Vážne sa všetkým darí v živote?
Prepacte za moju otazku. Ale to vazne vsetky ste stale stastne a dari sa vam v zivote? Zamyslam sa nad tym, ci iba ja mam taku smolu. Ze ked aj konecne mam krasne obdobie v zivote, tak sa zase nieco domrvi...
Precitala som si vsetko. A iba jedno vam na to napisem. Teste sa kym ste stastne. Lebo nikdy neviete kedy vam zo dna na den zomrie rodic, surodenec a pod. A vtedy uz nic nebude ako predtym. Potom nebudete riesit klimaticke zmeny a pod. Ale budete sa musiet naucit zit s takou velkou stratou v zivote. A tiez tie rady, ze kazdy ma zivot ako si ho urobi. No nie nema. Ale na to, pridete ked vam najblizsi clovek zomrie. Takze tie ktore mate aktualne stastne zivoty teste sa. Lebo bohuzial neviete co sa stane zajtra. Tymto temu uzatvaram.
Aj mne zomiera milovany clovek v nemocnici....myslela som si, ze na Vianoce to uz bude dobre a ono sa to naopak zhorsilo...tieto Vianoce su pre mna najhorsie...
Uvažujem, že by som ti veľmi odporúčala prečítať túto knihu:
https://www.martinus.sk/2927363-bohatstvo-ktore...
Vychádza z hlavnej myšlienky, že niektorí ľudia sú taki chudobní, že všetko, čo majú, sú peniaze. Pomenúva ďalších 7 oblasti života, ktoré človeka hlboko naplnuju (rast, rodina, zdravie, práca, komunita, služba a dobrodružstvo).
ALE
Je to pre ľudí, ktorí neriešia aktuálne vážne životne situácie, typu strata blízkeho človeka. Myslím, že najorv si týmto musíš prejsť, odsmutit to a potom sa je možné posunúť ďalej. Ale tento stav sa nedá odsunúť, ani preskočiť, potrebuje čas. Dezim palce!
Šťastie je vnútorné nastavenie, ani nie šťastie, ale spokojnosť. Určite to nebolo všetko ľahké, až doteraz , ale aj tak som sa posunula / sme sa posunuli, aj ako celok. Treba robiť kroky a veriť, ak chceš niečo dokázať. Človek dokáže všetko, aj prejsť púšťou, je to najhuzevnatejsi tvor na planéte. Ide o to, čo máš v hlave a v srdci. Všetko sa odvíja od teba, ak chceš robiť niečo pre seba, tak zacni. A nehlad na iné názory.
Aha, takže ty si v depresii a ma byt aj celý svet. Nie a to ti vraví, tiež človek, ktorý niekoho stratil. Ta bolesť sa nedá vymazať, ale žiť sa musí ďalej. Ináč zničiš, aj sama seba.
ja som prisla uz o niekolko velmi blizkych ludi... pri prvom som to prezivala ako ty...pri tych dalsich mi bolo rovnako tazko,ale uz som vedela ako si odsmutit svoje ako sa rozlucit ako to vstrebat a zit dalej so spomienkou na nich ...ty sa akurat teraz iba hnevas na cely svet vadi ti aj myslienka, ze niekto iny je stastny...to prejde daj tomu cas a hladaj sposob ako to zvladnut ... a az potom sa mozes zamyslat nadtym, ze stastie je naozaj o tvojom rozhodnuti a o nicom inom
Vždy sa niečo domrvi. Zivot na zemi nie je raj. Raz mas lepsie obdobie raz horšie. Netreba si to idealizovat. Nikto nie je vždy iba šťastný. Keď ti je teraz zle a srdce veľmi bolí bude ti sj lepsie oveľa lepsie
Inac pri strate blízkeho mi najviac pomáhalo sa modliť za ne. Za ich duše v ocistci. Tak som vedela ze robím prospešnu vec. Pokiaľ si veriaca
To si ty, co jej zomrela 9r dcéra?
vies ako sa hovori, zmen seba, zmenis cely svet.
@galioska blbost.
Nie je každý stále šťastný a nie stále sa mu darí. Len...nie všetci riešia svoje problémy na MK.
Takto... zivot si tvorime sami...uz z par viet sa da citit,ze tvoje nastavenie je v role obete. Ze mas smolu.
Kym toto nezmenis a nebudes vnimat zivot ako tok okamihov, kde je bezne zazivat aj dobre a zle chvile ale nezosypat sa z nich,alebo proste vidiet veci a pri problemoch pozitivne , tak sa nic nezkeni.
Pozri si nieco o manifestacii, o zakone pritazlivosti a ako si tvorime kazdu svoju realitu
Vonku prsi,jeden povie ako krasne prsi, druhy ze fuj,zas chčije... komu z nich sa zije lahsie?
Kazdy mame svoje pady, ale dolezite je na tom dne nezostat ... uvedomit si,ze LEN TY SAMA mozes nieco zmenit.
Ja som napr.odisla nedavno z toxickeho pracovneho prostredia, preplakala som 3 dni nwz som to rozhodnutie urobila, lebo boli veci, co som tam mala rada , ale v novej praci som zistila,ze som to mala urobit uz davno a hoci vsade vzdy bude nieco, koniec je vzdy zaciatok a sanca na nieco lepsie.
To iste ked som sa v 25r rozviedla, koho zaujima,,e som sa najskor trapila,, zostala s 2r dietatom bez penazi,....? Ved vzdy je moznost, vzdy sa da veci zmenit. Staci hladat cesty a nie vyhovorky. A to som aj urobila.
Takze zmen svoje nastavenie.
Kedysi jeden clovek v telke povedal, ze ked sa ta niekto opyta ako sa mas, povedz: nikdy som sa nal lepsie! Nepriatela to aspon naserie🤣 a tebe to pomaha tvorit si tu lepsiu realitu.
