Vzťah plný samoty a emocionálneho napätia: Ako ďalej?
Ahojte dievčatá, asi sa potrebujem len zdôveriť. Od puberty som bola dosť uzavretá osobnosť. Objavili sa u mňa nejaké psychické poruchy, potom 6-ročný vzťah s veľmi pokryveným človekom a ďaľšie roky sérií potácania sa. Momentálne mám priateľa. Mnoho sa toho medzi nami za krátky čas zomlelo. Rany v podobe nesúladu hodnôt, vyhliadok do budúcna, strachy, narušená dôvera, rochody a sem tam to ešte zabolí. Priateľa mám rada, myslím si, že v hĺbke duše je dobrý človek, že má dobré srdce. Však na jeho charaktere sa odrazili doterajšie skúsenosti aj výchova prísneho rodiča. Má v sebe množstvo agresie. Teraz už je v strednom veku a neprejavuje sa to natoľko, ako sa zvyklo v mladosti. Aspoň tak sa vyjadril a tak z jeho rozprávania o živote dedukujem. Vnímam v ňom skrytú nervozitu, s ktorou sa snaží bojovať, viem že aj moja povaha mu dáva zabrať. Vidím, že sa snaží, ale je to jednoducho tam. Nedošiel zatiaľ do bodu, že by to chcel riešiť odborne, skôr to tlmí rôznymi rýchlymi cestami - látkami,.. doterajší život sa odrazil na ňom a preto sme sa možno stretli, môj život je tiež ruinna. Preto si hovorím, že ani nemôžem žiadať viac od neho, lebo sama nie som okej, sama asi nedokážem dať, to čo potrebujem. Cítím sa osamelo, aj keď sa snaží somnou tráviť čas. Nepustí ma hlbšie do vnútra. Nehovorí mi všetko, množstvo možno skrýva, tak ako ja. Myslím, že sa cez túto priepasť nikdy nedostaneme, ak v to neprecitne, že by to chcel sám. A ja? Čo mám vlastne robiť ja? Už nie som najmladšia, hoc je medzi nami 15 rokov rozdiel. Uvedomujem si, že si potrebuje dať život do poriadku. Pomaličky začať odznova, nanovo, atď. Možno ani nie som človek, ktorého pri sebe potrebuje. Najskôr ma to tak veľmi bolelo, trápilo, že to nemôžem byť ja. Cítila som sa tak menejcenne, že zasa to nemôžem byť ja ako to vidím u iných párov. Potom si však uvedomím, že to ani ja byť nemôžem, lebo ani neviem, kto som, alebo skrýva kto som. Teraz som to tak upustila. Zmierila sa s tým a snažím sa byť aspoň priateľ, silný, s obavami z toho, čo prinesú ďalšie dni. Som rada, že sa mu začína pomaličky, aj keď pomaličky dariť. Toto vedomie je silnejšie ako nejaké nešťastné očakávania. Toľko umieram v sebe, toľko odpúšťam, ako nikdy. Toto je prelomový človek v mojom živote, no napriek tomu sa ním cítim odmietnutá, nemilovaná a osamotená. Rada by som bola silná, zamerala sa na seba. Robím to momentálne násilím, lebo moja myseľ stále ubieha k tomu, kto, čo iní...a opäť od seba. Tak silou mocou, musím teraz sa pýtať samej seba, že čo chcem vlastne ja, čo by som si priala ja,...Je to nezvyk a je to silené, ale snáď to časom bude lepšie. Čo myslíte? Tu sa ma známi pýtali, že či nepôjdem s nimi na dovolenku. Samozrejme som rátala s tým, že on odmietne, poznám aj dôvody a rozumiem prečo, ale je to jeden z mnohých momentov, kde si vlastne uvedomujem, že ostávam opustená z jeho strany. Tak premýšľam či ísť. A čo prinesie čas odlúčenia. Aj teraz budeme týždeň bez seba a ja som v strese.To by tak predsa nemalo byť. To je tá dôvera. Ale už nevládzem. Čo bude to bude, akurát, že ľahšie sa to povie, ako žije. A napriek rôznym racionalizáciám v mojej hlave sú emócie neodbytné.
Ty nevieš, ako sa mas správať, keď sa pozerá po iných ženách? To vážne nevieš?
Vadí ti to?
Pokiaľ budes ticho, tak bude v tom ze ti to nevadí a bude sa obzerať za každou druhou..
Koľko ste spolu?
Načo sa ho vypytujes ci chce byť s tebou? Co dookola štvrtis, analyzujes rozoberas..
