S ktorým rodičom je vzťah dôležitejší?
Rodičovská láska je tá najčistejšia a najúprimnejšia. My, niektorí tínedžeri, si ju občas nevážime. Neuvedomujeme si, že sa o nás bojíte a chcete nám len dobre.
Taktiež to je o tom, od koho z rodičov táto láska vychádza. Často sa stretávam s typmi rodičov, že otec dieťaťu všetko dovoľuje, aj napriek zákazu mamy. Nechcú byť u svojich detí tí zlí za to, že im niečo nedovolia. Ale nie v každej rodine to tak je. Niekedy sa taktiež stáva, že otec je stále v práci, len aby sa zvyšok rodiny mal dobre. Alebo zasa mama má vlastný biznis, podniká v nejakom odvetví a o domácnosť riadi otec. Každá rodina to má jednoducho inak.
Avšak celkom smutné je, keď sa rodičia po dlhých rokoch súznenia rozvedú. Možno si mnohí, čo ste rozvedení, teraz hovoríte, že to nie je ani tak smutné a nejak deprimujúce. Veru to nie je to najhoršie. Hrozné je, že v niektorých prípadoch sa rodičia po rozvode prestanú medzi sebou baviť a tým jeden z nich môže stratiť nejaké puto so svojím dieťaťom. Niekedy to je dobrovoľné, ale niekedy nie. Práve rozvodom sa, v niektorých prípadoch, stráca u detí dôvera a záujem.
Mal som spolužiaka, ktorého rodičia sa rozviedli, keď bol asi v siedmej triede. Vtedy veľmi trpel, lebo jeho otec si našiel inú ženu. Na tom nie je ani tak nič zlé, ale, bohužiaľ, to nie je všetko. Po rozvode chcel jeho otec naňho zabudnúť. Po takmer dvanástich rokov spoločného života a bývania povie otec svojmu synovi, že ho nezaujíma a že ho už nikdy nechce vidieť, že už nie je jeho rodina. Chudák, doteraz sa z toho nedostal a zanechalo to na ňom veľké následky.
Trošku som odbehol od témy, snáď mi to odpustíte. Nadpis som zvolil „ S ktorým rodičom je vzťah dôležitejší?“ práve preto, lebo včera som uvidel v televíznych novinách prieskum u žiakov siedmych ročníkov. Teraz si už presne nespomínam, ako sa tento prieskum volal a ani jeho hodnoty, ale pamätám si výsledky. Za posledné roky narástol význam otca v ich živote, ale matka stále zostala na prvom mieste. Jasné, matka je pre dieťa najdôležitejšou osobou na svete, lebo ho porodila a celkovo sa oňho starala a tak. Nehovorím, že otcovia sa o svoje deti nestarajú, ale k matkám máme bližšie.
Podľa mňa, každý z rodičov prispieva k výchove a vo význame života u detí inak, každý z nich hrá inú rolu. V ideálnych rodinách sa rodičia spoločne starajú o deti a tým im každý z nich prispieva rôznymi skúsenosťami.
Ako vnímate Vy túto tému? Stretli ste sa s nejakými podobnými prípadmi? Aký je Váš názor na výchovu detí pri každom z rodičov? Pokojne sa v komentároch podeľte o svoje skúsenosti a názory. 😊
Ja som vzdy mala blizsie k otcovi bol pre mna "hrdina" s matkou som nikdy ziadne vnutorne puto nemala ale jeden vztah skoncil v mojich 9 druhy v 12 tak neviem... Podla mna v niektorych pripadoch ako ten moj je najlepsi vztah nemat s nimi ziaden (ani s jednym). Idealne urcite s oboma ale to cim dalej tym viac je vacsie klise, svet nie je idealny. Ale nemyslim si, ze jeden zo vztahov matka a detia vs otec a dieta je dolezitejsi.
Keď je medzi rodičmi harmónia a rešpekt,aj deti sú šťastnejšie a vyrovnanejšie. Ako prvorodená dcéra a sestra dvoch mladších bratov to bolo tak že,keď som bola menšia "lipla" som viac na mame a bratia k otcovi. Sa smejem,ale raz mi povedal,aky bol "nešťastný",že nemal prvorodeného syna 😊.Časom,ako sme rástli,to bolo opačne. S otcom som mala bližší vzťah,ako s maminou. Nie preto,že by som porovnávala,vyberala medzi nimi,ale preto,že k otcovi som mala rešpekt a vždy mi vedel poradiť, usmerniť ma. S maminou máme stále skvelý vzťah,ale keby ešte tatko žil, určite by bol prvý komu by som volala pri nejakom probléme. Mamina má teraz o trošku lepší vzťah s bratmi,ale to len preto,bo ja už mám svoj život mimo rodičovského domu. Dalo by sa povedať,že otec sa viac zaujíma o svojho syna a matka zasa o dcéru,ale je veľa takých rodín,kde je to opačne. Matka-syn,otec-dcéra. Ale podstatné je,že sa to časom kombinuje/ obmieňa v rodinách a všetci držia spolu ako rodina.
