Prečo plačeme a ako reagujú partneri?
Vie vás nejakým stylom podporiť partner/ manžel ak plačete alebo naopak ignoruje? Plakali vôbec niekedy vaši muži? Ako ste sa naopak zachovali?
@anonym_autor záleží od situácie, keď plačem pri filme, robí si zo mňa srandu, keď boli rodinné problémy alebo úmrtie a ja som plakala, sadol si ku mne a objal ma, utešoval. Ja som ho plakať nevidela ale nevadilo by mi to, zachovala by som sa rovnako empaticky ako on.
@anonym_e0cc78 mame to tak isto.akurat, ze moj muz plakal, ked mu zomrela stara mama aj dedko.. tulime sa. Pri filme ma vysmeje muz aj deti.🤦♀️🤣
Ja som môjho muža videla plakat 2x, raz to bolo od nervov skrz jeho rodiny a druhý krát od bolesti. Ja plačem, keď sa mi dá, hoc niekedy by som aj revala a nejde to
Áno a áno. A objímame sa, on mi utiera slzy a aj sople 😃
Ja plačem málokedy. A nikdy nie pred niekym. Dokonca ani pred rodičmi ani pred mužom. Mám proste blok.
A môjho muža som videla plakať za 20 rokov len raz. Keď mu zomrel oco.
Inak mňa strašne stresuje plač druhých. Tá bezmocnosť, že neviem čo s tým. Lebo niektoré situácie sú také, že neexistuje pomoc.
Môj muž plakal, keď mu zomrel otec a často potom ešte nad hrobom plakal. Plus raz, keď sme sa vážne rozchádzali.
@anonym_autor .veď záleží kvôli čomu daný človek plače. Je iné keď som . plakala pri zavažnej diagnóze.doeťaťa a iné keď sa som plakala.na filme. Ale stalo sa aj mne aj jemu. Za tie roky sme spolu čo to preskákali. Videla som ho plakať len mu zomrela matka.
@anonym_autor ano vie byt pri mne, najlepsie ked nic nehovori. Ale castejsie chcem byt sama, lebo viem, ze su to len moje "stavy". Mojmu by pomohlo keby sa vyplakal a dal energiu von a nemal by mozno vysoky tlak. Plakal len par krat aj to tak chlapsky nie ako ja, som pri nom a rozpravame sa.
A ešte je dalsi typ plaču. Takzvané hysterky, ktore sa za všetko rozplaču. Muži to neznášajú. Je to také psychické vydieranie, častokrát len divadelné.
nezvyknem plakať. Skôr sa vnútorne trápim. Nejem, nespím, všetko robím automaticky. Manž. plakal keď mu zomrela mama. Veľmi plakal.
Placem malo, ked to pride tak sa vyplacem ale musim byt sama a ked placem posledne co potrebujem aby ma niekto utesoval. Pri niektorych udalostiach na mna plac pride az po dlhej dobe, castokrat v nejakej uplne nepodstatnej suvislosti. Neplacem pri filmoch a plac nepouzivam ako vydieraciu metodu. Chlapa som plakat nevidela, po pravde ani neviem ako by som reagovala, lebo neviem ci potrebuje utesovat alebo chce si to odplakat sam ako ja.
Plac je technicka vec. Mozog sa potrebuje zbavit neurotransmiterov ktorych ma z nejakeho dovodu nadbytok. Sliznica nosa a oci ma priame nervove spojenie do mozgu (preto sa kokain snupe) cize plac je take opacne snupanie ked z mozgu musi ist hormonalny sajrajt von. Preto niekedy aj od velkeho stastia placeme
neplcem .. ked mam nervy mam nervy na krajicku ale nerevem .. a neznasam ked ma niekto ide objatim ukludnovat a podobne .. nieje ale clovek ako clovek ..
@anonym_autor ex mi vzdy pri placi vravel ze som precitlivela s nadsazkou pripade nevhodnym humorom
.
Nemám problém s plačom 😁
Väčšinou ked ma niečo dojme ale to len taka jemná slzicka
Alebo keď je niečo veľmi smutné,zazila som si v živote dosť smutného,tak asi z empatie
Žiadny chlap nemal s tým problém/neplačem pri hádkach alebo z hystérie
Takže ma podporili
Tak isto opačne,ci ex alebo moj terajší, ked niečo vážne sa udialo,tak vyšli slzičky a samozrejme z mojej strany podpora
Plačem málo a hlavne keď som sama. Od muža by som sa útechy nedočkala, je to bezciťák. Za 20 rokov neuronil ani slzu. Nevie utešiť ani podporiť.
@anonym_autor ja sa snažím držať svoje emócie , že nedávať to najavo . Raz som sa rozplakala pred mojou maminou , keď sme riešili nejakú situáciu a švagrina mi dodnes vyčíta , že plačkam aby ma všetci ľutovali a žebrem o pozornosť . Pritom to tak ani nebolo a ani nevedela o čom sme sa vtedy bavili . Zvykla som si , že je to krava , ktorá sa nikdy nezmení . Teraz sa snažím držať emócie a radšej prídem domov a tam si poplačem. Pred manželom sa nebojím rozplakať, keď niečo ma trápi a riešime fakt dačo ťažké . Vždy príde úteši ma , podporí ma a je tu pre mňa . Manžela som videla plakať tento rok prvýkrát - keď som mu musela oznámiť , že sme prišli o bábätko v 5 mesiaci . Bolo to neskutočne ťažké . A plakal somnou . Nemal ten chladný výraz ako poniektorí chlapy , že neboj príde ďalšie . Ale bol tu pre mňa a ja preňho a spolu sme bojovali a touto bolesťou . A stále sme tu jeden pre druhého a snažíme sa to spoločne zvládnuť cele .
@anonym_autor plačem málo skôr od dojatia, ale od zlosti nervov nie, čo je aj na skodu.Muz plakal, keď mu dcéru dali do ruky po pôrode a, keď videl psa u veterinára a povedali nám, že asi nedožije do rána.Moj muž vôbec nevedel ako reagovať, keď som raz veľmi plakala on má to emocno nejaké zaseknute skôr utečie nevie povzbudiť ani slovne
@anonym_autor záleží od situácie, keď plačem pri filme, robí si zo mňa srandu, keď boli rodinné problémy alebo úmrtie a ja som plakala, sadol si ku mne a objal ma, utešoval. Ja som ho plakať nevidela ale nevadilo by mi to, zachovala by som sa rovnako empaticky ako on.