakt pocit že sme si blízke (aj sme si boli). Dokonca som tam mala jednu kamarátku s ktorou sme si rozumeli ako s nikým iným. No po čase to začalo upadat ona sa začala baviť viac s ostatnými a aj ostatné členky skupinky sa akosi so mnou prestali baviť. V škole sme sa ako tak bavili ale postupne som cítila že už mi nehovoria všetko nevolajú ma so sebou von a celkovo ma odsúvajú. Pamätam si že to má tak nesmierne štvalo. Viem že som neskutočne zavidela ostatným a že som mala v sebe až taký nechutný odporný hnev voči nim. Že sa na mňa takto vykašľali. Potom som šla na vysokú. Tam to bolo také zo začiatku že sa nikto s nikým nejako nebavil no postupne sa začali tvoriť skupinky. Ja som sa občas bavila s takou jednou dievčinou ktorá mi prišla vtipná a mala som pocit že si rozumieme no po čase to iste. Ona si našla nových kamarátov a na mňa už ani nepomyslela. Len ma to tak mrzí a zároveň zaujíma že či to tak bude vždy či to mám tak v povahe alebo čo že si proste nenájdem nikdy kamarátku s ktorou by som sa bavila dlhšie a bolo by to vzájomne. Občas mám pocit že so mnou musíš byť niečo naozaj zle len neviem čo presne.
@anonym_autor Ahoj a nemoze to byt tym, ze uz ked si s nejakou kamaratkou dobre rozumies, tak sa na nu az priliz upinas? Ze jej nedas dychat? Ze stale chces byt a riesit len s nou? Teda, aspon na mna to tak posobi z tvojho prispevku to zufalstvo a ked uz niekoho mas, tak sa az priliz fixujes na tu osobu. A mozno to je ten dovod, preco si najdu inu kamosku a teba nechaju tak.
@anonym_autor Ahoj a nemoze to byt tym, ze uz ked si s nejakou kamaratkou dobre rozumies, tak sa na nu az priliz upinas? Ze jej nedas dychat? Ze stale chces byt a riesit len s nou? Teda, aspon na mna to tak posobi z tvojho prispevku to zufalstvo a ked uz niekoho mas, tak sa az priliz fixujes na tu osobu. A mozno to je ten dovod, preco si najdu inu kamosku a teba nechaju tak.
@motylik2559 možno nejako vnútorné ale nemyslím si že to dávam najavo že by som ich otravovala alebo podobne. Ja sa práveže naopak snažim ich fakt neotrwvovat
Ja som nikdy nemala jednu najlepšiu kamošku, ale vždy sme boli skupina. V detstve asi 4 kamošky, potom ešte na základnej sme boli 5 dievčat spolu, na strednej škole sme boli taká trojka, neskôr štvorka a na VŠ sme už boli všetci spolu ako skupina, mala som bližšie k jednému chalanovi, s ktorým som sa viac skamošila, ale žiadne BFF to nebolo. Dnes mi trvajú ešte priateľstva z mladosti, ale nie sme žiadne najsamlepšie kamky na život a na smrť. Sme skupia kamošiek, a áno niekedy nejdeme von všetky a niekedy si nepovieme všetko medzi sebou, ale ja zdôverim jednej, alebo druhá tretej. To je normálne. V dospelosti sa už stáva tvojím najbližším človekom muž/partner. Nemôžem si uzurpovať niekoho iba pre seba. Počuj, nemáš náhodou HPO?
@anonym_autor vztahy sa vyvijaju... je normalne, ze niekto, s kym si sa kamaratila, sa zrazu kamarati aj s niekym inym a ze sa z toho casom stane najlepsie kamaratstvo. Ak zavidis a snazis sa tlacit na pilu (ty musis byt moja naj kamoska), ludia to vycitia a zacnu od teba bocit... Podla mna by sa ti hodilo byt viac nad vecou a mozno aj nejaka terapia.