A prepáč ak spolu intímne nezijete, tak 40r zdravý chlap zrejme sexuje inde, možno aj s tou susediu na ktorú sa tak usmieva.
Určite mu nestačí pozerať večer filmy..
A trápiť sa vo vzťahu, a byť s chlapom iba preto, lebo nechceš byt sama..?
Si mladá, nepíšeš koľko máš rokov.. Niečo po 20?
Mozno je s tebou z ľútosti, možno sa bojí, že ti ublíži, keď to skončí on.. A vyhovuje mu ze ti nič nevadí, nevieš sa vyjadriť si ticho, neriešis ani to, že obzerá každú sukňu..
Možno si popri tebe užíva svoj život a s tebou je ako taký otecko.. Pozerá s tebou televízor.
25r a 40r už po pár stretnutiach by mali vedieť ci funguje chémia, či sa jeden druhemu páčia.
To hádam vieš vycítiť ci po tebe túži?
Ako dlho sa stretávate? To. Ste čisto iba kamoši, vbc spolu intímne nezijete?
Lebo v úvode píšeš mam partnera..
Ty si velke memento pre ludi, ktori by chceli posielat svoje pubertalne deti k psychologovi.
Vsetky svoje zle vlastnosti a zlozvyky si ospravedlnujes nejakou diagnozou... a pestujes si ich dalej.
Dievcata, ona ma po tridsiatke a on minimalne 45. Takze mozno ani ten uz vela nenasexuje.
Vie ten chlap vobec o tom, ze ho povazujes za svojho priatela?
Pises, ze by si sa mala zamerat na seba.... ale ved ty si prave napisala dizertacnu pracu o sebe... ty by si sa mala zamerat na muskaty a paradajky na balkone.
@oliolijanka napísala ze on ma 40r a je medzi nimi 15r rozdiel
Tak som nejak prišla k tomu ze to bude dievčina 20+, 25?
A mne sa nezdá aby 40r pozeral telku po večeroch, ved taky by mal po 25r skakat od rána do rána.. A možno aj skace, len inde..
Opravujem.. napisala: "Na mňa každý serie a takto som žila takmer 30 rokov..."
No a myslela som, ze na nu nezacalii "srat" hned od narodenia...
Preto som myslela, ze ma minimalne 30. Ale naozaj moze mat len 25🙂
@oliolijanka netuším ani ja😃
A takmer 30r žena nevie co chce, čo má robiť?
Vy ste par, normálne ze randite, sexujete.. Ci co ste?
Ci ste kamoši na pozeranie telky?
Tak potom ti nemá čo vadiť ze obzerá iné ženy..
Uprac si v hlave co chceš, či chceš jeho.. Ci je to človek do života, chceš rodinu a deti?
S nim?
a ty si myslíš, že niekto príde a tvoju sebahodnotu ti prinesie ako darček? Neveríš, že ťa niekto normálny môže mať rád, tak sa uspokojíš s kadejakými čudnými týpkami? A prečo by ťa mal mať niekto rád, keď ty nemáš rada sama seba? Prečo sa toľko vŕtaš vo svojom vnútre? Čo ti to dáva? Prečo nejdeš cestou sebapoznania a vďaky? Máš kde bývať, ideš si hľadať sama byt, čiže niekde pracuješ a máš príjem, máš obe ruky zdravé, môžeš pracovať. Máš známych, ktorí ťa volajú na dovolenku, čiže nie si žiadny odľud. A ty sa držíš nejakého úbožiaka, ktorý ti nič nedáva, sedíte spolu a kukáte telku ako dôchodci a ty čakáš na nejaký poryv jeho citu. A čo si šiši? Lepšie urobíš, keď pôjdeš do útulku vyvenčiť psov alebo pôjdeš dobrovoľníčiť a čistiť prírodu ako sedieť ako dubák pri nejakom agresívnom týpkovi čo slope alebo fajčí trávu. Nie je nutné mať za každú cenu frajera. Nemusíš si hľadať chlapa, pokiaľ ty sama so sebou nie si ok. Načo ti je chlap? Aby si sa zas trápila a nabalila si ďalšieho zúfalca? Normálny chlap si ťa nájde aj sám, keď sa dáš trocha dokopy, nájdeš svoju hodnotu, prestaneš fňukať a čakať od celého sveta aby ťa spasil.