Lebo to,co hovoris , co mas v hlave, to sa ti deje.
A co mas ty v hlave? Aha, ze mas smolu....uz chapes???
A este..rodic, ver - never, zomrie kazdemu z nas...ma 90% ich vsetci prezijeme a surodencov? Vsak ja mam napr.segry o 11 a 12r starsie... co mame robit? To je zivot. Tvoji blizky by asi nechceli, aby si sa tolko trapila a na druhej strane, kolki maju rodiny a nanic,a aj tak su na vsetko sami... alebo ziju daleko.
Nie, stále nás prenasledujú nejaké choroby, stále bez peňazí nech človek robí čo robí, šetrí, vždy sa niečo pokazí, na čo siahnem dokafrem. Šťastná a spokojná som asi len keď spím a ráno celé to peklo začne znova.
Nie toho dňa
Furt dačo !
Keďže smrť je prirodzenou súčasťou života, myslím, že sa s ňou stretne každý, každého z nás opustil a opustí niekto blízky, nestalo sa to iba tebe, je prirodzené byť vtedy smutný, plakať, hnevať sa, prežiť ten žiaľ, ale nemá zmysel sa v tom utápať donekonečna a brať celý život ako zničený... žiaľ aj toto patrí ku nemu... samozrejme, sú situácie, kedy si človek nevie pomôc sám, nesie si ťažké traumy alebo mu cítiť šťastie neumožňuje chemická rovnováha v mozgu, vtedy je treba vyhľadať pomoc....
V 24 som mala porážku a operáciu mozgu, o rok na to som sa rozišla s frajerom presťahovala sa späť na východ, našla si terajšieho priateľa. Pred 3 rokmi som mala zle vysledky cytologie, operácia krčka, opätovne zle vysledky, na odporúčanie lekára syn, tiež tak na poslednú chvíľu sa nám podaril lebo ak by nie a opäť zle vysledky opäť operácia. Mesiac po porode otrc odisiel od mamky a tu trebalo psychicky dost drzat to sme so sestrou zvládli. Tento rok dva potraty a zásnuby. Ide to tak vždy. Niečo dobré a niečo zle. Ale ja sa pozerám najmä na to dobre. Na to akú mi syn robí radosť. Ako krásne rastie, aký je šikovný. Na to ako milujem priateľa a on mňa. Ako sme tu pre seba s mamkou a sestrou nech sa deje co sa deje. Ak by som sa sústredila na to zle som už na psychiatrii
Jasné všetky do jednej, veď keď sa registruješ tak si to overujú... 😀😀😀
Nie, nie som šťastná, a tak skoro asi nebudem. Prežívam
Ja neviem, ale myslím si, že každý má iné hodnoty pre šťastie. Základ je sudrzna rodina, pocit istoty v každej situácii a vedieť sa tešiť aj z úplných maličkosti 😍.
Keď ti zomrie rodič je to veľmi divný pocit,odrazu zistíš,že svet sa nezastavil,ty žiješ a dychas ďalej a nechápeš ako to je možné.Casom zistis,že mu vďaku môžeš vyjadriť aj keď už fyzicky nie je s tebou.Ako?Tým,že žiješ a snažíš sa žiť zodpovedne,spokojné a áno aj šťastné.Aj keď strata blízkeho boli aj po rokoch,je to život s tým nič nenarobis,ale ako budeš fungovať ďalej je v tvojich rukách.
@margotka17 daju sa zažiť malé okamihy šťastia, také výbuchy radosti, v určitých situáciách.. keď robíš niečo, po čom si túžila.
@lion777 áno, pocit šťastia je úžasný a ak sa máš s kým o šťastie podeliť, radosť je to väčšia 👍
@rorino viem, o čom píšeš, mala som 17, svet gombicka a ocko zomrel, mne sa úplne zastavil čas. Prešli roky, už ani mamka tu nie je a ja žijem tak, aby sa za mňa aj keby tu boli, hambit museli.
Takto ti poviem...muza mam skveleho ale ma svoje muchy (kto ich nema, vsak?) Deti su v obdobi kedy zalezu do svojej bubliny a dokazu byt strasne vypocitave... inak su to deti cize my ich musime formovat...
No a dalsi bod...teraz som sa pol roka v praci hnala a uhnala som si zdravotne problemy...cize vsetko co som dala dokopy na super dovču teraz miniem na lieky, liečitelov, cvicenie, čakanie, gaučovu kulturu.... musim si utriedit myslienky aby som si zivot zas uzivala
mne sa teda stale nedari, zazila som riadne “sracky” ale aj tak si idem svoj spokojny vajbicek cely zivot… Mozno preto, ze sa za nicim konkretnym nenahanam a nezavisi od toho moje stastie, proste ma bavi zivot ako taky a vzdy to tak bolo. Nerozumiem vecne negativnym ludom a aj sa in vyhybam, lebo ma unavuju. Ale asi nie kazdy to tak ma.

Minule sa ma mama pytala, ako sa mam. Ani som nestihla odpovedat a otec sa chytil slova: "Jasne, ze sa ma dobre, ako sa ma mat? Ved maju dom, peniaze, co im chyba...?" V podstate ma pravdu, nechyba nam nic, sme aj zdravi, hhvalabohu, ale nestastnou ma robia ine veci - velmi sa ma dotyka stav nasej planety - konkretne klimaticke zmeny, ze moje dieta bude celit nedostatku vody, trapia ma vojny, hlavne ta u susedov, ale aj rozne nabozenske, cize ano, mame vsetko a nie, nie som uplne stastna. Ale co sa tyka mojho zivota, zivota v nasej domacnosti, tak som stastna uplne na maximum.