@anonym_autor vztahy sa vyvijaju... je normalne, ze niekto, s kym si sa kamaratila, sa zrazu kamarati aj s niekym inym a ze sa z toho casom stane najlepsie kamaratstvo. Ak zavidis a snazis sa tlacit na pilu (ty musis byt moja naj kamoska), ludia to vycitia a zacnu od teba bocit... Podla mna by sa ti hodilo byt viac nad vecou a mozno aj nejaka terapia.
@princezna_bosorka ale mne vôbec nevadí keď niekto má okrem mňa aj iných kamarátov. Len ma skôr mrzí keď už som si s niekým vybudovala vzťah a oni sa začnú odo mňa vzdialovat
@princezna_bosorka ale mne vôbec nevadí keď niekto má okrem mňa aj iných kamarátov. Len ma skôr mrzí keď už som si s niekým vybudovala vzťah a oni sa začnú odo mňa vzdialovat
@anonym_autor "ona ale mala svoju najlepšiu kamarátku a pamätam sa že už vtedy ma to neskutočne ranilo a bola som za to na ňu dokonca aj naštvaná a veľa krát som jej to dávala pociťovať" ... neviem či toto prenášaš stále do tých vzťahov, lebo predsa len chápem, že základka je základka, ale ak áno, tak toto je strašný nátlak, ktorý udusí každé kamarátstvo...ale ja som koncept jednej najlepšej kamarátky, s ktorou mám zdieľať a robiť úplne všetko nikdy moc nechápala... a teda v živote dospelých ľudí sú rôzne obdobia, práca, vzťahy, rodina, zdravie a pravé kamarátstvo je pre mňa o tom, že prežije, aj keď na seba nemáme čas alebo náladu, no vždy keď sa potom zase stretneme je to stále rovnaké, nič si nevyčítame, nenaháňame sa a vždy si máme aj tak čo povedať... a ešte mi napadá čo ty a inciatíva? píšeš, že ťa nevolali von alebo že na teba nepomysleli... skúšala si aj ty ich zavolať a odignorovali to alebo si len čakala a čakala?
@anonym_autor mne sa najlepšie priateľky rokmi zmenili, je to normálne. Možno tí ľudia majú iné záujmy, iné postoje. Skús hľadať kamarátky cez záujmy.
@princezna_bosorka ale mne vôbec nevadí keď niekto má okrem mňa aj iných kamarátov. Len ma skôr mrzí keď už som si s niekým vybudovala vzťah a oni sa začnú odo mňa vzdialovat
@anonym_autor Ono, mozno som to pochopila inak ako si to myslela ale sama si trochu odporujes. Pises ze ti to nevadi, ale sama v prvom prispevku priznavas ze si ziarlila, ze ta to hnevalo. Nepoznam ta, neviem ako fungujes realne v takychto vztahoch, ale vsetky taketo pocity sa jednym alebo druhym smerom zvyknu aj navonok prejavovat, aj ked si to neuvedomujeme. Jedna vec je ako aj baby vyssie pisali, ci ony niekedy nemali z teba ten pocit ze ich dusis, ze si prilis naviazana. Alebo potom zasa z druhej strany (co bol trochu aj moj pripad), ked si to uvedomujes tak ci nemas taku tendenciu si potom udrziavat odstup, aby si nebola otravna a neviem aka a to im potom pride ze vlastne nemas nejaky zaujem sa s nimi kamaratit. Je tazke najst v tomto taky balans. Skus naozaj popracovat na tom sebavedomi (ked pises ze mas obcas pocit ze s tebou je nieco zle) a brat tie priatelske vztahy tak viac "lightovo", nezaoberat sa tym ci ty do nich davas viac alebo menej ako druha strana, proste brat to ako je (nenechat sa zneuzivat samozrejme) a oni sa postupne vyvrbia tak ako maju 🙂
@anonym_autor "ona ale mala svoju najlepšiu kamarátku a pamätam sa že už vtedy ma to neskutočne ranilo a bola som za to na ňu dokonca aj naštvaná a veľa krát som jej to dávala pociťovať" ... neviem či toto prenášaš stále do tých vzťahov, lebo predsa len chápem, že základka je základka, ale ak áno, tak toto je strašný nátlak, ktorý udusí každé kamarátstvo...ale ja som koncept jednej najlepšej kamarátky, s ktorou mám zdieľať a robiť úplne všetko nikdy moc nechápala... a teda v živote dospelých ľudí sú rôzne obdobia, práca, vzťahy, rodina, zdravie a pravé kamarátstvo je pre mňa o tom, že prežije, aj keď na seba nemáme čas alebo náladu, no vždy keď sa potom zase stretneme je to stále rovnaké, nič si nevyčítame, nenaháňame sa a vždy si máme aj tak čo povedať... a ešte mi napadá čo ty a inciatíva? píšeš, že ťa nevolali von alebo že na teba nepomysleli... skúšala si aj ty ich zavolať a odignorovali to alebo si len čakala a čakala?
