Strach z opustenia
Ahojte, viete mi povedať čo mám robiť? Mám priateľa, sme spolu pol roka. Ale mám stále strach, že by ma mohol opustiť, alebo by sa mu mohlo nieco stat. Nikdy som sa takto o nikoho nebála, dokonca ani o dieťa tak. Akoby som tomu nemohla uveriť, že ma ľúbi (stále mám v hlave, že si to nezaslúžim, alebo nie som dosť dobra ako iné ženy). Ja neviem už ako to prekonat. Zrejme ak sa budem báť, že sa to stane, tak to ešte aj privolam.
Podľa mňa je patologické, keď je niekto na niekom inom takto závislý. Ste spolu len pol roka, tak je samozrejmé, že sa lúbite, avšak ešte sa vôbec nepoznáte. Podľa mňa by si nemala takto bezhlavo zostávať na nikom závislá, respektíve asi sama vyhľadávaš také patologické vzťahy, podľa toho, čo si opisovala. Alebo si zakomplexovaná a bojíš sa, že ťa opustí. Alebo že nemáš na niekoho lepšieho. Takéto ženy majú sklon si dieťaťom pripútať chlapa a potom to dopadne tak, ako v príbehoch z modrého koníka. Ja osobne si neviem predstaviť mať takéto pocity, ibaže by som bola zúfalá.
🙄🙄 akože láska je jedna vec ..hlavne keď je vzájomná,ale ja osobne sa cítim tak sebavedomo a plnohodnotne sama o sebe ako človek a žena,že takýto strach som mala keď som mala možno 20 rokov ...a potom som si uvedomila,že ak má niekto bude chcieť opustiť a náhodou opustí som tu stále ja a krásny život ,svet okolo mňa a hlavne moje dieťa...ženy povedzte mi,čo je viac ako vaše deti?Ako môže byť pre Vás chlap natoľko dôležitý,keby sa dokážete o seba postarať aj samé a mieste závislé len od toho,čo pre Vás urobí chlap. Tieto pocity,by ste nikdy nezaživali. ...takže v prvom rade ,si máte veriť a keď Vás nechá,nebol to ten pravý a vhodný pre Vás
Áno, privoláš si to a si k tomu na najlepšej ceste. Zarazilo ma, že o chlapa, ktorého poznáš pol roka, máš väčší strach, ako o vlastné dieťa. Keď budeš presvedčená, že nie si dosť dobrá a nie si hodná jeho lásky, presvedčíš o tom časom aj jeho.
chýba ti sebaláska, sebaúcta. Skús na tom popracovať, toto čo pociťuješ, je toxické. Možno týmito myšlienkami dotyčného skôr odplašíš od seba, on to podvedome môže cítiť, že je tvoja dokonalá modla, o ktorú nechceš prísť.
Chore...nikoho nemilujem viac a o nikoho sa nebojim viac ako o deti.
Mozno preto som nemala ziadne patologicke vztahy ani skusenosti so vztahmi so psychopatmi. Proste som ich odburala uz pri prvom pozdrave, sami sa stiahli ked zaregistrovali ze nie som typ obet.
Nie ze pribolas, ale svojou posadnutostou ho odpudis.
Sediez doma a cakat kedy príde... Si snad od neho materialne závislá? Nrmas rodinu, kamaratky?
Ak budes takto aj nadalej zmyslat, tak ver ci nie, moze sa ti lahko stat, ze si nieco taketo privolas. Nemas vobec ziadnu sebauctu sa mi tak vidi. Ma voci tebe ten chlap nejake vycitky alebo? Preco mas vobec takyto menjcenny pocit zo seba
