Vo vzťahu bez lásky

Milé ženy, potrebujem Vašu oporu..Idem sa vám vyplakať.
Sme spolu s partnerom 16 rokov. Máme dve malé krásne deti. Menšia má rok. Vacsia 4.
Pochadzam z rozvedenej rodiny, nesiem si zopar traum z detstva. On je z uplnej rodiny. Malokedy vie prejavit city, lasku.

Mali by sme mat o pol roka svadbu. Nikdy som sa nechcela vydavat, uz od detstva. No on povedal, aby sme urobili uz nejaky krok vo vztahu.
Ale medzi nami laskavych slov je malo. On nad vsetkym sa uraza, neviem mu nic vysvetlit pretoze uz je urazeny. Necitim sa pri nom stastna, skor nervozna. On je tichy tip cloveka a slova z neho treba tahat, ja sa potrebujem vela rozpravat, ale my nemame rozhovory, len ja hovorim on kuká.

Ak je mu nieco, ze mu nieco vadi, nevie mi to povedat narovinu ale ma vseliake maniere s ktorym ma chce trestat, napriklad pred detmi mu to tiez nerobi problem. Priklad sebe rano spravi ranajky, a mna odignoruje, sadne si a zje. Pripravi napriklad caj iba pre deti a sebe, mne nie. A potom ked mu to povie ci je to podla neho normalne tak sa z toho tak vyvlecie ze ja sa citim jak debil. Vo vela situaciach sa neprizna co robi ale vyvlecia sa z toho a este to hodi na mna ze ja zato mozem. Malokedy sa mi ospravedlni. Malokedy si prizna vlastne zlyhanie. Mne napriklad prihori palacinka tak on poznaci ze jemu by sa to nestalo, lebo on by si daval pozor. A uz si pripadam jak nemehlo.
Vela kritik dostavam, kritizujem aj ja jeho. Vacsinou je mrzuty, bez nalady aj pred detmi. Vecer ma svoj ritual, zapne si mobil a tak travi vecer kym nezaspi. Ak chcem aby travil so mnou musim mu to povedat, uz som samozrejme nervozna a zas sa mu to nepaci ze zvysujem na neho hlas a on to nechape preco. Potom ked ma nahodou dobru naladu tak je na nespoznanie, blazni sa s detmi, mne da aj pusu aj obime.
No ale tychto nalad je menej. Vacsinou ho za vsetko napominam, usmej sa uz, klakni k tym detom lebo si pre nich obrovsky ked na ne pozeras z hora, vypni ten mobil aby sme boli aj spolu, pozri sa mi do oci ked ti chcem nieco povedat. Podla mna su to zakladne ludske gesta, ale jeho to otravuje ked mu ich pripominam. Jemu nemam vraj hovorit co ma robit.
Skratka necitim lasku v ziadnom jeho jednani so mnou, akoby som bola mmale bezvyznamne nieco co stale skaceaby si ju vsimol.
Som aktivny tip cloveka. Doma je aj bordel aj upratane aj navarene ked pride z prace. To znamena ze pri dvoch detoch neviem poskytnut mu ten standard aby bolo neustale upratane a navarene, zijeme v mensom byte. Snazim sa postarat o vsetkych a na seba mi ostava malo casu.
Proste citim sa nevnimana, bez lasky a pozornosti od partnera.
Citim ze by som mohla byt stastnejsia s druhym muzom.
Ale co deti? Nechcem im poskytnut detstvo kde v ranom detstve zaziju rozchod rodicov a ani neviem ako by som im to vysvetlila. Som za to aby rodina bola spolu, otec mama v harmonickom laskyplnom vztahu, ale neviem ci sa to da medzi nami kde ani respekt, ani ucta, ani laska v malickostiach.
Potom nam stale vycita ze on si nemoze nic kupit lebo na nas mina. Peniaze su dalsia kapitola. Vkuse ich rata, vkuse pozera stav svojho uctu, vkuse preratava prepocitava kolko kde minul a mne tiez vycita ako neviem s peniazmi. Vkuse sa sustreduje na setrenie a na to ako on na nic nema.

Citim ze nechcem taketo manzelstvo. Kde sa budem citit opustena, smutna. Chapem, ze vlastne stastie si mozem zabezpecit sama, ale ked zijem s chlapom pri ktorom necitim radost tak o com to je.

Na svadbu uz mame vsetko vybavene a na vela miestach mame zaplatene zalohy.

Myslite ze partnerska poradna by mohla pomoct este teraz red svadbou?
Myslite, ze udrzat a urobit vsetko pre tento vztah kvoli malym detom ma vyznam aby vyrastali v uplnej rodine kde by sme vkradli harmoniu?

Problemy vnimam ja, jemu to je jedno ako su veci. Snazim sa vzdy ja, jemu to ani nedojde ze nieco treba riesit. Do poradne by som ho musela donutit podla vsetkeho.

Vopred dakujem za kazdu rozumnu odpoved!