@lindous chápem ako to myslite ale napríklad to s tým ako som písala že som bola neskutočne naštvana už také nemám skôr keď som bola menšia. Teraz je to také že sa na nikoho nehnevám svojim spôsobom to chápem len ma to vždy raní a mrzí. A áno pozývam aj ja lenže napríklad ja som vždy pozývala ku nám na posedenie alebo ešte na strednej do bazéna a takto lebo som bola jediná z partie čo mala chatu a bazen. Väcsinou šli lenže ja už som mala potom neskôr pocit že skôr pre ten bazén s chatu lebo aj napriek tomu že ja som ich volala ony mňa noe
@anonym_autor Ono, mozno som to pochopila inak ako si to myslela ale sama si trochu odporujes. Pises ze ti to nevadi, ale sama v prvom prispevku priznavas ze si ziarlila, ze ta to hnevalo. Nepoznam ta, neviem ako fungujes realne v takychto vztahoch, ale vsetky taketo pocity sa jednym alebo druhym smerom zvyknu aj navonok prejavovat, aj ked si to neuvedomujeme. Jedna vec je ako aj baby vyssie pisali, ci ony niekedy nemali z teba ten pocit ze ich dusis, ze si prilis naviazana. Alebo potom zasa z druhej strany (co bol trochu aj moj pripad), ked si to uvedomujes tak ci nemas taku tendenciu si potom udrziavat odstup, aby si nebola otravna a neviem aka a to im potom pride ze vlastne nemas nejaky zaujem sa s nimi kamaratit. Je tazke najst v tomto taky balans. Skus naozaj popracovat na tom sebavedomi (ked pises ze mas obcas pocit ze s tebou je nieco zle) a brat tie priatelske vztahy tak viac "lightovo", nezaoberat sa tym ci ty do nich davas viac alebo menej ako druha strana, proste brat to ako je (nenechat sa zneuzivat samozrejme) a oni sa postupne vyvrbia tak ako maju 🙂
@justr no ja to mám presne ako píšes že sa snažím si držať odstup hlavne kvôli tomu aby som nepôsobila otravne ale zároveň asi aj tak nejako podvedomo aby som neublížila sama sebe ak by to nevyšlo a prestali by sme sa baviť. Zaroven ja som taký ten človek čo sa možno podcenuje ? Alebo ako to povedať. Že častokrát si pomyslím že nie, oni určite nechcú aby som šla za nimi určite si myslia že som otravná cize radšej si dávam pozor. Kedysi som to tak ale nemala. Nemala som problém chodiť za kamoškami prišlo mi to normálne ale teraz mám proste pocit že by som len otravovala. A to ako som písala že som bola nahnevaná a závidela som tak to bolo skôr na základnej. Priznávam ale že aj teraz občas sa prichytim že dosť závidím sice už to neberiem tak že by som sa za to na niekoho hnevala. Len proste vnútorné občas bojujem so závisťou. A to s tou sebalaskou úplne chápem a súhlasím. A posledné roky sa to naozaj snažím zlepšiť ale nie vždy to proste funguje
@justr no ja to mám presne ako píšes že sa snažím si držať odstup hlavne kvôli tomu aby som nepôsobila otravne ale zároveň asi aj tak nejako podvedomo aby som neublížila sama sebe ak by to nevyšlo a prestali by sme sa baviť. Zaroven ja som taký ten človek čo sa možno podcenuje ? Alebo ako to povedať. Že častokrát si pomyslím že nie, oni určite nechcú aby som šla za nimi určite si myslia že som otravná cize radšej si dávam pozor. Kedysi som to tak ale nemala. Nemala som problém chodiť za kamoškami prišlo mi to normálne ale teraz mám proste pocit že by som len otravovala. A to ako som písala že som bola nahnevaná a závidela som tak to bolo skôr na základnej. Priznávam ale že aj teraz občas sa prichytim že dosť závidím sice už to neberiem tak že by som sa za to na niekoho hnevala. Len proste vnútorné občas bojujem so závisťou. A to s tou sebalaskou úplne chápem a súhlasím. A posledné roky sa to naozaj snažím zlepšiť ale nie vždy to proste funguje
@anonym_autor ja som tak celu zakladnu sedela s kamaratkou, ktora mala mna za najlepsiu, Ja som ju za najlepsiu nemala, lebo sme boli partia kamaratiek (ona do nej tiez patrila) a bavili sme sa vsetky spolu. Nemala som potrebu mat najlepsiu, raz som isla k jednej domov, potom k druhej, potom k uplne inej.
