Sklamanie vo vzťahu
Mám priateľa, sme obaja 40tnici. Ja bývam sama, v malom byte, môj priateľ býva s dospelou študujúcou dcérou. Sme spolu 4 roky. Keď dcéra občas vypadla niekam na výlet, väčšinou sme spali u neho a užívali si, že sme spolu. Vždy ma zavolal on, ja som nikdy sama neinicovala to, že budeme u neho.
Keďže však posledné mesiace viac krát spomínal, že nikdy nie je sám, že je vždy doma s niekým ... tak som mu dala priestor posledné mesiace priestor, keď náhodou dcéra vypadla, aj keď ma ku nemu volal spať, ja som mu dopriala samotu, aby si užil čas pre seba. Aby si robil čo len chcel, a nemal za zadkom ďalšiu ženu doma. Prišla som k nemu na návštevu na hodinku, dve a potom som ho nechala, nech si užíva byt pre seba 🙂.
Včera sme boli spolu von, aj sme si volali, dnes sme si volali už 2x. Teraz na obed mi volá a mimo toho mi povedal, len tak medzi rečou, že dcéra ide domov. Domov? Odkiaľ? Ona niekde odišla? Že áno, na chatu, ale vracia sa domov už dnes a nie v nedeľu, ako mala v pláne. Aha a nechcel si mi o tom ani povedať? Že veď by som ti o tom povedal dnes večer ....
Tak som zastala a mňa to sklamalo. Nedá sa povedať, že nahnevalo, ale sklamalo. U mňa chce vedieť všetko, hovorím mu o všetkom ... a on mi nepovie, že je sám... Spýtala som sa ho, prečo mi o tom nepovedal, veď by som sa k nemu nebola nanominovala do bytu. Že on to vie...
Inak povedal mi to až potom, čo sa dozvedel, že som dostala MS.
Dnes prišla a medzi rečou som mu spomenula, že sa cítim na nič, lebo som dostala.
On sa ma spýtal, ako som zistila, že som dostala MS? Wtf? Tak ako som to zistila? To, čo je za otázka. Tak ty chceš vedieť o mne, ako som zistila, že mi prišla MS, ale že tvoja dcéra nie je doma mi ty nepovieš?
Už ja som debil?
Asi áno..
Stručné zhrnutie
- Dlhodobý (4 roky) mimobývajúci vzťah medzi 40‑ročnými, v ktorom jeden partner žije s dospelou dcérou, často vedie k konfliktom o informatívnosti a očakávaniach o spoločnom čase.
- Riešenia spomenuté v diskusii zahŕňajú priame rozhovory o hraniciach a očakávaniach, dohodu na spoločnom bývaní až po osamostatnení dcéry, a praktické kroky ako pozývať partnera k sebe alebo kúpiť väčšiu posteľ.
- Alternatívne prístupy v diskusii sú: akceptovať partnerovu potrebu samoty, selektívne zdieľať informácie, alebo prehodnotiť vzťah ako „kamarátstvo s výhodami“ ak vzťah dlhodobo nepostupuje.
Najčastejšie otázky
Q: Ako dohodnúť spoločné bývanie, ak partner stále býva s dospelým dieťaťom?
A: V diskusii viacerí navrhovali počkať, kým sa dcéra osamostatní; jedna z komentujúcich uviedla, že pár je zasnúbený a plánuje zvážiť spoločné bývanie „keď sa dcéra osamostatní“.
Q: Čo robiť, ak partner nehovorí, že je doma jeho dcéra, a ja som sklamaná?
A: Odporúčané kroky v diskusii sú pýtať sa priamo na dôvod, nastaviť hranice komunikácie a selektívne zdieľať svoje informácie, pričom niektoré komentáre zdôraznili aj akceptovanie partnerovej potreby byť občas sám.
Q: Je normálne byť zasnúbený a pritom nebývať spolu vo veku okolo 40 rokov?
A: Diskusia ukázala rozpor: niektorí tvrdia, že seriózny vzťah by mal viesť k spoločnému bývaniu („keby ťa mal skutočne rád, začne s tebou žiť“), iní považujú neužitečnosť spoločného bývania za legitímnu voľbu aj v 40‑tke.
Q: Ako riešiť praktický problém nočných prespaní, ak má jedna strana malú posteľ?
A: Viaceré komentáre konkrétne navrhli riešenie „kúpa väčšej postele“ alebo pozývanie partnera, aby prespal u druhej osoby cez víkendy.
Q: Ako rozpoznať, či ide o skutočný záväzný vzťah alebo o „kamaráta s výhodami“?
A: V diskusii niekoľko príspevkov uviedlo, že znaky nepostupujúceho vzťahu sú dlhodobé vyhýbanie sa spoločnému bývaniu, variabilná dostupnosť partnera a to, že partner si necháva „svoj“ priestor bez plánovania spoločnej budúcnosti.
Q: Ako reagovať na partnerove zvláštne otázky o osobných veciach (napr. „Ako si zistila, že máš menštruáciu“)?
A: V diskusii odporúčali selektívne zdieľanie informácií a priame vyjadrenie toho, ktoré otázky sú pre vzťah prijateľné; niektorí komentovali, že takéto otázky môžu byť znakom rozdielnych hraníc dôvernosti.
Závery z diskusie
Zhoda
- Partner v takomto nastavení často potrebuje občasný priestor a samotu a niektorí diskutujúci to považujú za normálne.
- Komunikácia o hraniciach a očakávaniach je vnímana ako kľúčová pri riešení sklamania z nedostatočných informácií.
- Dlhodobé oddelené bývanie pri zasnúbení vedie viacerých diskutujúcich k otázkam o perspektíve vzťahu.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že ak pár plánuje spoločnú budúcnosť, mal by sa presťahovať spolu; iní tvrdia, že seriózny vzťah môže fungovať aj bez spoločného bývania.
- Niektorí vidia partnerovu potrebu samoty ako legitímnu a zdravú; iní to interpretujú ako znak, že partner využíva vzťah len „keď mu to vyhovuje“.
Otvorené otázky
- Kedy a či vôbec by mal pár so zasnúbením a dospelým dieťaťom prejsť na spoločné bývanie?
- Prečo partner zvyčajne neoznamuje, že má doma dieťa, aj keď tým spôsobí sklamanie partnerovi?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
väčšia posteľ, orálny sex, selektívne zdieľanie informácií, dávanie partnerovi priestor
Miesta a osoby
Emma
Ty si myslis, ze mu davas priestor. Ale je to uplne opacne. Dusis ho a jemu to vadi. Stale niekomu hovorit, ako k nemu nepojdes, aby mohol byt sam, no, neviem? Vyzadovat, aby Ta o vsetkom informoval? A este mu nepovedat, ze Ti musi vsetko dopodrobna hlasit? Tvrdis, ze Ty mu vsetko hovoris a potom Ti vadi, ze Ti povie, aj co nechces vediet?. Tak sa uprac a nedus ho tolko, neustale kontrolovanie toho druheho je naozaj neprijemne a kazi vztahy.
Predstavovala si si vztah inak, ale preto nezijete spolu, lebo on uz teraz vie, ze Ta doma nastalo nechce.
takze z dokonaleho vztahu plného porozumenia, tolerancie a lasky na začiatku pribehu, je v realite len manipulativny a vypočitavy vzťah, z ktorého chce kazdy zucastnený vyťažiť pre seba najviac.
Dakujeme ze si nas zasvätila