Rady pre rodičov introvertov s dieťaťom extrovertom
Ahojte,
chcela by som radu ak máte podobnú situáciu doma. Naša malá je totálny extrovert - od bábätka miluje spoločnosť ľudí, miluje škôlku, všetky možné aktivity, krúžky atd. Nemá problém rozprávať sa s hocikym, na ihrisku si hneď nájdete kamošov. V škôlke ju hodnotia ako bezproblémovú.
Doma je tiež v pohode pokiaľ sa jej venujeme. Knihy vydrží čítať aj hodinu, rada aj tvorí, robíme pracovné zošity, hráme sa s ňou. Ak sa jej nevenujeme, nastáva peklo.
Dobiedza do nás, ustavične "otravuje", kričí, hučí, vrieska, plače, bije nás, ťahá nás. Za celý víkend nie je schopná na 15-20 minút sa pohrať sama. Odmala sme sa ju k tomu snažili viesť, ale bez úspechu.
Obaja s mužom sme introverti a už sme z toho unavení, že nonstop bud jeden alebo druhý musíme byť s ňou. A to myslím doslova. Napríklad teraz sme hodinu čítali knihy, išla som len na WC, hneď bola tam a začala mi trieskať na dvere a kričať. Keďže sme neotvorila, išla za mužom do kuchyne kde varil a začala ho ťahať a kričať.
V inej oblasti s ňou nie je žiaden problém len v tomto a mne by sa hodili rady ako nastaviť hranice a prečo sa vlastne takto správa.
Stručné zhrnutie
- Extrovertné deti môžu vyžadovať konštantnú pozornosť a neschopnosť hrať sa samostatne, čo rodičov introvertov dlhodobo vyčerpáva.
- Diskusia odporúča konkrétne techniky nastavenia hraníc: krátke pokyny „teraz nie, čakaj“, opakované pripomenutie, následné pochválenie a postupné predlžovanie času samostatnej hry.
- Riešenia v diskusii zahŕňajú zapojenie dieťaťa do domácich prác a aktivít (detská kuchynka, bicykel, odrážadlo), konzultáciu s psychológom alebo CPP a štúdium prístupov ako vzťahová výchova a podcasty o zvládaní nárokov na pozornosť.
Q: Ako jasne nastaviť hranice, keď dieťa neustále vyžaduje pozornosť?
A: Používajte krátke, opakované príkazy typu „teraz nie, čakaj“, vopred oznámte, čo idete robiť (napr. „teraz idem na záchod, tu ma počkaj“), a keď dieťa vydrží, ihneď ho pochváľte; v diskusii sa odporúča tiež princíp „3x poviem a potom ignorujem“.
Q: Ide o extrovertnosť dieťaťa alebo o zlú výchovu?
A: V diskusii väčšina prispievateľov tvrdí, že takéto správanie primárne súvisí s učenými vzorcami získavania pozornosti, nie s tým, že dieťa je extrovert; viacerí poukazovali na to, že dieťa si správaním „vydobije“ prítomnosť rodiča.
Q: Čo robiť, keď dieťa mieri za rodičom na WC alebo do kuchyne pri varení?
A: Oznámte vopred, kde má čakať, dajte mu alternatívu (hra v izbe alebo pozvanie do kuchyne ako „pomocník“), a ak poruší hranicu, trpezlivo opakujte pravidlo a využite potvrdenie od druhého rodiča, ktorý dieťa upokojí bez zmeny pravidla.
Q: Sú telesné tresty („capanie po zadku“) odporúčané?
A: Diskusia obsahuje protichodné názory: niektorí rodičia uviedli capanie ako účinnú hranicu, iní tvrdia, že opakované telesné tresty sú kontraproduktívne, môžu poškodiť vzťah a v niektorých krajinách by mali právne následky.
Q: Aké konkrétne aktivity či pomôcky pomôžu dieťa naučiť sa hrať samostatne?
A: Odporúčané sú zapojenie do praktických činností („pomôž mi“ pri domácich prácach), hra s plyšákmi modelujúca rutiny zo škôlky, detská kuchynka, bicykel alebo odrážadlo pre viac energie a postupné budovanie samostatnej hry.
Q: Kam sa obrátiť pre odbornú pomoc alebo ďalšie návody?
A: Diskusia odporúča konzultáciu s psychológom alebo CPP (centrálne pedagogicko-psychologické poradenské zariadenie), štúdium prístupov ako vzťahová výchova a vypočutie podcastu dostupného na komunikaciasrdcom.sk (epizóda č. 34 o deťoch, ktoré vyžadujú pozornosť).
Závery z diskusie
Zhoda
- Problém často označili ako získavanie pozornosti a nedostatok jasne udržiavaných hraníc.