Podla mna nie je dobre upnut sa na jednu kamaratku lebo moze mat pocit ze ju “dusis” a ze si ju privlastnujes a moze mat potrebu uniknut a mat slobodu a bavit sa s ostatnymi. Skus sa bavit s viacerymi a nesustred sa tak na tu naj. Na strednej som mala naj kamosku, ale ona sa pocas dna bavila hlavne s inymi ja zase s inymi a po skole sme sa uz iba my dve cestou domov, v buse a aj sme sa navstevovali. Ani teraz nemam naj kamosku, ale vsimla som si, ze ked nejakej poviem ze s tou druhou som niekde bola tak zacne ziarlit a ze aj s nou by som mohla ist… to je taka potreba mat niekoho naozaj len pre seba, ale tu ulohu by mal mat manzel alebo priatel. Kamaratky by si mali dat slobodu volne dychat
@justr no ja to mám presne ako píšes že sa snažím si držať odstup hlavne kvôli tomu aby som nepôsobila otravne ale zároveň asi aj tak nejako podvedomo aby som neublížila sama sebe ak by to nevyšlo a prestali by sme sa baviť. Zaroven ja som taký ten človek čo sa možno podcenuje ? Alebo ako to povedať. Že častokrát si pomyslím že nie, oni určite nechcú aby som šla za nimi určite si myslia že som otravná cize radšej si dávam pozor. Kedysi som to tak ale nemala. Nemala som problém chodiť za kamoškami prišlo mi to normálne ale teraz mám proste pocit že by som len otravovala. A to ako som písala že som bola nahnevaná a závidela som tak to bolo skôr na základnej. Priznávam ale že aj teraz občas sa prichytim že dosť závidím sice už to neberiem tak že by som sa za to na niekoho hnevala. Len proste vnútorné občas bojujem so závisťou. A to s tou sebalaskou úplne chápem a súhlasím. A posledné roky sa to naozaj snažím zlepšiť ale nie vždy to proste funguje
@anonym_autor hahoooo ja som tuuuu. Mne čo neodpisuješ? Ja sa stebou rád skamoším. Odkial si?
