Som zlá, keď chcem deň pre seba?
Ahojte, píšem sem, pretože potrebujem názor nezainteresovaných ľudí. Ide o to, že som s priateľom rok cca. Ja bývam sama na byte a on býva u rodičov (presťahovala som sa sem kvôli prácu a on je tu domáci). Pracujem v dosť časovo náročnej práci (24hod služby, atď...), on v it firme s flexibilnou pracovnou dobou, home office atď... Takže asi nechápe, čo to obnáša. No ale ide o to, že vždy keď mám voľný víkend alebo nejaké voľno, tak chce ísť ku mne prespať, čo mi nevadí, chcem ho pri sebe. Tento víkend budem mať voľný a potom ďalšie 3 víkendy som v práci. Takže sme sa dohodli, že príde ku mne z piatka na sobotu a v sobotu pôjdeme s jeho rodinou niekam. no napísal mi, že by chcel u mňa ostať aj zo soboty na nedeľu. Ja som sa ale tešila, že si spravím taký deň pre seba, vstanem o 11, budem sa motať po byte v pyžame, poupratujem si, no chápete asi čo myslím. A keď som váhala, tak sa asi urazil, lebo mi dnes ešte nenapísal, riešili sme to včera večer. Teraz keď to navrhol, mám pocit, že ho nemôžem odmietnuť, ale keď si predstavím, ale fakt by som chcela byť sama, som introvert, práca s ľuďmi je náročná, no cítim sa ako xantippa, ktorá neznáša svojho priateľa. Keď som sa mu snažila povedať, že potrebujem v nedeľu upratať atď... Tak že on ráno zmizne preč a neviem čo, ale ja by som ho nedokázala vyhodiť chápete. A on aj skoro ráno vstáva, takže sa ani nevyspim, no celé zle. Čo poviete?? Vy by ste sa urazili? Mám právo na deň osamote? Cez týždeň tiež spolu trávime čas, len nespí u mňa, lebo vstávam ráno o piatej do práce a to sa mu nechce vstávať lol
Stretavali by ste sa vôbec keby si sa neprestahovala do mesta kde on žije?
Aha čítam lepšie ty si sa neprestahovala do toho mesta kvôli nemu ale kvôli prsci ešte predtým ako ste sa spoznali, tak?
Tu sú dve roviny - 1. nepáči sa ti, že je neprebudený. To je na zváženie, ešte je mladý. Ak ti za to stojí, skús ho zobudiť. Ako prvý krok ho zapoj u seba, neobskakuj ho ako návštevu, keď je u teba, tak nech normálne funguje v domácnosti.
2. podľa mňa nie je ten pravý. Tiež som introvertka a robilo mi hrôzu vôbec si len predstaviť, že raz budem s niekým žiť. Po víkende s frajerom som bola vyčerpaná. Až keď som spoznala môjho muža, tak som hneď tušila, že toto bude iné, lebo mi vôbec nevadil. Byť v jeho prítomnosti bolo úplne prirodzené. Po pol roku sme spolu išli bývať do jednoizbáku a úplná pohoda.
@autorka celkom som nepochopila tu tvoju robotu. Pises, ze robis 24 a potom 8? Ci ako
Podla mna je ozaj blbost,aby vyhadzoval peniaze na najom zvlast v dnesnej dobe. Ine je,keby ste isli spolu byvat. Vela ludi byva s rodicmi,ja osobne na tom nevidim nic zle. Uz podla spravania vidis,aky je. Ci je to prizivnik alebo sa snazi mysliet na buducnost. Z toho co pises ja ani nevhapem naco si s nim,ked ti na nom vsetko vadi. Naco dalej rozvijas vztah,ked si ho uz odpisala. Nic pekne si o nom nenapisala
@jarnajar presne, tiež som to mala podobne, nechcela som si to priznať, ale podvedome som vedela, že to nie je ten pravý keď s ním nechcem tráviť každú minútu svojho života až keď som stretla iného bolo to iné 😃
Autorka. Neboj bude aj vtedy😀 mám kolegu ma 26 býva sám a o sebe tvrdí že je ešte dieťa 😂 cele zle…
Máš právo byť aj sama, ale toto po roku riešiť je divne. Prečo spolu nežijete? Mám pocit, že by to ani dobre nedopadlo, lebo on by chcel byť pri tebe a ty radšej bez neho.
Tak napriklad ja som byvala u svojich rodicoch a priatel u svojich a šli sme do najmu vyskusat spolu byvanie…však hej su to zbytocne vyhodene peniaze ale ako inak si to vyskúšate…ale pochopila som to tak že ho u seba ani nechceš keby on chcel a trochu ti lezie na nervy 😃 môj pocit z teba
Šetrí na hypotéku?