Každý ma kúsok Boha v sebe, aj ty. Máš takú istú hodnotu ako všetci ostatní. Skroť svoju hlavu, svoju rozháranú myseľ. Daj ráznu stopku svojim nutkavým myšlienkam. Rob si z tých myšlienok prdel. Prídu myšlienky, povedz im: choďte do prdele, dnes sa vami nebudem zaoberať. Haha, zasa ste tu? Áno, už som to v hlave počula, môžete zasa odísť.
Trénuj sebadisciplínu, unav svoje fyzické telo. Na blbé myšlienky je najlepšia fyzická práca. Zamestnaj telo, rob niečo pre celok, ten celok ti to raz vráti. Dávaj si ciele a dodrž to, žiadna krivka ti nebude klesať, lebo budeš zamestnaná činnosťami. Keď po práci sa nudíš, nájdi si nejaké dobrovoľníctvo, alebo si nájdi brigádu, nebudeš mať čas myslieť na kraviny a budeš mať prachy navyše. Vždy bude nejaká žena krajšia od teba, ale aj škaredšia. To neznamená, že tá, čo je krajšia, sa má v živote najlepšie. Veď je jedno, ako človek vyzerá, každý nejak vyzerá, a ty nemusíš byť najkrajšia v celom chotári. Skroť svoje telo aj myseľ, dá sa to, prečítaj si nejakú super knihu, čo ti niečo dá a nečum na seriály. Môžeš začať napríklad touto, je to aj sfilmované: https://www.martinus.sk/66289-cesta-pokojneho-b...
Potom touto:
https://www.martinus.sk/116903-nova-cesta-pozna...
držím palce
Este ti napisem jednu vec, co mi povedala raz davno jedna psychiatricka. ,,Vsetci mame v hlave hnoj. Treba zobrat lopatu a vykydat ho." A pocut presne toto mi pomohlo viac ako hocjake chlacholenie a utesovanie. A ja som si uvedomila, ake debiliny obcas riesim. Viac som sa zamerala na pomoc druhym, co boli na tom horsie ako ja, zamerala som sa na dobrovolnictvo, na pracu so zvieratami. Mam dve zdrave ruky, takze je uplne zbytocne sa cyklit vo svojej hlave a s myslienkami o vlastnej neschopnosti a mojich problemoch, ked realne mozem pomoct a mozem tvorit nieco, na com naozaj zalezi.
@0silvia0
@majka36912 Ďakujem krásne dievčatá za Vašu ochotu, čas, slová. Veľmi si to vážim a veľmi ma to povzbudilo. Vschopím sa už koncčne. Ďakujem ♥ nech sa Vám darí a nech ste požehnané.
Poviem ti jedno,ani ja nie som dokonalá,som zložitá povaha,ale našla som si muža,ktorý má takú ľúbi a som pre neho prvoradá. A to si potrebuješ uvedomiť. Ak zmenu neurobíš, budeš padať hlbšie. Hľadaj pomoc ako zvýšiť svoje sebavedomie. Držím palce.
prečo máš žalúdočné kŕče? Čo konkrétne nebudeš mať pod kontrolou? Akože jeho správanie? Čoho sa bojíš? Že si nájde inú? A prečo by si on mal nájsť niekoho iného? Veď predsa si môžeš nájsť niekoho lepšieho ty! O neho sa až tak ženy trhajú, či? Či sa bojíš že miesto piatich žien bude občumovať desať žien? Ty si uvedomuješ celú absurditu vášho vzťahu?
Vzťah nemá byť o tom, že si psychicky úplne z neho rozhodena.Ty nie si jeho matka čo ho má kontrolovať ako pubertaka
Ty si s ním vôbec nerozumieš.Ved to je 40 tnik!musíte mať dôveru a ty sa naňho tak nefixuj
dvaja neukotvení v živote sa chcú navzájom liečiť? Nie ste k sebe úprimní, ty nevieš na čom si, on nevie na čom je, ty pochopíš jeho nevinnú vetu (Možno zistíš počas toho týžňa, že sa už vrátiť nechceš) ako shakespearovskú drámu a drása ti to srdce, pritom on v tej vete možno pochyboval o sebe, že si tam nájdeš lepšieho. Komunikujete v metaforách a inotajoch, ste napätí, neuvoľnení, domýšľate si navzájom. Veď toto nie je vzťah, toto je morda! Už ste sa niekedy spolu zasmiali?
a prečo by si mala vedieť, čo on robí? Veď je to svojprávny človek, bude robiť to, čo uzná za vhodné. Keď mu neveríš, to je iná vec, ale v čom mu neveríš?
A prečo si v tomto "vzťahu"? ved ti nič nedáva.