@justr no ja to mám presne ako píšes že sa snažím si držať odstup hlavne kvôli tomu aby som nepôsobila otravne ale zároveň asi aj tak nejako podvedomo aby som neublížila sama sebe ak by to nevyšlo a prestali by sme sa baviť. Zaroven ja som taký ten človek čo sa možno podcenuje ? Alebo ako to povedať. Že častokrát si pomyslím že nie, oni určite nechcú aby som šla za nimi určite si myslia že som otravná cize radšej si dávam pozor. Kedysi som to tak ale nemala. Nemala som problém chodiť za kamoškami prišlo mi to normálne ale teraz mám proste pocit že by som len otravovala. A to ako som písala že som bola nahnevaná a závidela som tak to bolo skôr na základnej. Priznávam ale že aj teraz občas sa prichytim že dosť závidím sice už to neberiem tak že by som sa za to na niekoho hnevala. Len proste vnútorné občas bojujem so závisťou. A to s tou sebalaskou úplne chápem a súhlasím. A posledné roky sa to naozaj snažím zlepšiť ale nie vždy to proste funguje
@anonym_autor Chapem ta, ako som pisala, velmi podobne sme v tomto :D Mala som take to najhorsie obdobie asi na strednej a zo zaciatku prave na VS, kedy som sa bala vobec oslovit nejakych spoluziakov, lebo co ked si budu mysliet ze som otravna, atd. No, su to pocity s ktorymi sa tazko bojuje, ako pises, nie vzdy to funguje a su horsie aj lepsie dni. Drzim ti palce, aby bolo co najviac tych lepsich 🙂 A neboj sa, nic nie je s tebou zle. Tie vztahy su u kazdeho take fluidne, aj ked sa to niekedy mozno nezda. Neviem ake mas vztahy s tymi babami zo strednej, ake su typy a ako davno to vlastne bolo, ale mozno aj im sa mozes skusit ozvat, pripadne tej babe z vysky? Ja som tiez takto obnovila vztahy s kamaratkami zo strednej, my sme sa sice prestali kontaktovat ked som ako jedina odisla do ineho mesta na VS, ale prave na stretavke sme nejako obnovili kontakty a fungujeme v podstate ako predtym, mozno aj lepsie. Len tak ich vsetky, alebo niektoru zavolat sadnut na kavu, pokecat o zivote a uvidis, mozno aj tam motyka vystreli 🙂 Pripadne, kludne aj mne napis dm a mozme pokecat o tom viac 🙂
@anonym_autor hahoooo ja som tuuuu. Mne čo neodpisuješ? Ja sa stebou rád skamoším. Odkial si?
@unbeholfen pardon nevšimla som si z okolia Trenčína
@anonym_autor Chapem ta, ako som pisala, velmi podobne sme v tomto :D Mala som take to najhorsie obdobie asi na strednej a zo zaciatku prave na VS, kedy som sa bala vobec oslovit nejakych spoluziakov, lebo co ked si budu mysliet ze som otravna, atd. No, su to pocity s ktorymi sa tazko bojuje, ako pises, nie vzdy to funguje a su horsie aj lepsie dni. Drzim ti palce, aby bolo co najviac tych lepsich 🙂 A neboj sa, nic nie je s tebou zle. Tie vztahy su u kazdeho take fluidne, aj ked sa to niekedy mozno nezda. Neviem ake mas vztahy s tymi babami zo strednej, ake su typy a ako davno to vlastne bolo, ale mozno aj im sa mozes skusit ozvat, pripadne tej babe z vysky? Ja som tiez takto obnovila vztahy s kamaratkami zo strednej, my sme sa sice prestali kontaktovat ked som ako jedina odisla do ineho mesta na VS, ale prave na stretavke sme nejako obnovili kontakty a fungujeme v podstate ako predtym, mozno aj lepsie. Len tak ich vsetky, alebo niektoru zavolat sadnut na kavu, pokecat o zivote a uvidis, mozno aj tam motyka vystreli 🙂 Pripadne, kludne aj mne napis dm a mozme pokecat o tom viac 🙂
@justr zo strednej sme si nedávno boli sadnúť. Bolo to skvelé porozprávali sme sa čo kto má nové ale tam to haslo. Chápem to. Majú vlastný život zároveň ja bývam dosť daleko od nich
@unbeholfen pardon nevšimla som si z okolia Trenčína
@anonym_autor aha odtiaľ bývam pomerne ďaleko. Avšak je to subjektívne ak v malej krajine rozmerov slovenska, kde sú obaja zo západnej časti, tvrdiť že je to diaľka. Ale tak niesme práve ani blízko, i keď stále lepšie ako okolie Zvolena alebo Košíc. Kamarátiť sa na diaľku môžme? Napíš, pošli obálku.