- Riešenia majú byť konzistentné: krátke pokyny, opakovanie pravidiel, odmeňovanie, zapájanie do prác a postupné predlžovanie samostatnej hry.
- Odporúča sa odborné poradenstvo (psychológ, CPP) a štúdium prístupov ako vzťahová výchova.
Sporné názory
- Niektorí rodičia považujú telesné tresty („capanie po zadku“) za účinné hranice, zatiaľ čo iní ich označujú za kontraproduktívne, potenciálne škodlivé a s právnymi rizikami.
- Niektorí podporujú taktiku ignorovania po opakovanom varovaní („3x poviem a potom ignorujem“), zatiaľ čo iní upozorňujú, že ignorovanie môže byť považované za emocionálnu škodu a radia validovať pocity dieťaťa a učiť spracovať emócie.
Otvorené otázky
- Koľko času a aká presná stratégia (frekvencia opakovaní, dĺžka odmeny) vedie ku stabilnému naučeniu samostatnej hry u dieťaťa s vysokou potrebou pozornosti?
- Ako adaptovať metódy nastavenia hraníc pri rodinnom modeli, kde obaja rodičia sú introverti a dieťa má výrazne vyššiu potrebu sociálnej interakcie?
Spomenuté značky a firmy
CPP, eduworld.sk, komunikaciasrdcom
Spomenuté produkty a metódy
vzťahová výchova, „3x poviem a potom ignorujem“, jasné „teraz nie, čakaj“, ignorovanie / nechať vyplakať, telesné tresty (capanie po zadku), validácia pocitov, zapojenie do domácich prác („pomôž mi“), detská kuchynka, odrážadlo, bicykel, hra s plyšákmi, podcast KomunikaciaSrdcom epizóda 34, ADHD (uvedené ako možná diagnóza v diskusii)
Miesta a osoby
Jaroslava Koníčková, Slovensko
@777januska777 súhlasím a tebou. Výchova je veľmi zložitý proces, keď niekto povie že ho capne po zadku mal by napísať aj ich rodinné životné podmienky, počet detí, temperament rodičov a pod....aby to bolo viac vysvetlené. Keď niekto napíše že pošle dieťa do izby vyrevať sa mal by tiez napísať podrobnosti rodinného života aby sa to viac chápalo.
Ja tiež sa snažím nesúdiť. Sama občas capnem po zadku lebo mám tri malé deti a ak nechcem sama vyskočiť z okna či utiect ...áno priznám zlyhala som ako matka...no a? Veď sa snažím, ja nie som dokonalá ale snažím sa. Padnem a zase ťažko vstanem a zase padnem a zase vstanem...
Napr príklad môjho života(1991). Sme štyria súrodenci, mama väčšinou na všetko sama, záhrada, hospodárstvo, 4 deti. Otec v dvoch robotach..áno stalo a viacx že varecha letela, aj sa zlomila, aj nechala vyrevať, aj v tmavej kúpeľne ..ale viem že mama robila najlepšie čo vedela v tom čase, snažila sa robiť čo vedela. Samej jej začali padať vlasy, nechty, a iné...
Aj aj robím to najlepšie čo viem...aj iné..svojim spôsobom.
Nech už akokoľvek, najdôležitejšie je aby to dieťa cítilo LASKU.
Moja chcela tiež často pozornosť, potom mi mamka poradila ju zapojiť do prác a fungovalo to. Povedala som jej, pomôž mi a potom budem mať čas na teba. Tiež sa musí naučiť hrať sama. Keď bola malá mala plyšových havkov a hrali sme sa na havkoskvolku. Zakaždým som sa jej opýtala akú aktivitu robia v škôlke a to sme robili s havlkami ...jedenie, rozcvička,spánok,obed,... Jej sa to páčilo a ďalší raz som ju nabádala aby sa takto hrala sama.
Tiež dieťa musí mať dostatok hračiek, lebo aj to som videla, že deti zopár hračiek doma. S čím sa má potom hrať? Mne sa osvedčila napr. detská kuchynka. Ja som varila aj ona varila, pre svoje deti, niekedy mňa zavolala na obed, alebo akože je vydatá a prišla s deťmi na obed, manžel pracuje v inom meste 🤓😜...fantázia 🤣
@elisebah91 tým zlyhaním sa dnes podľa mňa veľmi ohaname a pritom to nie je zlyhanie. Každá doba ma svoje tlaky na niečo. Dnes sú to tlaky na dokonalé rodičovstvo. Ked rodič urobi niečo iné alebo nedostatočne dokonale na dnešné štandardy, tak v očiach spoločnosti zlyhal. To človeku dáva väčší pocit frustrácie a sklamania zo seba samého. Pritom reálne často rodicia vobec nezlyhaju, len sú možno unaveni, možno majú iné starosti a možno to inak nevedia. Hneváme sa na tabuľky deti, ze aké je to hlúpe a zle a potom dáme tabuľky rodičom, keď dane tabuľky nedodrzia už sú zlí rodicia.
