Spoznala som muža, ktorý má problémy duševného charakteru
Pred polrokom som niekoho spoznala a sme už mesiac v intenzívnom kontakte /hlavne písomnom/. Pár dní dozadu sme boli dlho vonku a tento muž, ku ktorému aj niečo cítim, mi povedal, aké má problémy. Duševného charakteru. Tušila som niečo aj pred tým stretnutím, lebo naša komunikácia bola ako na hojdačke - raz intenzívna, inokedy ledva jedna správa za deň. Zo stretnutia odchádzal so slovami, že začne na sebe makať. Aj sa tak stalo - dva dni. Z jeho správ som cítila nadšenie, vďaku za to, že som ho vypočula a neodsúdila, pozitívnu náladu. A potom ako keby uťalo. Ledva komunikuje. Chcem byť pri ňom a pomáhať mu, ale na druhej strane ma toto celé unavuje - nevedieť, ako začne deň, aký ho bude mať. Je nepredvídateľný a neviem, ako s týmto celým pracovať. Neviem, ako mu byť oporou a pritom nestratiť samu seba.
Boze dievcata.... teda autorka a mnohe dalsie.... Vy to na zaciatku mnohe aj vidite.Ale mna naozaj v dobrom a uprimne zaujima preco do tych vztahov idete.Ze ich zachranite?Ze vas nestretne nic lepsie? Mate jeden zivot.A ten prinasa mnohe zvraty, ktore neviete ovplyvnit Ale dokaslat si vedome ten jediny zivot.... Nic spolu este nemate a uz ta vycerpaca.Tak si predstav aky zivot ta s nim caka....Pockaj si na toho praveho.Tento to urcite nebude.A nedajboze dat deťom takéhoto otca dobrovolne.Fakt to myslim len a len v dobrom
Keď už teraz je to ťažké tak si vezmi aké to bude keby ste boli spolu. Ujasni si, či ti to stojí za to. Myslím, že to jednoduché nebude a život máš len jeden, tak si ho užívaj, buď s ľuďmi, ktorí ti robia radosť, nie ktorí ťa ničia.
No ten alkohol ma dostal. Nielenže je duševne ťažko chorý, ale ešte nasava. Už včera bolo neskoro to ukončiť
Ja som vždy mala také že kadiaľ nie .. cez duševne chorého pripadne psychicky a alkoholika … mama sa netrápila toľko hodín pri pôrode aby som ja celý život trpela …. A iné je keby ochorel na počas manželstva tak by som ho podporovala keby chcel svoj problém riešiť . Ale jak by začal pit momentálne padám !
Nie, nie, nie. Bohužiaľ. Je mi to ľúto. Nie kvôli tebe, ale kvôli nim.
Bola som taka hlúpa. A ver tomu už nikdy viac. Takí ľudia sú tak zakerni a zlí v duchu, že to nie je možné... Sama som si zničila psychiku lebo som chcela pomôcť. Nie, nie. Nedá sa to.
@luccija nepracuje, už nejakú dobu nie
Prepac, tuez radim, ziadne spasitelstvo...v ramci kamaratstva, podpory...ale nie ako partner! Znicis sa...
v ziadnom pripade a ak uz pojdes hlavou proti muru nerob si s nim deti to ze ty si zvolis utrpenie je tvoj problem mozno si masochistka ale priviest nevinne dieta do takehotonvztahu je zverstvo
Ak mas spasitesky koplex, asi vies co ta caka, ked mu pomozes, budes pri nom stat, obetujes sa. On sa mozno vylieci a bude mat dobre obdobie. A v tej chvili ta uvidi inymi ocami, tymi vyliecenymi. A povie ti CAU, uz ta nepotrebujem, lebo svoju ulohu v jeho zivote si splnila a on si bude hladat rovnocennu partnerku.... Mozno sa ti toto uz niekedy v zivote stalo.... alebo aj nie. Tato moja uvaha ti len ma nastavit zrkadlo a pozriet sa na buducnost vasho vztahu inymi ocami...
Tak este raz a mozno lepsie ti to napisem.... Mna stal moj spasitelsky syndrom dlhych 3,5roka!!!! NIKDY NIKDY by som si to uz nezipakovala.... Ano boli nadherne momenty ano taky clovek tu bude krasne malovat tu lasku ale nestoji to za tu schyzu co ti bude sposobovat.... A poviem ti jednu vec... Nas rozchod bol to najlepsie co sa mi mohlo stat.... Teraz mam uz druhy rok uzasneho partnera... Takze prosim ta daj ruky prec 🙃
ako mu byť oporou? Zostaň len jeho kamarátka, nič viac.