@anonym_autor veľmi ťa chápem. Zažil som tieto pocity ale boli len krátko. Mal som na strednú najlepšieho priateľa. Robili sme spolu všetko. Športovali sme, poslúchali sme rodičov, nežili sme nefajčili, dievčatá sme obdivovali ale báli sme sa ich najprv osloviť. Postupne to ale začalo pomaličky nie že chladnút, ale už to nebolo také intenzívne. On šiel na inú školu ale aj tak sme boli cez vikendy na plavárni alebo na dlhych výjazdoch na bicykloch. Bol to asi môj najlepši priateľ akého som kedy mal. Keby bol dievča, už by sme boli spolu. Človek nedokáže mat viac blízkych priatelov ako 3-4. Vedecky dokázané. Ostatní sú kamaráti, sú skvelá partia, ale nie blízki až intímni priatelia. My sme takí boli. Všetko sme spolu preberali, chlapské veci, výživa, bielkoviny, sacharidy, technika. Chodili sme spolu do kina. Dobyvateľov Stratenej archy sme videli dvakrát v jeden deň v kine. Takí sme boli z toho filmu nadšení, že sme šli aj na predstavenie hneď po tom prvom. Jeden by si myslel, že sme gayovia. Lenže keď to začalo chladnut kvôli ním záujmom, škola, dievčatá a iné partie, tak som žiarlil ale len veľmi málo. Neviem prečo. Asi som pochopil, že zivot ide ďalej, že sú ďalšie priateľstvá, lásky. Nebol som na ňom až taký závislý. Ty veľmi túžiš ponopätovaní tvojej lásky. Áno. Priateľstvo je z môjho pohladu láska. Nesexuálna, ale je. Priatelstvo nemusí mat hlboku intenzitu celý život. Aj teraz sme kamaráti, ale už nie blízki. Vraj ak niekomu vydrží blízke priateľstvo v intenzite rovnakej viac ako 7 rokov, tak už vydrží do konca života. Aj teraz mám blizkeho kamaráta. Práve som bol u neho na návšteve. Spoznal som ho tu na koniku pred 3 rokmi. Nie sme spolu furt. Ale bližšieho nemám. Ešte mám kamaráta s ktorým chodím do lesa. Potom mám dobrého kamaráta v práci. A ešte jedného suseda, ktorý ma občas naštve lebo furt hundre. Je úplne vporiadku ak priateľstvo prejde do voľnejšej nezávislejšej formy. Ty hľadaj lásku. Láska medzi mužom a ženou je najlepšia, keď je založená na priateľstve a vznikne z priateľstva. Nemaj očakávania od kamarátok. Teš sa kým ste spolu ale nesmúť keď sa rozchádzate.
@anonym_autor veľmi ťa chápem. Zažil som tieto pocity ale boli len krátko. Mal som na strednú najlepšieho priateľa. Robili sme spolu všetko. Športovali sme, poslúchali sme rodičov, nežili sme nefajčili, dievčatá sme obdivovali ale báli sme sa ich najprv osloviť. Postupne to ale začalo pomaličky nie že chladnút, ale už to nebolo také intenzívne. On šiel na inú školu ale aj tak sme boli cez vikendy na plavárni alebo na dlhych výjazdoch na bicykloch. Bol to asi môj najlepši priateľ akého som kedy mal. Keby bol dievča, už by sme boli spolu. Človek nedokáže mat viac blízkych priatelov ako 3-4. Vedecky dokázané. Ostatní sú kamaráti, sú skvelá partia, ale nie blízki až intímni priatelia. My sme takí boli. Všetko sme spolu preberali, chlapské veci, výživa, bielkoviny, sacharidy, technika. Chodili sme spolu do kina. Dobyvateľov Stratenej archy sme videli dvakrát v jeden deň v kine. Takí sme boli z toho filmu nadšení, že sme šli aj na predstavenie hneď po tom prvom. Jeden by si myslel, že sme gayovia. Lenže keď to začalo chladnut kvôli ním záujmom, škola, dievčatá a iné partie, tak som žiarlil ale len veľmi málo. Neviem prečo. Asi som pochopil, že zivot ide ďalej, že sú ďalšie priateľstvá, lásky. Nebol som na ňom až taký závislý. Ty veľmi túžiš ponopätovaní tvojej lásky. Áno. Priateľstvo je z môjho pohladu láska. Nesexuálna, ale je. Priatelstvo nemusí mat hlboku intenzitu celý život. Aj teraz sme kamaráti, ale už nie blízki. Vraj ak niekomu vydrží blízke priateľstvo v intenzite rovnakej viac ako 7 rokov, tak už vydrží do konca života. Aj teraz mám blizkeho kamaráta. Práve som bol u neho na návšteve. Spoznal som ho tu na koniku pred 3 rokmi. Nie sme spolu furt. Ale bližšieho nemám. Ešte mám kamaráta s ktorým chodím do lesa. Potom mám dobrého kamaráta v práci. A ešte jedného suseda, ktorý ma občas naštve lebo furt hundre. Je úplne vporiadku ak priateľstvo prejde do voľnejšej nezávislejšej formy. Ty hľadaj lásku. Láska medzi mužom a ženou je najlepšia, keď je založená na priateľstve a vznikne z priateľstva. Nemaj očakávania od kamarátok. Teš sa kým ste spolu ale nesmúť keď sa rozchádzate.