@777januska777 áno také niečo...malo počuť o Tom že aj rodičia hlavne matka je len človek. So svojimi potrebami, záujmami a hranicami zvládania situácie. Ako píšeš...dnes je rodičovstvo brutálne posudzované čo robiť a čo robiť ešte lepšie..a ak náhodou urobis horšie tak katastrofa. Pritom je to len psychicky, zdravotný limit rodiča. Napr.zvladam tri deti, z toho sa dve v kuse doťahujú a tretie pisti-2roky. Ale príde deň keď dostanem menzes, som nevyspata, nervózna z muža či iné a už to inak normálne nezvládam. Zlyhala som?
@elisebah91 podľa mňa nezlyhala. Jednoducho každý z nás má určitý limit. Kazdy z nas je len človek. A aj ta nedokonalosť vytvára dokonalý svet. Ved aká by to bola nuda, keby sme všetci boli ako stepfordské panicky. A aj ta naša únava a veci co "zlyhame" učia naše deti žiť v reálnom svete s reálnymi ľuďmi. Lebo aj ta obrovská snaha ludi o dokonalosť môže neskôr spôsobiť obrovský problém pri strete s nedokonalým svetom.
@777januska777 ....ideš z extrému do extrému.Aj výchova tvojej mamy aj opakovane capania po riti sú celkom nie šťastné výchovné metódy a áno oboje vedú k myšlienkam,že rodič nie celkom zvláda výchovu.
A pozor! Je veľký rozdiel dať dieťaťu po riti raz a dávať mu po riti vždy keď to preženie.To je kontraproduktívne a absolútne to stráca svoj význam
Inak ťa chápem.Moja matka vždy radšej najprv kričala ako vysvetľovala.A preto viem,že aj takto sa dá kvalitne domrvit vzťah matka- dieťa na cely život.
Hranice sa dajú úplne krásne naučiť aj bez extrémov našich mám a opakovaných capani po zadku.
@doriiis ale ved vždy sa ide z extrému do extrému. Baba tu napíše, že jej malému capne po ruke a dobre, že tu z nej neurobia vraha. Pritom reálne nikto z nás nevie ako to ma ten daný človek doma. Preto vravím veľmi nerada sa miešam alebo komentujem výchovu iných ludi, lebo ani ja nemám patent na výchovu. Najväčší patent na výchovu som mala iba vtedy, kým som nemala deti a keď som mala uzasne prvé dieťa. Vtedy som vedela všetko o výchove. Dnes už viem, že výchova je veľmi zložitá vec a neexistuje úplne presný návod.
@777januska777 ....áno.Len potom rozmýšľam nad tým,že akú radu čakajú rodičia,ktorí sami vidia a cítia,že ich spôsob je zlý a nefunguje tak,ako si predstavovali a napriek tomu v tom pokračujú?
Prečo nezmenia mindset a nezačnú aj rozmýšľať?
@doriiis lebo zmena výchovy je dlhodobý proces a často veľmi vyčerpávajúci. Ja to vidím na sebe, mam dieta, ktoré ma nks a pravdepodobne aj adhd a je to pre mňa velmi vyčerpávajúce. Lebo aj práca s nim si vyžaduje zmenu a úplne iný prístup ako pri ďalších dvoch. Napriklad nasa logopedicka to ma v sebe a ide jej daný prístup veľmi jednoducho, lenže ona je úplne iný človek ako ja. Takže čo chcem povedať? Hovorím to co na začiatku výchova je veľmi náročná a áno je ľahké súdiť, ale žiť život daného človeka by taky ľahký nebol.
@doriiis
@777januska777 ja tiež nerada radím keď neviem domáce a iné okolnosti a vždy keď vidím, že je problém vo výchove tak nech zájdu za odborníkom kde sa na to pozrú naozaj osobne a celistvos. Výchova je, žiaľ, náročná lebo si nesieme prebraté vzorce našich rodičov a spoločnosti, v ktorej žijeme, ale aj naše ideály a očakávania a v neposlednom rade našu zatazenost. Takže ja osobne neodsudzujem, no to neznamená, že budem pritakavat a uistovat danú osobu, že robí čo môže lebo ak nevyskusa rady odborníka tak nerobí dostatočne dosť, aby prišla pozitívna zmena. A ta je dobra ako pre rodiča tak najmä pre dieťa a potom v konečnom dôsledku pre celú spoločnosť.


@777januska777 ano, uplne s tebou suhlasim, taketo metody nepouzivame.
Ak hladas nove spospby tak si nieco nastuduj o vztahovej vychove. Vztah medzi rodicom a dietatom namiesto vychovy....