Vyrovnávanie sa so zbytočnou stratou blízkeho

Kolko mas rokov? Mama mala pravo riesiť svoje zdravie ako sama chcela.Aj moja mamka mala nalez,ale odmietla lekarov,mala uz okolo 80r.vtedy a zila este niekolko rokov vďakabohu bez bolesti.Neviem si predstavit ,ze by sme ju my deti tlacili do liecby nasilu..
Tvoja mama ti dala zivot a to nie je malo.Nie si uz babetko,postaras sa o seba..Tvoj hnev nie je namieste,raz to pochopiš.Mozes využiť pomoc odbornikov.

Tým, že sa budeš umarat tým, čo by bolo keby, nedosiahnes nič, len sa zacyklis v trápení. Maminu nechaj odpočívať a ži svoj život. Ja napríklad to mám naopak. Môj otec pravidelne chodil na kontroly a doktor nezistil rakovinu v pokročilom štádiu a dokonca ho odhovoril od operácie. Doteraz vždy, keď počujem meno toho doktora a aký je úžasný odborník, tak sa mi nôž vo vrecku otvára.

ťažko sa s tym vyrovnava, ja viem, ale bolo to jej rozhodnutie neliecit sa (aj ked voci ostatnym mozno egoisticke, mozno zo strachu)...mozno, keby nemala rakovinu zomrie na nieco ine, vid papez - zvladol zapal pluc, zomrel na mrtvicu a zlyhanie srdca
čo sa tyka plamienka a smutkovej terapie - za mna nic moc, my sme vyfasovali taku mladu psychologicku, myslim nemala ani 25 a bolo to take zvlastne...Aj ked bola zlata, ale slabucka este

Ani prevencia by na Slovensku nepomohla pri tejto úrovni zdravotníctva. Mám s tým bohaté skúsenosti. A niekoho dostať k lekárovi alebo mu pomôcť nemôžeš ak sám nechce bohužiaľ je to jeho voľba. Zvlášť ženy sú naučené na seba kašľať mám nieco podobne v rodine. To je také nastavenie s ktorým sa ťažko niečo robí aj keby kto ako chcel

Moja teta chodila na preventivky celý život a veľmi poctivo. Rakovina prišla rýchlo, na preventívne všetko ok a o pár mesiacov zomierala.
Švagriná na preventivky nechodila, ale nádor ma taky agresívny, že sa neda nič robiť, takže tam by nepomohlo nič.
Neobvinuj maminu. Ženy sú u nás naučené seba dať na posledné miesto. Starajú sa o iných, na seba nemajú čas.
Úprimnú sústrasť 😞