@slovakboy chápem úplne, a možno aj to je môj problém. Že ja som ani tu lásku nikdy tak úplne nezažila. Mala som chalana ale to bolo skôr také že asi sme si aj obaja uvedomovali že k sebe nepatríme ale obaja sme boli sami. Teraz momentálne nemám nikoho možno práve preto to hľadám v Tom kamaratstve
@anonym_autor & @slovakboy obaja ste pekne napísali. Slovakboy zdraví ťa Hungarboy 🙂 niečo podobné mám aj ja. Že skôr také kamarátstva že s jednou partiou chodíme na bály a občas na kávu kde preberáme veci z bálu. S ďalšou partiou na túry výlety. Potom ďalší dvaja sú že ideme tak všelikde raz na kúpalisko, raz do kina, raz sa bicyklovať. Ale so žiadnou partiou sa nedá robiť všetko. To je krásne mať najkamoša akého spomínaš. Niekedy ani samotmá frajerka nedá tolko ako najlepší/ia kamoš/ka. A aj to lepšie funguje lebo nemáte si čo vyčítať keď ste neni pár. Lásku a kamarátstvo sa nedá porovnať lebo fungujú na inom princípe. Kým pri láske treba chémiu, pri kamarátstve si stačí rozumieť si. Pri láske to musí byť tvoj typ, snažíš sa ho/ju prerobiť na svoj obraz, ste na seba citliví a idú konflikty. Ale pokial je to kamarát/ka tak nežijete spolu. Len si užívate to pozitívne. Ale vo vzťahu sú aj tie negatívne veci. Ja mám velmi dobrú predstavu aj o vzťahu len niesom charizmatický muž takže ho mať nebudem. Ale keby som mal tak ja by som ho menežoval tak že frajerka by mala byť zároveň aj najlepšia kamoška. Že úplne top si rozumieť a aby som si to nemusel deliť že frajerku na život a kamarátov na to ostatné. Aj to sa dá. Ale predstavte si aká by to bola topka keby to všetko bolo v jednej osobe.
Tú závisť a majetníctvo z teba musí byť cítiť a to nie sú zrovna vlastnosti, ktoré by druhých k tebe ťahali... ja mám 2 naozaj veľmi blízke priateľky a niekoľko dobrých kamarátiek, ale každá máme aj svoj život a aj iných kamarátov, s niektorými robím iné aktivity ako s druhými a vôbec to neznamená, že niekoho mám menej rada, lebo ho niekam nezavolám alebo lebo sa dlhšie nevidíme... keby si odo mňa niektorá kamarátka vyžaduje 100% pozornosť a vadilo by jej, že mám aj iné blízke kamošky, tak by som sa v tom vzťahu dusila a určite by to nefungovalo... povedala by som, že tu treba popracovať na vlastnom sebavedomí a tiež očakávaniach... najmä keď hľadáš kamarátov v dospelosti, to už nebude fungovať ako na prvom stupni ZŠ, ľudia majú už svoj sociálny okruh vybudovaný zväčša, ale to neznamená, že nemôžete spolu tráviť príjemne čas a že sa časom to kamarátsvo neprehĺbi...