Sklamanie vo vzťahu

Mám priateľa, sme obaja 40tnici. Ja bývam sama, v malom byte, môj priateľ býva s dospelou študujúcou dcérou. Sme spolu 4 roky. Keď dcéra občas vypadla niekam na výlet, väčšinou sme spali u neho a užívali si, že sme spolu. Vždy ma zavolal on, ja som nikdy sama neinicovala to, že budeme u neho.

Keďže však posledné mesiace viac krát spomínal, že nikdy nie je sám, že je vždy doma s niekým ... tak som mu dala priestor posledné mesiace priestor, keď náhodou dcéra vypadla, aj keď ma ku nemu volal spať, ja som mu dopriala samotu, aby si užil čas pre seba. Aby si robil čo len chcel, a nemal za zadkom ďalšiu ženu doma. Prišla som k nemu na návštevu na hodinku, dve a potom som ho nechala, nech si užíva byt pre seba 🙂.

Včera sme boli spolu von, aj sme si volali, dnes sme si volali už 2x. Teraz na obed mi volá a mimo toho mi povedal, len tak medzi rečou, že dcéra ide domov. Domov? Odkiaľ? Ona niekde odišla? Že áno, na chatu, ale vracia sa domov už dnes a nie v nedeľu, ako mala v pláne. Aha a nechcel si mi o tom ani povedať? Že veď by som ti o tom povedal dnes večer ....

Tak som zastala a mňa to sklamalo. Nedá sa povedať, že nahnevalo, ale sklamalo. U mňa chce vedieť všetko, hovorím mu o všetkom ... a on mi nepovie, že je sám... Spýtala som sa ho, prečo mi o tom nepovedal, veď by som sa k nemu nebola nanominovala do bytu. Že on to vie...

Inak povedal mi to až potom, čo sa dozvedel, že som dostala MS.
Dnes prišla a medzi rečou som mu spomenula, že sa cítim na nič, lebo som dostala.
On sa ma spýtal, ako som zistila, že som dostala MS? Wtf? Tak ako som to zistila? To, čo je za otázka. Tak ty chceš vedieť o mne, ako som zistila, že mi prišla MS, ale že tvoja dcéra nie je doma mi ty nepovieš?

Už ja som debil?
Asi áno..