Vplyv veku detí na hľadanie si partnera
Ak vo vyssom veku cca. 35 az 45 rokov hladate partnera, Je podla vas lepsie pre neho ak mate este male deti, alebo uz dospievajuce ci dospele? Nemyslime pre vas, ale pre partnera od momentu prveho stretka, az po spoluzitie.
@anonym_autor ja si myslím, že najlepšie ak je dieťa čo najmenšie - ľahšie prijme zmenu a nového človeka v živote, alebo potom už čo najstaršie. Ale puberťák a nový vzťah - to je podľa mňa najťažšie.
@anonym_autor ja si myslím, že najlepšie ak je dieťa čo najmenšie - ľahšie prijme zmenu a nového človeka v živote, alebo potom už čo najstaršie. Ale puberťák a nový vzťah - to je podľa mňa najťažšie.
@sissy27 s malym dietatom ako dokazes dochadzat na prve stretnutia tak aby si ho realne zaujala a mala na neho dostatok casu? Vies si predstavit?
jasne že už väčšie … samostatné dieťa
Je lepsie, ak su deti vacsie. Vtedy ma rodic viac casu na spoznavanie noveho partnera. Aspon u mojho to tak bolo, ked mi vysvetloval, ze kym bola dcera mensia, bola jeho prioritou/mal ju v strarostlivosti on/ a na randenie nemal cas.
@sissy27 s malym dietatom ako dokazes dochadzat na prve stretnutia tak aby si ho realne zaujala a mala na neho dostatok casu? Vies si predstavit?
@anonym_autor ja si to nemusím predstavovať, ja som to zažila 😀 dcéra mala cca dva roky, keď sme sa zoznámili. Občas postrážili rodičia alebo kamoška, ale stretávali sme sa spolu aj s dieťaťom na neutrálnych miestach - ihrisko, výlet atď, bez fyzických prejavov náklonnosti. Nejak extra divné to pre dcéru nebolo, odjakživa sme boli v spoločnosti aj iných ľudí, brala ho ako kamoša. Potom nastúpila dcéra do škôlky, my sme mali v tom čase obaja prácu s nepravidelnou prac. dobou, takže sme mali čas aj na seba v súkromí. A postupne to tak nejak pokračovalo, veľmi prirodzene.
Ja som ho od začiatku postavila pred hotovú vec, vedel, že ide do vzťahu kde je dieťa a bude to o niečo iné ako randiť s babou bez záväzkov.
Žiadne, je pre neho najlepšie.😁
Dospelé deťa alebo už samostatné, aby mala čas na muža a svet sa netočil okolo malého dieťaťa iba.
Môj mal 2 roky.Od začiatku sme do toho dosť vhupli, do pol roka svadba.Tvorili sme rodinu okamžite-bez prípravy,klasického randenia.Nehovorím,že iné možnosti sú horšie či lepšie, výhodnejšie a bla bla.To si človek málokedy vyberie,čo mu osud prinesie.Už sme spolu 12 rokov.Syn ho volá ocko,aj ho tak berie.
@sissy27 s malym dietatom ako dokazes dochadzat na prve stretnutia tak aby si ho realne zaujala a mala na neho dostatok casu? Vies si predstavit?
@anonym_autor inak ešte doplním - ja som partnera cielene nehľadala, ale proste prišiel mi do cesty. A neviem si predstaviť, že by som mu povedala "joj môj zlatý, ja by som ti aj rada dala šancu, ale mám malé dieťa, tak to odložme o nejakých 10-15 rokov, kým odrastie" 😀 a takisto si neviem predstaviť hľadať si partnera po 40, keď som naučená fungovať sama, mám svoje "maniere" a zrazu po rokoch odriekania "lebo mám malé dieťa" niečo riešiť.
Myslím, že záleží od všetkých zúčastnených strán. Moja dcéra mala sedem. Ex pre ňu takmer nechodil, ak prišiel, tak iba na pár hodín, takže sme sa stretávali vždy aj s ňou. Výnimočne sme mali víkend pre seba. V prvom rade som mu dala jasne najavo, že ak si nenájdu k sebe cestu, ukončím to. Dcéra bojovala naozaj statočne. Chvíľami bola taká protivná, že som ho naozaj obdivovala. Nevzdal to. Sme spolu už 11 rokov, máme spoločného syna, dcéru čaká stužková.
Naopak otec a jeho nová manželka o dcéru nemajú žiadny záujem. Ona deti nemá, nemajú ani spoločné. Občas nám znepríjemňujú život nejakými blbými poznámkami, ale už sme si zvykli.
Kým som si ja našla partnera s dôrazom na prítomnosť dieťaťa, ktoré on maximálne akceptoval, otec si našiel partnerku, ktorá dieťa absolútne neprijala, stiahla ho na svoju stranu a úplne obmedzila ich kontakt.
Dospele.Nesla by som do vztahu s muzom s malými, pubertalnymi detmi.Na to sa mám moc rada.
si myslím že dieťa väčšie až dospelé.
s malým deckom je ozaj veľa roboty a žena nemá čas ani na seba nieto ešte na chlapa.
Podľa mňa to nehrá rolu až takú veľkú. Aj s malým dieťaťom sa to dá. Horšie je viac deti….
Som slobodná a bezdetna, tak slobodného a bezdetneho.
Ak mám malé deti, hľadám opäť rovnocenného partnera...ak už dospelé, tak nechcem nikoho a len svätý pokoj ;)
@anonym_autor mala som niečo po 40, dieťa dospelé, priateľ jedno dospelé, druhé v puberte. Koľko majú deti rokov, sme absolútne neriešili, deti boli našou súčasťou. Samozrejme, bolo to pre obóch ľahšie, keď sme mali deti už staršie, paradoxne s pubertiakom sme si okamžite padli do oka a je tomu tak doteraz. Ale nemyslím si, že to závisí od veku detí, skôr od ich povahy a od toho, ako sa k tomu všetci zúčastnení postavia. Nikdy sme jeden alebo druhý nepovedala nič zlé na našich ex, aj keby som mala malé deti, nehľadala by som pre nich otca, ale kamaráta, aj keby ich otec o ne neprejavoval záujem. Ani by som ich neviedla k tomu, aby mu hovorili otec, deti si samé musia vytvoriť vzťah, treba to nechať na nich, nevnucovať sa.
@anonym_autor je to dosť individuálne, môj syn mal 9 rokov, keď sme sa dali s mužom dokopy a bolo to úplne v pohode. Ja si myslím, že keby mal 14-15, bolo by to ťažšie. Potom už je zase lepšie, keď sú deti väčšie, tak 19 a viac. Ale tá puberta je asi náročnejšie obdobie.
No ja keby som ten chlap tak skor chcem partnerku s velkym dietatom, nie s malym co stale nieco chce,potrebuje,fnuka a clovek sa mu musi naozaj dost venovat. Nevravim ze pubertiak je vyhra,to vobec ( pocuvat stale keci) ale teda aspon je to samostatna jednotka ktorej sa netreba stale prisposobovat a aj Ta zena by mala cas na mna