Rodine na nás nezáleží: Čo robiť ďalej?
Ahojte idem si trochu vyliať dušu. S manželom máme syna, čoskoro bude mat rok. Muž ma sestru a dvoch bratov.. Všetci od neho starší s rodinami a svojimi deťmi (školakmi 10+).
Ako sa malý narodil bola tu len švagriná zagratulovat, podať ruku. Mužovi bratia s rodinami nie... Aj ked spolu volali (vždy v niečom potrebujú poradiť , vysvetliť atď) tak im muž viac krát povedal ze ved príďte nas pozrieť, preco sa nezastavite. Všetci bývame v rovnakom meste.
Nasľubujú, ale nič.
Vo mne sa kopi smutok, ale hlavne uz hnev. Ked cosi potrebovali vzdy sme tu boli pre nich, požičat veci, peniaze, raz dokonca aj auto.
Neviem si to vysvetliť prečo nás zrazu takto odstrihli. Mala som pocit ze vztahy sme mali dobre, ale asi to bola len pretvarka.
Strašne ma to kvôli malému mrzí ze bude mat rok a ma vlastne len minimálny počet clenov rodiny, ktori sa zaujímajú.
Snažili by ste sa ešte o nejaky kontakt? Alebo je načase hrať urazenych (co si asi vlastne ani nevsimnu)?
S prichádzajúcimi Vianocami ma to strasne začína mrzieť a je mi z toho smutno lebo veľká časť rodiny z mojej strany už medzi nami nie je a ja mam pocit ze maly zostane v neskorších rokoch sam :( (resp ak sa podarí surodenec tak tu budú len jeden pre druhého).
A co mi v hlave beha ze ja by som chcela asi aj tretie dieťa a prepacenim serie ma to ze hlavnou motiváciou je že moje deti nebudu mat okrem nas nikoho tak nech ich je viax :(
Vôbec nepíšeš koľkokrát ste vy boli u nich na návšteve alebo ich pozvali ku vám. Nechápem prečo čakáš na nejaké podanie ruky.
Riešim presne tento problém zo svokrovcami ale nám cez manžela bolo povedané: ,,aj mi sme mali deti ani nám nikto nepomáhal ale mi sme nechceli pomoc len vidieť vnúčatá žiadne na prázdniny u nás neexistuje mňa to trápi a deťom to len ťažko vysvetlím. Druhý nemajú to šťastie mať starkých oni síce žijú ale vlastne sú cudzí ako keby nám vracajú to čo oni zažili pritom len klamú pretože mali veľkú rodinu ktorá si pomáhala.No ak mám niekoho nútiť nasilu , prosiť sa je to ešte horšie a taktiež naslubuju a to najviac deti trápi...ale len na oko Nedávam pred deťmi smútok najavo ale sú dni kedy mi zostávajú len oči pre plač...
Tak my napriklad zijeme s muzovym bratom a svagrinou na jednom sidlisku a nevidime sa aj mesiace. Ale napiseme si obcas. So svagrinou nie sme dake extra kamosky, ale vychadzame dobre, ked uz sme spolu, v pohode.
Covid tie vztahy vseobecne otupil, aj navstevy, u nas sa v kuse stretavala rodina kde kade a cela banda. Niekedy az na nervy mi to slo, hlavne, ked sme mali male babo a trepat sa vsade s nim. Ale uz mi to zacina chybat. Tak zavolame starkych, brata, ako sa komu da.
Ja by som spravila oslavu, ked ich je vela, tak postupne urobit taku navstevu, zavolat jednych, druhych, na ten a ten termin, ci mozu prist a uvidis. Mozno to treba len rozbehnut. Moja rodina sa takto uz nestretava takmer vobec, iba s 1 sesternicou a sestrou ako tak. V ramci moznosti. Ludia maju vela svojich aktivit, zije sa rychlo. Co je skoda.
Nechali ste sa vyuzivat...teraz ta to mrzi.
Od covidu sa dost ludi nestretava, asi zistili ze im to ani nechyba, mozno to robili z povinnosti.
Ja som sa tiez pristihla, ze ma rodina svagrinej vlastne nezaujima, pretoze mame uplne rozdielne nazory a pohlad na zivot a clovek prirodzene vyhladava ludi, s ktorymi si ma co povedat, ako tych, s ktorymi sa "musi stretavat, lebo rodina.".
Moj muz napriklad jeho neter ani nedrzal na rukach, proste nevie co s cudzimi detmi asi 🤔
Píšeš že je svokor imobilny, aj sa chodia oňho mužovi súrodenci starať? Možno su unavení
Ak vzťahy neboli extra dobré ani pred narodením Vášho dieťaťa, nebudú lepšie len samé od seba. Ak naozaj túžiš byt s nimi v kontakte, tak ich oslov, pozvite na konkrétny termín a uvidíš, ako to dopadne. Buď sa rozhýbe alebo nie a vieš, že netlačiť na pílu.
Ak by ste aj mali ostať "bez rodiny", niekedy je lepšie tak.
My sme od rodiny ďaleko/ďalej, nikdy na narodeniny nebolo pri deťoch, že by boli prišli presne v deň sviatku alebo víkend. Takže takéto návštevy my ani nepoznáme. A nemám pocit, že deťom to chýba. Niekedy dobrý kamarát je viac ako na ho..o rodina.
Ja sice nie som asi ta spravna osoba, lebo ja to poznam zase z druhej strany = brat sa snazil si dostatocne zaistit viacerych/roznych ludi ako krstnych rodicov pre jeho deti, ja som pre jedno jeho dieta tiez krstna a kedze sa nadalej choval/chova arogantne - napr.ja ho evidujem len ako velke hukajuce ego, a teda ked zrovna nehuka, tak len kritizuje a ponizuje vybratych ludi (aj mna) dokonca aj pred jeho detmi, tak som sa odosobnila a povedala som si, ze viac si uz ublizovat nim nenecham a nevyhladavam jeho spolocnost (ked boli jeho deti male, tak som to kvoli jeho detom znasala, ale tak uz su teenageri. A ked vidim, ze sa nezmenil, keby viem vratit cas, tak uz ovela skor som sa mala odosobnit kvoli sebe). A najvacsi gol je, ze nikto z tychto vybranych roznych krstnych rodicov pre jeho deti jeho spolocnost nevyhladame a teda ani sa netrhame o navstevu s jeho pritomnostou (a ano, samozrejme, ze jeho deti stracaju kontakt s nami, ale to si mali v prvom rade uvedomit rodicia, t.j.brat so svagrinou). Ak toto nie je tvoj pripad, ze fakt vy ste ti dobri a vsetci jeho surodenci sa netrhaju o jeho spolocnost z inych dovodov, tak ma napada:
aj ste ich volali ku vam na navstevu?
Radsej majte okolo seba zopar kvalitnych ludi,a nemusia byt rodina,kludne kamarati,ako veeela ludi iba tak naoko,lebo sa to patri,lebo rodina...Ono cim som starsia,tym viac si vyberam s kym chcem travit svoj cas