Stretla som bývalého
Ahojte. Chcem sa trošku vyspovedať lebo nemám o tom komu povedať. Mám dvojročný vzťah, je to fajn chlap, nejak nám to spolu klape, ale nikdy som pri ňom nemala nejaké také tie motýle v bruchu. Ľúbim ho ale mám pocit že je to len tým že som si na neho zvykla. K veci, pred pár dňami som sa stretla s bývalým. Mojom najväčšou láskou akú som kedy mala. Bolo to pred pár rokmi, rozchod ma trápil ale dávno som sa z toho dostala, zmierila, hoci občas som si naňho spomenula. On pracoval dlho v zahraničí, vôbec som ho nevidela, neboli sme v kontakte. A zrazu, stretli sme sa náhodne v meste na ulici. Iba sme sa pozdravili, prešli kolo seba. Od vtedy som ho nevedela dostať z hlavy. Napísal mi, že by sa chcel somnou stretnúť na kávu, čisto kamarátsky, pokecať, možno si to nejak vysvetliť pretože sme od seba odišli bez akéhokoľvek rozlúčenia, boli sme mladí, mali sme 19,20… Momentálne mám 26. Stretli sme sa, všetko sa mi obnovilo. Bola medzi nami extrémna chémia, cítila som to čo kedysi. Akoby sa nič nezmenilo, akoby som ho videla nedávno, a to prešlo dosť rokov. Pokecali sme, boli sme na tej káve hádam tri hodiny, stále sme sa mali o čom rozprávať. Videla som že aj on cíti to isté, ale samozrejme mám vzťah, nikdy by som nepodviedla, čiže hranice som mala nastavené, iba sme sa na konci objali. Môj momentálny priateľ je fajn chlap, ale vždy som vedela že to nieje moja životná láska, ale ľúbim ho, nemôžem povedať že nie. Baby, čo by ste robili? S bývalým sme si od stretnutia nenapísali, aj on rešpektuje že mám priateľa, ale viem že na to určite tiež myslí. Mám to hodiť za hlavu ? Nerozišli sme sa kvôli ničomu zlému, proste sme boli mladí a hlúpi, tvrdohlaví, nevedeli sme to vtedy vykomunikovať.
@anonym_autor skús to opäť s byvalym
@anonym_5f5239 uplne suhlasim
Autorka, som o ccca desat rokov starsia, uz som vydata, s dvoma detmi a vzdy, ked stretnem svoju prvu “pravu” lasku, tak ma zahreje pri srdci a pomyslim si, co by bolo keby. Vies, ludia vacsinou vzdy tuzia po tom, co nemaju☺️ a neviem teda, aky mate vztah s terajsim, ale do dlhodobeho vztahu je vhodnejsie mat zodpovedneho empatickeho starostliveho partnera. A to su nie vzdy ti samci, po ktorych nam srdiecko zapisti
@majlo1234 Autorka má evidentne dobrého chlapa a ten ju nudí. Potrebuje zlého chlapca a vzrušo. 🤷
Ako som písala, nerozišli sme sa kvôli ničomu konkrétnemu ani zlému. Jednoducho ja som bola dosť mladá, vedela som že ho veľmi milujem ale zároveň som v tom čase mala kamošky ktoré ma vkuse ťahali po diskotékach, mňa to bavilo, rada som sa bavila, bola som na strednej. Trieskalo to somnou, pila som, chodila do rána von. On toto už mal za sebou, ale nikdy mi to nevyčítal, často keď som mu aj opitá odniekiaľ volala v noci, došiel po mňa, hodil ma domov. On zas vtedy veľa pracoval a nemal namňa toľko času ako by som si predstavovala. Ľúbili sme sa ale v tom čase sme sa nejak nevedeli zosynchronizovať. On potom odišiel pracovať do zahraničia, ja som sa nahnevala a celé to zahodila za hlavu. Teraz mi aj povedal že ho to mrzelo že to takto skončilo, ale prešlo pár rokov, ja už fungujem úplne inak, on síce neviem, a ťažko povedať či by to teraz šlo, ale tak sme starší, rozumnejší, vzťahy vnímam inak ako vtedy.
Určite však nechcem aby bol dôvod môjho rozchodu on. Stretli sme sa len kamarátsky, nič viac. Len nad ním premýšľam, mám pocit že sme si vedeli oveľa viac otvorene pokecať o všetkom.
Proste len neviem či mám ukončiť ten vzťah ktorý ma až tak nenaplňuje, aj keď je priateľ dobrý, ale nemám pocit že je to moja spriaznená duša. Či reálne vy vo vzťahoch cítite že je váš chlap pre vás ten pravý celý čas od začiatku. Alebo proste ostať s ním lebo je ku mne dobrý, aby som neskôr neľutovala že som o neho prišla, aj keď to nieje úplne láska o akej som stále snívala. Predsa len nežijeme v rozprávke.
@anonym_autor A 3 hodiny ste kecali o čom, keď nevieš ako je na tom on? 😉 nezdal sa ti rozumnejší a úplne niekde inde ako pred pár rokmi? keď píšeš, že ty si rozumnejšia a nevieš ako je na tom on?
Ako som písala, nerozišli sme sa kvôli ničomu konkrétnemu ani zlému. Jednoducho ja som bola dosť mladá, vedela som že ho veľmi milujem ale zároveň som v tom čase mala kamošky ktoré ma vkuse ťahali po diskotékach, mňa to bavilo, rada som sa bavila, bola som na strednej. Trieskalo to somnou, pila som, chodila do rána von. On toto už mal za sebou, ale nikdy mi to nevyčítal, často keď som mu aj opitá odniekiaľ volala v noci, došiel po mňa, hodil ma domov. On zas vtedy veľa pracoval a nemal namňa toľko času ako by som si predstavovala. Ľúbili sme sa ale v tom čase sme sa nejak nevedeli zosynchronizovať. On potom odišiel pracovať do zahraničia, ja som sa nahnevala a celé to zahodila za hlavu. Teraz mi aj povedal že ho to mrzelo že to takto skončilo, ale prešlo pár rokov, ja už fungujem úplne inak, on síce neviem, a ťažko povedať či by to teraz šlo, ale tak sme starší, rozumnejší, vzťahy vnímam inak ako vtedy.
Určite však nechcem aby bol dôvod môjho rozchodu on. Stretli sme sa len kamarátsky, nič viac. Len nad ním premýšľam, mám pocit že sme si vedeli oveľa viac otvorene pokecať o všetkom.
Proste len neviem či mám ukončiť ten vzťah ktorý ma až tak nenaplňuje, aj keď je priateľ dobrý, ale nemám pocit že je to moja spriaznená duša. Či reálne vy vo vzťahoch cítite že je váš chlap pre vás ten pravý celý čas od začiatku. Alebo proste ostať s ním lebo je ku mne dobrý, aby som neskôr neľutovala že som o neho prišla, aj keď to nieje úplne láska o akej som stále snívala. Predsa len nežijeme v rozprávke.