Ja som nemala vztah ani s mamou ani s otcom, rozviedli sa keď som mala cca 3-4roky. Nikdy som nebola u neho. Mama bola krutá. Tým pádom si dosť zakladám na tom ,aby moje deti toto nezažili a snažíme byť pre nich obaja dobrými rodičmi, rovnako dôležitými. Je to aj tak vidieť, že deti sú ku mne bližšie ale je to pochopiteľné, ja som skôr taká hlava rodiny ,manžel sa ,povedala by som, so mnou vezie. Teraz máme napr.steniatko, dcéra dostala vysnívaného psíka, všetci ho milujeme a venujeme sa mu, ale najbližšie ma ku mne aj tak, lebo len o kúsok viac sa o neho starám než ostatní.
Keďže naše deti majú aj kamarátov, ktorým sa rodičia rozviedli, pýtali sme sa ich, ako by to vnimali, keby sa to stalo nám. Dcérka 11 r., tá sa nechcela ani baviť o tom, ze nieže to privolame, ze je to hrozné. Syn ,ten by to tiež ťažko niesol, uz ma 17r síce ale povedal, že by to nedal, ze si to nevie ani nechce predstaviť . Sme pre nich určite rovnako dôležití, aj keď majú ku mne bližšie,život bez otca s nami v jednej domácnosti by ich zničil .
s obidvomi rodičmi. Tam rozdiel nie je. Mám dvoch kolegov, ktorí vychovávali svoje deti samy, bez manželky, ktorá ich opustila a nechala im malé deti. A sú to tí naj otcovia na svete. To, že žena porodí dieťa ešte neznamená, že musí byť najdôležitejšou osobou v živote dieťaťa. Takže ešte raz odpoveď: obidvaja rodičia sú rovnako dôležitý pre svoje deti.
Vztah k rodicom je dolezity. Ale o tom aky je a bude rozhoduju ti dospeli vo vztahu rodic-dieta. Oni su ti, ktori ho vytvaraju od prveho dna. Aky ho vytvoria, taky bude. A je uplne jedno ci je rodic matka alebo otec.
Matka môže dať najväčšie pochopenie a prijatie… otec zas niečo iné. ;) Ale tým ja nie som. Obaja sú dôležití ale každý jeden ma iný potenciál vo vzťahu k dieťaťu. Potencial lásky.
Toto je otázka typu - ktorý vzťah je pre vás dôležitejší? S mužom ci s dieťaťom 🙈
Ja som vyrastala v domove kde som mala dvoch rodičov, obaja sa zapájali, obaja ma milovali, ľúbim ich na rovnako. Dôležitý vzťah mam s mamou rovnako ako s otcom.
@nvm454 vzťahová väzba s rodičmi je veľmi dôležitá. I keď... poznám ľudí, kt.. nemajú dobré vzťahy a matkou alebo otcom a sú s tým ok, alebo je to naopak ako sa prezentuje.
1. Kamarátkin otec- alkoholik, povaľač, ešte za socíku ho matka vykopla z domu. Ona sa s ním obchádza na ulici, hovorí, že bol len darca spermie a nerozumie rečiam o chýbajúcom otcovi, nikdy jej nechýbal a stačila jej k šťastiu mama. Šťastne vydatá 25 rokov, milujúca a milovaná, jej dieťa vyrastalo a žije v harmónii.
2. Kamarát- jeho matka vždy obháňala chlapov a vínko, ako 4 siroty ich nechávala denno - denne na pospas osudu, samé deti doma- nenavarené, žiadna starosť s učením... Každé jedno dieťa si muselo vybojovať svoje miesto pod slnkom. On jediný chytil život a šance za pačesy, super chlap, manžel, otec. Na matku nemá pekné slovo, vymazal ju zo života, otec mu neskutočne chýba. Ale jeho sestra, je s matkou jedna ruka-lebo sú rovnaké 🙄
3. Kamarát- otec nebohý od jeho útleho veku. Matka si nahradila manžela v synovi- mamičkár, podpapučník, malé dieťa vo veľkom tele... Vždy tvrdil, že má len mamu v tomto živote. Ženatý 15 rokov, dospel, zmúdrel. Zistil, že s mamou má chorý vzťah. Navštevuje psychológa a snaží sa bytostne formovať. Tvrdí, že až teraz zistil, ako mu otec chýba, jeho vzor, mužstvo... K psychológovi ho priviedli problémy v manželstve a precitnutie, čo matka na ňom napáchala. Má čo robiť...
Osobne si myslím, že záleží od rôznych situácií v rodine, povahe a charaktere, sile osobnosti a psychickej odolnosti. Často som v živote stretla rôzne =lepšie varianty vzťahov ako s vlastnou rodinou 🤷♀️
@nvm454 to je podobná otázka, ako "s ktorým dieťaťom je vzťah dôležitejší?" ... S každým jedným je dôležitý! Ale s každým trochu iným spôsobom. Rovnako aj pri rodičoch. Každý má svoju úlohu a dôležitosť. 🙂